Report: LAPIERRE PEDÁLovník Rajecká Dolina
Pedálovník 2014 – Nezabudnuteľný víkend
Človek ma v živote tri druhy víkendov: Víkendy, ktoré strávi prácou a nadáva na nepriazeň osudu; Víkendy, ktoré prefláka pred televízorom (alebo iným pasívnym spôsobom) a nadáva si, aký je lenivec; A víkendy, na ktoré nikdy nezabudne. O jednom takom by som Vám teraz rád porozprával.
Môj nezabudnuteľný víkend začal predčasne - vo štvrtok 22.5.2014. Znechutený som sa vracal z práce a už som sa nevedel dočkať chvíle, kedy z chrbta zhodím batoh s notebookom, a sadnem na bike. Štvrtkový pojazd však nemalo byť len bezduché vytočenie nôh v okolí môjho bydliska. Tento pojazd mal cieľ – akciu, na ktorú som sa tešil prakticky od momentu, kedy prvýkrát skrsla v hlave nášho týmového vodcu.
Tým cieľom boli Rajecké Teplice, kde sa cez víkend konal poloorientačný nesúťažný MTB maratón s názvom Pedálovník. Naložil som teda na svojho tátoša stan, karimatku a spacák, do batoha si hodil pár čistých handier a domácu klobásku a vyrazil zo svojho bydliska v Ostrave do Rajeckých Teplíc. Slniečko príjemne hrialo, nohy sa tešili svojmu obľúbenému pohybu a kilometre ubiehali ako voda. Po prekonaní prvého vrcholu na chate Martiňák som skĺzol do Hornej Bečvy, kde som si pod lesom rozložil stan a pri krásnom západe slnka zaspal.
Slnko je taktiež to prvé, čo ďalšie ráno vidím (pokiaľ nepočítam rozložený bike vedľa mňa v stane) a sprevádza ma celý deň. Aj preto po niekoľkých hodinách preliezania hraničných kopcov prichádzam do Rajeckých Teplíc úplne spálený. V liečebnom dome Laura to už žije. Organizátori lietajú po celom areáli, balia tašky pre účastníkov, pripravujú dokonalé zázemie pre všetkých, čo sem zavítajú.
Zobúdza sa vo mne spolupatričnosť a po zvítaní sa so známymi tvárami a rýchlej sprche prikladám aspoň trošku ruku k dielu. Popri vešaní billboardov a vtipkovaní s ostatnými si všímam krásu prostredia, v ktorom sa zajtrajšia akcia bude konať. A zázemie ? Na jedničku !!! Veľká trávnatá plocha si priam žiada o rozloženie stanu a vytiahnutie grilu. A o veľkom bazéne ani nehovorím. Už sa neviem dočkať, kedy v ňom zhasím svoje slnkom rozpálené telo.
Postupne prichádzajú bikeri (a bikerky) z celého Slovenska – od Košíc až po Bratislavu. Dolfik s rodinkou z Trenčína, Zuzka s dcérou z Košíc, kopec super ľudí zo Žiliny a okolia. Všetci sa tu objavujú s úsmevmi na tvárach a vládne tu príjemná atmosféra a neskutočná pohoda. Veľmi ma teší príchod môjho dobrého kamaráta Martina z Liptova, pre ktorého je to táto akcia premiérou. Každý sa zabáva svojim spôsobom (napr. my plávaním v bazéne a plnením svojich nenásytných žalúdkov) a už sa tešíme na večerný program – prednášku a film Svaťu Božáka.
Svaťa ako pán biker a vzor nás všetkých nám prišiel porozprávať o najťažšom závode sveta (Race Across America) a my ho pri svite hviezd len ticho počúvame a obdivujeme. Prejsť štyritisícosemsto kilometrov v sedle bicykla za necelých jedenásť dní je pre nás niečo nepredstaviteľné a behá z toho mráz po chrbte. Po prezentácii sa ako kŕdeľ supov vrháme na jeho knihy, a každý len tajne dúfa, že sa aj na neho ujde. A aj sa ušlo.
