Správy

DVD – Race Across America 2012 v predaji
25. 02. 2013 Reportáže

Dokumentární film o tom, jak prožíval nejtěžší a nejdelší cyklistický ultramaraton na světě Svaťa Božák a celý jeho realizační tým. První český závodník, který v 31leté historii dokončil tento šílený závod. 2 dny jízdy v poušti, dlouhé nekonečné roviny v brutálním počasí, nejvyšší bod závodu Wolf Creek pass s výškou 3300 metrů nad mořem. A na závěr velmi prudké kopce West Virginie. Pohled na lidskou výdrž, odhodlání a souhru lidí, kteří jdou za jedním cílem. Kamera, střih, režie – Dušan Mihalečko Produkce, scénář – Petra Tlamková Studio – Cameride.cz Stopáž 22minut. Zakoupením tohoto filmu přispějete na Svaťovu sportovní přípravu. Cena je stanovena na 250kč + 30kč poštovné. Objednávku posílejte na mail sbozak@seznam.cz ZDROJ a foto: http://svatabozak.cz/

Karel Hartl o sezóne 2013
25. 02. 2013 Reportáže

Dlhoročná stálica v MTB Karel Hartl, jazdec ktorého môžme stretnúť aj na Slovenských MTB maratónoch poskytol rozhovor pre svoj klubový web a uverejňujeme Vám ho v pôvodnom formáte. - Ahoj Kájo, sezóna 2013 už nám klepe na dveře, jak probíhají přípravy v Tvém podání? Přípravu na novou sezónu jsem zahájil 31. října loňského roku. Prakticky ihned po doléčení zraněného kolena ze srpnového Českého poháru v maratonu na Šumavě. Sice jsem už v září absolvoval pár závodů, ale bylo to spíše trápení o jedné noze. Říjen jsem, jako obvykle, trávil bez kola většinou na horách. Nezapomenutelné byly zejména túry ve Vysokých Tatrách. A od listopadu opět naplno trénuji, téměř za každého počasí. Převážnou náplní tréninků je jízda na kole, ať už silničním nebo horském. K tomu občas přidám běh, plavání či běžky. A samozřejmě nechybí ani mé oblíbené sněžnicové túry. Zdravotně se zatím držím, ale raději to zaklepu. Snad jsem si veškeré zdravotní komplikace odbyl loňskou sezónu… - Co nového v Kellys Bikeranch teamu? Co se sestavy týče? Ztrátou bude odchod Petra Tatíčka platného zejména v týmových soutěžích. Snad se ho podaří nahradit někým jiným. Jinak se, myslím, žádné změny nechystají. Obrovské díky patří hlavně Michalu Doušovi, pro kterého je tým srdeční záležitostí. Týmem žije a dělá pro něj vše možné i nemožné. Zejména v této těžké době je to obdivuhodné… - Jsou nějaké novinky v materiálu? Nadále budeme sedlat kola značky Kellys a jejich top model Sabotage, na který je maximální spolehnutí! Obutí zůstává Schwalbe se kterým jsme naprosto spokojení. Tretry, přilby a doplňky od Spiuku již máme taky vyzkoušené. Ani na poli výživy nenastává změna a zůstáváme věrni Inkosporu. Takže vlastně vše při starém a osvědčeném minulou sezónu… - Už znáš svůj závodní program? Prioritou pro mě bude i nadále Český pohár v maratonu a maratónské Mistrovství republiky na Malevilu. Třeba se mi podaří získat titul v kategorii Masters 30-39 let po páté v řadě. A rád bych konečně vybojoval zlato z Mistrovství Evropy v maratonu Masters v Grazu. Jinak mě uvidíte na těch opravdových horských maratonech nejen u nás, ale i na Slovensku, Polsku a možná i Rakousku či Švýcarsku…   Zdroj: www.bikeranchteam.cz

Počasie ruší preteky v Európe
24. 02. 2013 Reportáže

Závod Kuurne-Brusel-Kuurne je zrušený pre zlé počasie. Belgickú klasiku na ktorej mal dnes závodiť aj náš Martin Velits zrušili, pretože na trati je veľa snehu a veľká zima. Rovnako pre zlé počasie boli zrušené aj preteky GP di Lugano vo Švajčiarsku, kde na trati je desať centimetrov snehu.   Autor: Milan Majtán Zdroj: www.cyclingnews.com

Kulhavý vyhral na Sunshine Cupe
24. 02. 2013 Reportáže

Rovnako ako minulý rok začal túto sezónu Jaroslav Kulhavý na Cypre na Sunshine Cupe. Aj keď štart na týchto pretekoch bral skôr ako tréning podarilo sa mu obhájiť vlaňajšie prvenstvo. "Musím povedať, že som spokojný. Vyhral som, aj keď som šiel opatrne, pretože sa šmýkalo a nechcel som riskovať. Som rád, že sa potvrdilo, že som dobre trénoval, pretože príprava bola trochu kratšia ako vlani a nevedel som, ako na tom budem pri prvom porovnaní s ostatnými. Toto ma ukľudnilo a zase sa môžem hnať do tréningu smerom k etapáku Cape Epic, ktorý bude pre mňa hlavným bodom jarnej časti sezóny,” uviedol olympijsky víťaz v cross country na svojej stránke.   Výsledky: 1. Jaroslav Kulhavý (CZE, Specialized Racing) 2. Manuel Fumic (GER, Cannondale Factory Racing) 3. Fabian Giger (SUI, Giant Off-Road)   Autor: Milan Majtán Zdroj: www.jaroslavkulhavy.cz

