Report: Súlov - Ako zvíťazila hlava nad telom
Minulú sobotu sa v Súľove konal jubilejný 15. ročník maratónu horských bicyklov - AUTHOR GARMIN bikemaratón Súľovské skaly. Samozrejme, že som na ňom nemohol chýbať, veď patrí medzi moje srdcovky. Tento rok som sa ale rozhodol absolvovať najdlhšiu, 88km trať.
Ráno o šiestej mi zazvonil budík a vstávať sa mi nechcelo , keďže som sa celú noc iba prevaľoval v tropickej noci, ale musel som. Sľúbil som kamarátovi, že pôjdeme do Súľova na bikoch, veď z Lietavy to máme len cez kopec. Po výdatných raňajkách sme vyrazili na pretek.
Šli sme radšej cez Patúch ,kde je miernejšie stúpanie, keďže kopcov sme si ešte mali užiť až až, a o ôsmej sme už aj stáli v rade na prezentácii. Nahodil som čip, číslo a šiel po dve pivá a dve bošácke, proti kŕčom. Rýchlo sme to s kamarátom kopli, popriali ostatným, čo šli na strednú trať veľa zdaru a zaradili sa do pelotónu. Ja ako vždy na koniec. Keďže stredná štartovala pár minút po nás, niektorí chrti sa zaradili za pretekárov z dlhej. No a ja samozrejme za nich. To mi došlo, až keď zaznel výstrel a všetci zostali stáť. Tak som sa musel pekne pomedzi nich preryť a vyrazil som.
Našťastie sa zo začiatku išlo po asfaltke do Hradnej, tak som dobehol ostatných (teda posledných z prvých) a hneď sa šlo veselšie. V prvom stúpaní do sedla Patúch som oľutoval, tú slivku ale v zjazde som sa jej potešil. Ďalšie stúpanie nasledovalo z Kňazovej Lehoty ku krížu pod Lietavským hradom. V sedle sa zabočilo doľava a pokračovali sme do Babkova a okolo družstva k prvej občerstvovačke. Tu ma čakal kamarát, ktorý nepretekal, ale kúsok sa zviezol so mnou. Najväčší dopyt v tom teple bol po vode a melóne. Ja som si spravil aj VIP občerstvenie v stúpaní na konci dediny v Podhorí. Tým jahodám okolo cesty sa nedalo odolať. Pokračovali sme ďalej a pod Patúchom sa šlo na Zbyňov cez Kamenný diel. Najkrajšiu časť z tohto zjazdu vynechali a šlo sa po lúke. V centre dediny sme odbočili smer Jasenove a po lesnej ceste sme sa presunuli do Malej Čiernej na ďalšiu občerstvovačku. Doplnil som tekutiny, dal si pár kúskov z povestnej miestnej štrúdle a vyrazil za ostatnými. Po rozpálenej lúke sme sa presunuli do lesa, na konci ktorého sme sa napojili na úsek, ktorý sme už mali spoločný so zvyšnými pretekármi. Na občerstvovačke vo Vrchteplej ponúkali aj pivo , ale ja som si nedal a to bola chyba. Tu som sa oddelil od skupinky, ktorá šla so mnou a zvyšok som už šiel sám. Absolútne ma to nebavilo. Najväčší úder pod pás bol prechod cez Súľov, keď som videl ako si tam všetci z krátkej, a podaktorí už aj zo strednej, umývajú bicykle. Celý zvyšok preteku mi to znechutilo. Povestné stúpanie do sedla Rôsoviny, ktoré mám za bežných okolností veľmi rád, nie je po 80 km, až také príjemné ako zvyčajne. Dorazilo ma, keď mi chalani zo strednej zavolali, že sa im nechce na mňa čakať a že idú domov. Ani chvíľu som neváhal. Na poslednej občerstvovačke som odovzdal čip a po asfaltke šiel domov. Nohy by vládali, aj celé telo by vládalo, ale hlavu som nedokázal presvedčiť, aby som pokračoval.
S odstupom času ma mrzí, že som to pár km pred cieľom zabalil, ale aspoň viem, že budúci rok pôjdem radšej strednú trať. Mne sa nepáčilo, že štart strednej trate bol veľmi skoro po štarte dlhej a nikoho som nestretol. Ale viem, že borcom to tak vyhovovalo, aspoň im nikto nezavadzal.
Čo sa týka organizácie, pretek bol ukážkový, či už značenie, ľudia na trati aj v depe. Vidno, že to robia s láskou k cyklistike. O rok som tu určite opäť, a určite na strednej.
Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/955?rid=1038&eventid=1
Autor: Erik Kubík
Foto: http://www.cyklotour.sk/sk/fotogalerie.html