Ráno vstávam okolo siedmej. Slnko je už dávno na oblohe a bikeri z blízkeho okolia začínajú krúžiť po areáli ako včely okolo svojho úľa. Nemám sa kam náhliť. Štart je veľmi voľný a nie je vôbec stanovená hodina ani minúta, kedy človek musí vyraziť na trať. Krása tejto akcie je v tom, že je tu absencia stresu a napätia, ktoré sú bežné u všetkých závodov. Tu o nič nejde. Povinnosťou účastníka je len si to poriadne užiť, pokochať sa krásnymi výhľadmi, vytočiť svoje nohy a preveriť trošku svoje orientačné zmysly. Každý účastník dostal od organizátora mapu s popisom trate. Tá je rozdelená na tri okruhy:
1, Červený okruh, ktorý bikera prevedie krásnym prostredím Súľova a Lietavy
2, Žltý okruh, ktorý bikera zavedie do Rajeckolesnianskej doliny, ktorá je vstupom do Malej Fatry
3, Fialový okruh, ktorý vedie lesnými cestami až ku hradu Strečno
Každý sa môže rozhodnúť, koľko a ktoré okruhy prejde. V každom okruhu sú minimálne dve razítka, ktoré účastník dostane do svojej mapy a za tie ho v cieli čaká pamätná medaila. V pokoji sa s chalanmi naraňajkujem a pomaly vyrážame na červený okruh, ktorý nám príde najatraktívnejší. Veď ani jeden z nás nie je domáci a pobicyklovať sa po lúkach s výhľadom na majestátne Súľovské skaly je naozaj nezabudnuteľná záležitosť. V dedinke Súľov dostávame prvú pečiatku a pokračujeme ďalej. V rámci okruhu je aj výstup na Lietavský hrad, kde si okrem razítka do mapy dávame malý oddych. Počasie je dnes krásne, na oblohe ani obláčik.
Po prejdení červeného okruhu sme tak nadšení, že bez zaváhania a prestávky rovno vyrážame do toho žltého. Ten nás už síce neobdarí takými výhľadmi ako jeho predchodca, zato preverí našu výdrž pri niekoľkokilometrovom stúpaní. V polovici stúpania nás čaká jeden s organizátorov s ďalšou pečiatkou a chladeným pivom. Na vrchole sa nám otvárajú opäť dychberúce výhľady a pod vrcholom ďalšie razítko pri miestnom gejzíre. Zjazd nás poriadne vytriasol a žalúdok sa hlási o slovo. Zakotvujeme v najbližšej reštaurácii a dávame si zaslúžený obed.
K piatej pečiatke je to už len na skok. Tú organizátor umiestnil k drevenému Betlehemu, ktorý je atrakciou regiónu. Pojazdom po oslnených lúkach sa vraciame späť. Do tretieho okruhu už nejdeme. Miesto hľadania ďalších razitiek sa vydávam hľadať lekáreň, kde mi predajú niečo na moje spálené ruky.
Dlhá sprcha, chutná večera, opäť chladivý bazén. To je plán na zvyšok dňa. Pomaly sa blíži večer a aj tí najusilovnejší bikeri sa vracajú do cieľa. Na trať ich vyrazilo 180, všetky razítka však priviezli len 18sti statoční. Mnoho z nás prešlo len časť pripravenej trate, mnoho z nás aj poblúdilo a prešlo toho viac ako organizátori plánovali. Jedným som si však istý. Všetci sme si to užili a pri večernom zaspávaní premýšľam, čo vybledne skôr.... moje spálené ruky, alebo spomienky na tento nezabudnuteľný víkend....
Autor: Peter Chovanec
Foto: Milan Kulkovský, Peter Chovanec, Zuzana Repová