Prvá belgická klasika pre Paoliniho
23. 02. 2013 Reportáže

68.ročník klasiky Omloop Het Nieuwsblad vyhral taliansky cyklista Luca Paolini (Kaťuša) keď prešprintoval Stijna Vandenbergha (Omega Pharma Quick Step).Na treťom mieste prešiel cieľom Sven Vandousselaere (Topsport Vlaanderen).

Gilbert buduje svoju formu pred jarnými klasikami
20. 02. 2013 Reportáže

Svetový šampión Philippe Gilbert vynikal na Tour of Oman viac kvôli svojmu dúhovému dresu ako pre výsledky, ale aj napriek tomu podal jasnú správu o tom, že na nadchádzajúcich jarných klasikách (od Milána-Sanrema až po Liege-Bastogne-Liege) bude tvrdým súperom. Gilbert bol vždy slušný a profesionálny, ale po minulom roku si dáva väčší pozor na svoje súkromie (najmä po množstve otázok, ktoré ho v Belgicku zasypali ohľadom náročnej sezóny 2012). Spomínanie na predošlý rok v ňom stále vyvoláva emócie. „O minuloročnej jarnej sezóne by sa dalo veľa rozprávať, ale boli to iba tri mesiace v desaťročnej kariére. Nemám sa na čo sťažovať,“ povedal varovne pre správy o cyklistike na Tour of Oman. „Dostal som sa do finále takmer v každej klasike, avšak všetci hovorili, že som na tom zle. Zle je ale keď vypadnete z preteku alebo stúpania. Ja som na to nebol tak zle, pretože každý týždeň som sa pomaly zlepšoval. Nakoniec sa mi ale vrátila dobrá forma,“ dodal. Belgičan pripustil, že úspešná sezóna 2011 mu ako keby v ďalšom roku priniesla únavu. Slabé výsledky v 2012 boli veľkou cenou za dlhú sériu víťazstiev v predošlom roku. Avšak Gilbert sa do septembra dostatočne zotavil na to, aby vo Valkenburgu dokázal vyhrať titul majstra sveta. V novej sezóne začal Gilbert závodiť už na austrálskej Tour Down Under. Etapové preteky totiž považuje za nevyhnutnú súčasť prípravy na klasiky. Sám sa momentálne považuje byť na dobrej ceste k dosiahnutiu vrcholovej formy a s predošlými úspechmi sa dá očakávať, že si vyslúži mnohé športové tipy na jeho výkon od divákov. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com  

SLOVAK XCM TOUR nová Slovenská MTB séria
19. 02. 2013 Reportáže

Na prelome rokov po tom čo pôvodná CMS-ka postupne zanikla sa na Slovensku zrodila nová MTB séria z názvom SLOVAK XCM TOUR. Prinášame Vám tlačovú správu v plnom znení. Novej sérii držíme palce a samozrejme Vám budeme prinášať aktuality a reportáže z jednotlivých maratónov cez redaktorov bikepoint.sk Tlačová správa Športový klub „HORAL – ALTO Slovakia“ vyhlasuje nový seriál MTB maratónov na Slovensku. Nesie názov SLOVAK XCM TOUR a jeho súčasťou je sedem maratónov na Slovensku a dva partnerské preteky v zahraničí. Vďaka spolupráci so SZC je všetkých sedem pretekov na Slovensku zároveň aj súčasťou Slovenského pohára v XCM disciplíne. SP XCM je nominačným podnikom na Svetový pohár. Aj Majstrovstvá Slovenska XCM sa uskutočnia v rámci tohto nového seriálu. MS XCM sa uskutočnia 18.05.2013 v Dolnej Marikovej. Maratóny v rámci SP XCM sú určené pre držiteľov licencie SZC. Pre širokú cyklistickú verejnosť sú určené otvorené kategórie pre všetky vekové skupiny, pre ktoré sú určené trasy pre všetky výkonnostné kategórie. Do celkového poradia v seriáli SLOVAK XCM TOUR sa započítava 6 najlepších výsledkov z celkového počtu 9 maratónov v sezóne. Na na záver seriálu sa uskutoční tombola pre všetkých účastníkov s absolvovanými šiestimi pretekmi Vďaka sponzorom v nej budú atraktívne ceny. Hlavná cena – kvalitný bicykel. Úvod seriálu bude 20.04.2013 vo Svätom Jure a záver 14.09.2013 v Hrabušiciach – Slovenskom Raji. Kalendár: Dátum Názov maratónu Miesto SP MS 20.04.2013 Kaktus Bike Svätojurský maratón Svätý Jur SP XCM 04.05.2013 Author Šela maratón Lipník nad Bečvou (CZ) 11.05.2013 Hornonitriansky MTB maratón Bojnice SP XCM 18.05.2013 FC Maratón Marikovskou dolinou Dolná Mariková SP XCM MS XCM 08.06.2013 Oravský cyklomaratón Dolný Kubín SP XCM 13.07.2013 Salzkammergut Trophy Bad Goisern (AUT) 03.08.2013 Hornohradský MERIDA MTB maratón Cinobaňa SP XCM 10.08.2013 HORAL MTB maratón Svit - Tatry SP XCM 14.09.2013 DAVORIN XCM Slovak Paradise Hrabušice - Podlesok SP XCM + záver Trasy: A trasa – extrém maratón (viac ako 120km) – červená Výnimočne dlhé a náročné trasy. Celkové prevýšenie je viac ako 4000m. Účastník na takejto trase musí počítať s dlhými hodinami strávenými jazdou na bicykli. Predpokladá to kvalitnú fyzickú prípravu, kvalitný a správne nastavený bicykel a neposlednom rade aj kvalitnú stravu. Sú to aj trasy pre bajkerov, ktorí chcú zažiť oprávnený dobrý pocit z dobre odvedenej práce a možno aj obdiv svojho okolia. B trasa – maratón ( dlhá trasa od 60 do 120 km ) – purpurová Jedná sa o klasické tzv. dlhé maratóny. Účasť na nich vyžaduje určité skúsenosti a tréning. Vydať sa na takúto trať vyžaduje okrem pravidelnej prípravy aj kvalitnú techniku a adekvátnu stravu. C trasa – polmaratón ( krátka trasa cca 40 až 60 km ) – modrá Ide väčšinou o klasické päťdesiatky, ktoré sú často označované ako polmaratóny. Pretekári absolvujú tieto trasy v čase okolo dvoch hodín. Rekreačným cyklistom zase tieto trasy dávajú možnosť užiť si pomerne dlhý čas na bicykli na technicky primerane náročnej a kvalitne značenej trase. D trasa – štvrťmaratón ( fitnes trasa cca 20 až 30 km ) – oranžová Pretekári na tejto trase síce získavajú body do celkového hodnotenia v seriáli, ale na samotnom maratóne sa vyhlasujú buď iba určité kategórie, alebo nie sú súťažné vôbec. Zdroj: SLOVAK XCM TOUR  Luboš Dupkala

Víťaz súťaže o okuliare od spoločnosti LUSIEN TRANS sa stal /a/
12. 02. 2013 Technika

Víťazom súťaže o okuliare značky BERTONI od spoločnosti LUSIENTRANS, ktorá je zároveň dovozcom značky Bertoni na Slovensko sa stala Alžbeta Kelbelova Víťazke gratulujeme bikepoint.sk

Wiggins vrámci prípravy na Giro uprednostňuje tréning pred pretekmi
11. 02. 2013 Reportáže

Bradley Wiggins oficiálne potvrdil, že pred blížiacim sa Giro d’Italia obmedzí svoje pretekanie. Britský jazdec tým pádom vypustí z plánu Tirreno-Adriatico a namiesto toho sa bude pripravovať v tréningovom kempe na jednom z kanárskych ostrovov Tenerife. Úradujúci šampión Tour de France sa tento týždeň predstaví na Tour of Oman spolu s mnohými rivalmi, medzi ktorými nebudú chýbať Vincenzo Nibali a Alberto Contador. Po Ománe má Wiggins namierené na najjužnejší španielsky ostrov, kde sa vo vysokej nadmorskej výške a izolácii bude pripravovať na náročné Giro d’Italia. „Po tomto preteku idem na Tenerife. Nezúčastním sa na Paríž-Nice, Tirreno-Adriatico, alebo žiadnom z týchto závodov,“ povedal pre správy o cyklistike sám Wiggins. Ostrov západne od afrického pobrežia poskytuje priaznivé podmienky na prípravu na talianske Giro. Mnohé pohoria a kopce umožnia Wigginsovi trénovať vo vysokej nadmorskej výške a pozdĺž pobrežia. Minulý rok sem Wiggins takisto zavítal pred svojim úspechom na Critérium du Dauphiné a Tour de France. Omán bude pre skupinu pripravujúcu sa na Giro posledným pretekom až do marcovej Volta a Catalunya a aprílového Giro del Trentino a Liège-Bastogne-Liège. Jazdci dávajú jednoznačne prednosť menším pretekom pred závodmi WorldTour. „Teší náš, že Bradley Wiggins využíva nášho preteku ako prípravu na jeho sezónu,“ vyjadril svoje potešenie spolumajiteľ Tour of Oman Eddy Merckx. „Uvidí, ako je na tom a ako tvrdo má ešte pracovať. Alberto Contador, Chris Froome, Vincenzo Nibali, Cadel Evans...všetci sú tu.“ Poriadna príprava Wigginsa pred náročným etapovým pretekom by mala zaručiť tipovanie fanúšikov na jeho dobrý výkon. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com, uciworldtour.com Foto: www.flickr.com  

Čergovská stopa cyklistický megaorgazmus, alebo keď cieľom pretek nekončí
10. 02. 2013 Reportáže

Mám v tomto roku najazdených 1400km, som nažhavený na nejaký poriadne adrenalínový zimný cyklo zážitok, takže som sa rozhodol vyskúšať niečo nepoznané. Zimný MTB Čergovská stopa 2013 na severovýchode Slovenska... Po rozpakoch na 1.Zimnom MTB v Bratislave a trojkráľovo blatistom Hradci Králové, povedal som si skúsim do tretice. Aspoň jedna organizovaná zimná bajkovačka by mohla fungovať. Cestou z Trenčína sa presúvam na východ Slovenska, kde je podľa správ toľko snehu až sa diaľnicu snaží sprejazdniť armáda a v mieste akcie nie je elektrika. Ou wej, keď extrém tak poriadny. Ako vždy som si vychutnával východniarsku pohostinnosť u môjho kamaráta Riška z Košíc, kde som prenocoval a tešil čo príde v sobotu. Večer dávame bajky do auta, aby sme ráno mohli dlhšie spať. Vyrážame, čím viac sa približujeme k Raslaviciam, tým viac je všade snehu. Prezentujeme sa, dostávame pekný suvenír v podobe miestnej keramiky, tričko aj s profilom trate. Hádžeme veci na prezlečenie do vaku, ktorý odváža vetrieska a 1 auto organizátora. Chystáme sa na štart Žiadne vrtuľníky, média či politici, „len“ všade prítomný úsmev a dobrá nálada. Podľa GPS nás čaká 28km a viac ako 770 nastúpaných metrov. V cieli som zistil, že to bolo trošku viac ale nepredbiehajme. Keďže záujemcov o túto nevídanú akciu bolo viac než dosť štart sa posúva o 10 minút. Je 10:10 a štartujeme. Cesta je perfektne upravená avšak sami ľad, takže sa teším ako malé decko. Prvé “ držkopády“ nedali na seba čakať. Pelotón sa pomaly začína trhať. Snažím sa držať slušné tempo, ale keďže sa nemienim dolámať, tak to po lade moc nepúšťam a teda ani nepadám. Po obec Hertlík ideme skupinky v dobrej nálade pokope. Regulovčík odkláňa krátkych doľava smerom k hlavnému uphillu a mňa posiela urobiť si ešte jedno kolo keďže som bol na dlhej. Na moje prekvapenie ostávam sám. Trať neznačená lebo niet kam dať značky, keďže stále sneží. Usporiadatelia si poradili a veľmi bravúrne a rozmiestnili regulovčíkov a naviac stále premávali policajti, keby niekto zablúdil alebo mal nejaký problém (no moc dôvod som v živote nemal na chválu našich policajtov, tu dávam palec hore, fakt profesionálny prístup). Miestni občania nás majú asi za bláznov. Oni sa trápia s metrákmi snehu a ľadu a my sa tu bajkujeme, ale zase na druhej strane nám fandia, tlieskajú no proste super. No späť k preteku. Som rám, že po čase dorážam ešte na okruhu pred záverečným uphilom prvú dvojicu za ktorými chvíľku hákujem potom pre zmenu sa „vozia„ oni, nakoniec ich opúšťam. Mám za sebou 21km a som na odbočke smer chata, podľa gps už len 7km, ale plus zhruba 500 výškových. Sám som si to vybral. Stretám Riška, ktorý mal našliapnuté na bedňu, ale keďže predsa len to bol dlhý úsek na brodenie sa snehom, rozhodol sa zabaliť to. Ešte ma kamarátsky vyprevádza cca 2km, kde sa dá ísť na bajku a lúčime sa s tým že on ide na kávu :) Som v absolútnej eufórií, pretože mám za sebou 90% trate, priemer 17 a žiadne tlačenie ako v Blave (kde podľa usporiadateľov bola trať lepšia ako cesty pre autá, ale to je už minulosť). Postupne začíname naberať na výške, chvíľu tlačíme a chvíľu na to bajkujem. Z časti kvôli množstvu snehu a z časti aby sme si oddýchli. Teda aspoň ja. Stretávame bežkárov ale aj skialpinistov, ktorí nás zdravia ponúkajú miestne ionťáky (čaj s rumom). Proste super náladička. Som cca 2km od cieľa, stretám prvých „skolabovaných“, kŕče. Pre istotu som si zobral viacero gélov a tak ich rozdávam, snáď im to pomohlo. Začínam byť vcelku zničený, ale v tranze. Príroda, spolujazdci, atmosféra na jednotku a zrazu povzbudzujúci potlesk a informácia, že do cieľa ostáva posledných 200metrov, zjazd a si v cieli. Super! Zhruba za 2hod 20min. som to zdolal. Cieľ v nadmorskej výške cez 930mnm. Prišiel cyklistický megaorgazmus. Gratulujeme si navzájom, že sme to zvládli a pritom väčšina ľudí sme sa nikdy nevidela, o to mi to prišlo sympatickejšie. Na chate super atmosféra a len tma, okrem ohňa v krbe. Stále nie je elektrika, ale zjavne to nikomu neprekáža hlavne ak dostanete rízek a pivko. Vyhodnotili najlepších z každej kategórie. Detaily o výsledkoch najdete na www.starbike.sk Asi by mal prísť záver nuž ale ešte nie. V cieli už sme, ale ešte táto akcijka má aj druhú čast. Treba sa na bajkoch dostať aj dole. Čo som zjavne nedomyslel a aj s ruksakom na chrbte, teda skôr s mojim megavrecom bude ešte veľká sranda. Hláška milého pána, ktorý skončil na bedni za veteránov. „Cieľom to na Čergovskej stope nekončí“. V druhej časti akcie som si teda uštedril nespočet zábavných okamihov a pádov, keďže moje vrece lietalo kade tade. Nakoniec stretávam kamaráta Riška, ktorý keď vidí moje vyčerpanie, nakladá môj bajk, veci a skoro aj mňa do auta a odchádzame z podarenej akcie. Teraz už naozaj záver. Pozitíva tejto akcie: perfektná a hlavne upravená trať tak, aby väčšina bajkerov nevenčila bajky, ako v Blave, ale sa bajkovali a trochu toho tlačenia pred chatou patrí k tomu a verím že tí bedňoví to dali bez tlačenia. Mínusy? ani žiadne snáď len, čo uznal i sám organizátor, domyslieť odvoz vecí na chatu ale aj z chaty (vetrieska zapadla). A trochu lepšia propagácia, aby to pritiahlo viac účastníkov, napríklad aj od nás z divokého západu. Za seba, po minulé roky som chodil na všetky MTB akcie v okruhu 500km, ale teraz už si vyberám to čo ma baví a hlavne, kde som spokojný. Čergovská stopa? Čo sa týka zimných maratónov má v mojom kalendári odteraz pevné miesto. Pre tento rok BEST ONE!!! Autor a foto: Rado Tilandy

Jaroslav Kulhavý otvorí novú sezónu na Cypruse
04. 02. 2013 Reportáže

Olympijský zlatý medailista Jaroslav Kulhavý (Specialized Racing) zaháji sezónu 2013 účasťou na Cyprus Sunshine Cup, kde sa bude okrem iného pripravovať aj na etapový pretek Cape Epic konajúci sa v marci v Južnej Afrike. Pre Kulhavého to bude už siedmykrát, čo sa zúčastní na „slnečnom“ preteku na ostrove Cyprus, avšak pre samotnú súťaž to bude vôbec po prvýkrát, čo bude hosťovať úradujúceho olympijského šampióna. V roku 2012 český jazdec podobne odštartoval sezónu na ostrove, nastúpiac do preteku ako vtedy úradujúci majster sveta. Na tlačovej konferencii v Nicosii pre média prezradil, ako veľmi túžil po zisku zlatej medaile, a akú dôležitú úlohu v príprave na Olympiádu pohár na Cypruse zohráva. Minuloročný sen sa stal skutočnosťou a do nového roku nastúpil Kulhavý s novým cieľom. Český jazdec využije Sunshine Cup ako finálnu prípravu pred jeho vôbec prvou účasťou na juhoafrickom pohári Cape Epic. Na týždeň dlhom etapovom preteku bude pretekať spolu so spolujazdcom Christophom Sauserom. Bývalý majster sveta a olympijský medailista nebude mať na svojom debute núdzu o športové tipy na jeho dobrý výkon. Pred nástupom do Cape Epic sa Jaroslav zúčastní oboch kôl Cyprus Sunshine Cup, v ktorých Čech minulý rok získal prvé miesta. Prvé kolo pozostáva z jednodňového preteku v meste Voroklini 23. februára, zatiaľ čo druhé kolo predstavuje trojetapový pretek v kopcoch pohoria Afxentia Macheras prvého až tretieho marca. Správy o cyklistike budú udalosť podrobne sledovať. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com Foto: mtbs.cz

Výherca súťaže o štartovné na Čergovskej stope 2013 je....
01. 02. 2013 Reportáže

Víťazom o štartovné na zimnú MTB akciu Čergovská stopa 2013, ktorá sa uskutoční 9.2.2013 v Raslaviciach je Vladimír Hajduch Výhercovi blahoželáme Luboš Dupkala

Katalóg LAPIERRE 2013 rozšírený o dva nové modely
30. 01. 2013 Reportáže

Firma Lapierre na základe zvýšeného dopytu po cestných bicykloch pridala do ponuky 2013 dva medzisezónne modely cestných bicyklov v teamových farbách FDJeux – Audacio 450 a Sensium 250     Uvedené modely boli pridané aj na internetové stránky www.lapierre-bikes.sk do aktuálnej kolekcie 2013.

Report: Beh (1. Zimný MTB maratón na Slovensku v kombinácii s behom Bratislava – Železná studienka)
23. 01. 2013 Reportáže

Cez víkend som sa zapojil do internetovej súťaže na portáli www.bikepoint.sk o štartovné na podujatie „1. Zimný MTB maratón na Slovensku v kombinácii s behom Bratislava – Železná studienka“ a po dlhom čase sa na mňa v nejakej súťaži usmialo šťastie (za čo organizátorom súťaže touto cestou ďakujem ;-) ), tak som sa začal psychicky pripravovať na blížiaci sa športový víkend 19.-20.1.2013. Nakoľko mám doma okno, TV a aj internet, tak som v piatok vyhodnotil situáciu, že sobotná účasť na MTB preteku by bola odo mňa priveľkým prejavom masochizmu, tak som „takticky“ nenastúpil... Následné reakcie zúčastnených pretekárov na diskusných fórach a ich dosiahnuté výkony mi potvrdili, že keď je v lese snehu priveľa, tak to už nie je moc o bicyklovaní, ale skôr o pešej turistike a tú si vychutnám síce rád, ale nemusím pri tom tlačiť bike cez 40 cm vrstvu snehu :-). Nedeľa ráno nasadám do auta, pristupuje kamarát Ervín a vyrážame smer Bratislava. Cesta bola v pohode, prichádzame na miesto štartu s časovým predstihom. Pri vystupovaní zisťujem, že v Bratislave je naozaj akosi chladnejšie a to množstvo snehu ma prekvapilo! Všetko zasnežené ako v rozprávke, všade ľudia pohybujúci sa na bežkách, alebo brodiaci sa v hlbokom snehu. Miesto štartu identifikujeme ľahko podľa nafúknutej brány a vedľa nej veľko-kapacitný stan s kompletným zabezpečením pre všetkých športovcov a priaznivcov športu. Prezentácia je bez problémov (hoci keby si mám štartovné platiť sám, tak by som bol asi nemilo prekvapený obsahom žltej igelitky, no ale asi som príliš rozmaznaný – čo by som chcel v dnešnej dobe za 19€, že áno? ) V stane je komfortná klíma, tzv. „trenírková teplota“, miesta dostatok, tak sa tam prezliekame a vyrazíme sa poobzerať po okolí. O päť minút jedenásť sa začíname zhromažďovať v okolí miesta štartu, predštartovná nervozita ma nejako obchádza, nakoľko vidím vedľa seba športovú „celebritu“ Riša Vargu a super talentovaného Miša Lámiho, ktorý je namotivovaný na celkové víťazstvo (v kombinácii MTB – BEH) + zopár ďalších výborných pretekárov. Presne o 11:00 hod. zaznie výstrel zo štartovacej pištole a masa bežcov (celkom 145 pretekárov) vyrazí vpred. Prvý kilometer je mierne do kopca, ale beží sa po asfaltke, pričom 8 pretekárov si myslí, že vydržia svižné tempo vedúcej favorizovanej dvojice. Ja sa neponáhľam - času dosť, niektorí asi ešte nevedia, že prvotriedny povrch asfaltovej cesty sa po 1 km skončí... A tak s pohodovým časom 3:51 min. na 1. km vbiehame do „terénu“ – síce asi bežíme po asfaltke, ale tú kvôli hrubej vrstve snehu necítim a tak sa nohy šmýkajú, podhrabávajú, podlamujú, ale hlavne, že sa stále posúvam dopredu! Postupne obieham jednotlivých členov zo skupinky optimistov, ktorí si mysleli, že vydržia tempo favoritov preteku a postupne sa dostávam na celkové piate miesto. Pred vrcholom stúpania (cca 1/2 trate) obieham Gaba, ktorý mal na štarte tiež celkom vysoké ambície (neznalý „miestnych“ pomerov sa ma tesne pred štartom spýtal: „Ktorý je to ten Lámi?“ ked som mu ukázal na Miša jeho spokojný pohľad hovoril: „To je v pohode, toho dám!“ :-) ). Asi 200m pred sebou vidím modrý dres celkovo tretieho pretekára, s ktorým som sa doteraz nestretol vo vzájomnom dueli, preto si naivne myslím, že asi tiež prepálil úvod a v zbehu ho určite dobehnem... Tak, to som sa akosi prepočítal, nakoľko snažil som sa, ako to len šlo, ale vzdialenosť medzi nami sa vôbec neskracovala, naopak ešte narastala... Keďže za mnou som nikoho nevidel, tak som si chvíľami celkom užíval beh zimnou krajinou, scenéria ako v rozprávke, ale aj tak bolo nevyhnutné sa sústrediť na každý jeden krok, nakoľko na zasneženom a miestami šmykľavom povrchu sa dá spadnúť kdekoľvek (aj v rozprávke :-). Posledný kilometer bol opäť po asfaltke a tak som v pohode dobehol do cieľa v čase 37:49 min., s priemerom 4:01 min./km (žiadna sláva, minulý rok som to bežal o 2,5 min. rýchlejšie, ale tak vzhľadom na podmienky, to nebolo najhoršie). Presne o 13:00 hod. začalo vyhodnotenie 8 bežeckých kategórií a aj absolútnych víťazov v kombinácii MTB + BEH.   Moderátor Pinďo dnes robil svoju prácu podľa mňa výborne a tak vtipnými poznámkami spríjemnil prítomným čas počas vyhlasovania víťazov jednotlivých kategórií. Celkovo som skončil 4., ale v mojej kategórii umiestnenie na 2. mieste hodnotím pozitívne a tak som sa aj ja mihol na okamih pred svetlami objektívov :-) Kamarát Ervín vyhral kategóriu nad 50 rokov úplne suverénne, pričom v absolútnom poradí sa umiestnil na výbornom 20. mieste (klobúk, resp. termočiapku dole pred jeho výkonom!), takže naša výprava bola dnes úspešná :-) Nedeľnému podujatiu z môjho pohľadu absolútne nič nechýbalo – skvelá organizácia, pekná a náročná trať, športové „celebrity“, ktoré medzi sebou zviedli nádherný súboj o umiestnenie (v ktorom sa asi v závere prejavila Mišova únava zo sobotného MTB maratónu a tak mu Rišo „nadelil“ iba 5 sekúnd), stabilná účasť, povzbudzovanie divákov na trati, nádherné športové zážitky a ďalšie superlatívy dávajú tomuto podujatiu slušnú nádej dožiť sa ďalšieho ročníka :-) Autor: Peter Sobek Foto: behame.sk

Report: Ako som venčil bike ...
22. 01. 2013 Reportáže

Mikuláš a Vianoce sú za nami, koniec cyklistickej sezóny si už ani nepamätám (i keď som niekde počul, že skutočnému bikerovi sezóna nikdy nekončí) a tak som vďačný za akúkoľvek príležitosť, pri ktorej môžem nasadnúť na svoj bike a poriadne sa prevetrať. Pokiaľ možno za svetla, keďže z práce sa teraz chodí zásadne po tme, všakže? Jednou z takých príležitostí bola aj akcia s názvom „1. Zimný MTB Maratón“, ktorej som sa zúčastnil už asi 4-tý krát. Podujatie bolo tradične organizované v Malých Karpatoch pri našom hlavnom meste a konalo sa uplynulý víkend. Predpoveď podmienok a počasia bola na sobotu skvelá. Celý týždeň v Bratislave snežilo, doprava kolabovala, autá sfukovalo z D1-tky a všetci ma presviedčali, že už len cesta tam je úplná blbosť. Navyše tomu asi aj verili, keďže sa mi nepodarilo zohnať nikoho, kto by šiel so mnou. Ale veď zo Žiliny to je do BA kúsok, tak to zmáknem aj sám. Keď osamotenie vydržia asociáli, vydržím aj ja. V sobotu ráno po 4 hodinách výdatného spánku vstávam, hádžem bike do auta a vyrážam. Po ceste nuda – žiadny ľad, žiadna kalamita, žiadny boj o život. Pol hodinku pred jedenástou parkujem kúsok od štartu, debatujem s nejakou pani na tému „prečo nemôže nikto parkovať na našom prázdnom parkovisku“, pripisujem si na svoje konto prvú porážku dňa, preparkujem kúsok ďalej a spokojne sa idem postaviť na štartovaciu lajnu. Zvítam sa s niekoľkými známymi, pokyvkám hlavou do rytmu hrajúcej muziky (neviem prečo, ale na takýchto masových akciách by sa mi páčila asi aj dychovka), popočúvam moderátora, akej skvelej a jedinečnej akcie som sa to vlastne zúčastnil a teším sa na štartovací výstrel. Vzhľadom na to, že na bicykli po snehu jazdím pomerne často, viem čo je to za pakáreň, a tak celkom vítam informáciu, že trať bola kvôli množstvu snehu upravená a po občerstvovačku sa pôjde po odhrabanej asfaltke. Bude to brnkačka, rýchla brnkačka. Chvíľku po 11 štartuje vrtuľník, okolo zástupu pretekárov prejde nejaký ksicht známy z telky a s kamošmi sa zasmejeme, že bikeri tu tuším tvoria len nejaké krovie niečomu väčšiemu. Osobne sa neviem zbaviť pocitu (a tuším nie som sám), že táto akcia je hlavne show pre masmédiá. Ale moje pocity nie sú dôležité, vyrážame na trať. Prvý kilometer je presne podľa očakávaní – odhrnutá asfaltka a slušná rýchlosť. Tá však pomerne rýchlo končí a začínam sa zaplietať do niečoho veľmi, ale veľmi bizarného. Je to dvojzástup ľudí, tlačiacich svoje bicykle v prostredí, ktoré má od upravenej trate sakra ďaleko. Najskôr mám z toho slušnú prču a dobre sa bavím. Každých pár metrov skúsim naskočiť na bike a ísť na ňom, je to však bez šance. Pri väčšej rýchlosti je to realizovateľné, ale tu na to nie je priestor. Tak sa poslušne zaradím do zástupu a tlačím s davom. A potom zase vyskúšam naskočiť. A zase to nejde. Nadobúdam pocit, že svoj bike venčím ako psa – pekne sa s ním prejdem po prírode. Zvláštne pocity vo mne vzbudzujú ešte aj ľudia, ktorých stretávame. Peší turisti a bežkári, ktorým sa v očiach zračí otázka: „čo tu títo exoti akože robia?“ Šliapanie popri biku má však aj svoje výhody. Mám čas všímať si krásu zasneženého lesa a počúvať viac či menej šialené teórie o behu sveta okološlapúcich parťákov – a že niektoré stáli za to. :) Počas stúpania k občerstvovačke ma upokojuje profil trate, po ktorej sa pohybujeme. Odtiaľ by to malo byť zväčša dole kopcom a tam to už snáď pofičí. Síce nie rýchlo, ale aspoň v sedle. Druhá porážka toho dňa. Po vypití teplého čajíku na občerstvovacej stanici sa vrhám na druhú časť trate a...wtf? Skok do perejí... Žeby tá asfaltka po ktorej sme doteraz išli bola predsa len odhrnutá? Toľko kvalitného prašanu nebolo ani v nedeľu v Malej Fatre. Tak som si do ďalších bojov s náročnou traťou vypýtal od prihliadajúcich ľudí (a nebolo ich tam na slovenské pomery málo) aspon trošku povzbudenia. Stáli tam bez prejavenia akejkoľvek emócie. Nejaký frajer ma zaklincoval hláškou: „najskôr ukáž nejaký výkon, potom bude povzbudzovanie!“.. No nevadí, dnes sa už platí naozaj za všetko. Mal by som si zvyknúť. Čo však bolo horšie, tu niekde sa začala črtať kríza, ktorú určite pozná každý maratóniaci cyklista. Ide to pomaly, trápite sa, občas do vás zahryzne kŕč, začína vám to liezť na nervy,... Okolo 18. kilometra prichádza kritický moment. Pri trati stojí mladý chalan v oranžovej veste. Zjavne ide o jedného z regulovčíkov, ktorých úloha je dnes neľudsky ťažká a preto majú môj obrovský rešpekt – stáť niekoľko hodín v mraze na jednom mieste a usmerňovať pomaly sa pohybujúci rad úbožiakov. To dobrovoľne podstúpi asi málokto.. Každopádne tento chlapec ma chcel asi povzbudiť a hovorí niečo v zmysle: „Už je to v pohode, do cieľa zostáva pár kilometrov a aj to je dolu kopcom“. Hodím očkom na computer a skoro ma rozhodí – do cieľa ešte minimálne 8 km (to nie je pár) a už vôbec to nie je len dolu kopcom. Vchádza do mňa taký srd, že rozmýšľam, že mu jednu pribijem a zahrabem ho do záveju. Nájdu ho až na jar... Zachránil ho borec, čo šiel pár desiatok metrov za mnou. Svedka by som už nezvládol a tak som sa radšej slušne poďakoval za informáciu a pokračoval ďalej. Po každom prejdenom kilometri som mal chuť vrátiť sa a.. Konečne prichádzam k známemu zjazdíku kúsok pred cieľom a teším sa na divokú jazdu. Ruky sú však po 25 km tlačenia biku pekne v prdeli a divoká jazda nadobúda nový, doteraz nepoznaný rozmer. Z posledných stoviek metrov po (skutočne) odhrnutej asfaltke pred cieľom mám radosť ako malé decko. V zúrivom špurte na záver skoro zrážam ľudí vystupujúcich z autobusu rovno pod cieľovým oblúkom. Fasa na krvný tlak.. V cieli radosť preveliká a pocity skvelé, podávam si ruku s ľudmi, okolo ktorých som sa väčšiu časť trasy motal. Bike hádžem do auta, rizoto do seba a spokojne valím domov. Som rád, že som sa zúčastnil a som rád, že som to nevzdal. Tentokrát to nebolo o výkonnosti, ale o psychickej odolnosti. Čo sa týka organizácie, mám zmiešané pocity. Viem o čom je jazdenie v snehu a vedel som, čo môžem očakávať. Každopádne ma nahnevalo (a nebol som sám) vyjadrenie organizátora, že trasy sú upravené a v skutočnosti to tak nebolo. Som pomerne nenáročný cyklista, ktorého zaujíma hlavne trasa a veci s ňou súvisiace. Helikoptéry, reklama v médiách a iné veci sú pre mňa druhoradé a nepodstatné.. Na záver ešte krátke zamyslenie nad ľahostajnosťou niektorých z nás. Je mi totiž smutno, keď vidím „pretekára“ ako zahadzuje odpadky do lesa a jeho jedinou reakciou na upozornenie, že to nie je v poriadku, je myknutie plecom. Kým budeme mať medzi sebou takéto indivíduá, budeme pre ostatnú verejnosť vždy len bandou arogantných primitívov. Týmto pozdravujem borca, ktorý mal v sobotu na biku štartovné číslo 325 a myslel si, že svet je tu len preňho... Autor: Martin Vaško Foto: Tomáš Tomášek, Juraj Hupka