Úvodným prológom na 7,3 kilometra sa začal prvý ročník kanadských pretekov Tour of Alberta. Suverénnym spôsobom na ňom zvíťazil PETER SAGAN (Cannondale Pro Cycling) ktorý technickú trať prológu zvládol za 8:28 min. Druhý Rohan Dennis (Garmin - Sharp) zaostal 13 sekúnd, tretí Tobias Ludvigsson (Team Argos - Shimano) prešiel cieľom zo stratou 14 sekúnd. PETER SAGAN sa do prvej etapy oblečie do žltého dresu pre lídra pretekov.     Priebežné poradie po prológu: 1.PETER SAGAN.....Cannondale Pro Cycling.....08' 28'' 2.Rohan Dennis.....Garmin - Sharp.....+ 00' 13'' 3.Tobias Ludvigsson.....Team Argos - Shimano.....+ 00' 14''     Autor: Milan Majtán

Šesť etapový kanadský závod začína v utorok 3. septembra v Edmontone a končí v nedeľu 8. septembra v Calgary. Prvý ročník Tour of Alberta meria 850 kilometrov. Na úvod čaká pretekárov prológ s dĺžkou 7,8 kilometra. Prvá etapa meria 155 kilometrov a vedie z Strathcona Country do Camrose. Druhá etapa má 185 kilometrov a štartuje v Devone a končí v Red Deer. Tretia etapa začína v Strathmore a cieľ má po 175 kilometroch v Drumhelleri. Štvrtá etapa meria 210 kilometrov a začína v Black Diamonde a končí v Canmore. Záverečná piata etapa začína v Okotoks a cieľ je v Calgary po 150 kilometroch. Na štarte v Edmontone bude 15 tímov - BMC Racing Team, Team Garmin - Sharp, Orica GreenEDGE, Cannondale Pro Cycling, Team Argos - Shimano, Belkin Pro Cycling Team , Champion System Pro Cycling Team, United Pro Health Care Cycling Team, Bissell Pro Cycling, Equipe Garneau-Quebecor, Jelly Belly p/b Kenda, Optum p/b Kelly Benefit Strategies, Team SmartStop p/b Mountain Khakis, 5 Hour Energy p/b Kenda Racing Team, Canadian National Team. Medzi najväčšie hviezdy na Tour of Alberta patria svetová dvojka PETER SAGAN (Cannondale Pro Cycling), Cadel Evans (BMC Racing Team), Ryder Hesjedal a David Milar (obaja Garmin - Sharp), Robert Gesink (Belkin Pro Cycling Team).     Autor: Milan Majtán  

Dve náročné stúpania na posledných tridsiatich piatich kilometroch čakali cyklistov deň pred prvým dňom voľna. V cieli horskej etapy ktorá merala 187 kilometrov sa radoval z druhého víťazstva na tohtoročnej Vuelta a Espaňa Christopher Horner (RadioShack - Leopard), ktorý zaútočil 4,5 kilometra pred cieľom. Druhý so stratou 48 sekúnd prišiel Vincenzo Nibali (Astana Pro Team). Tretí Alejandro Valverde (Movistar Team) zaostal 1:02 min. Christopher Horner si po dnešnej etape obliekol druhý krát červený dres, keď mu jeden deň patril po tretej etape.       Priebežné poradie po 10. etape: 1.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....40h 29' 14'' 2.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....+ 00' 43'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 53''       Autor: Milan Majtán  

Po absolvovaní 5 mesačnej šnúry mtb pretekov, som sa rozhodol tento krát spraviť niečo pre rodinu...teda zobrať (skoro) všetkých do Novej Dubnice na „dubničák“. Keďže som z neďalekého Trenčína, kde je veľa bajkerov, ale žiadna cykloakcia pre široku verejnosť respektíve pre nikoho...primator nebajkuje, tak asi aj preto sme vyrazili... „Dubničák“ je najstarším mtb podujatím na Slovensku, pre každého, od ultrabajlkerov na 115km/cca 4000 výškových cez klasika-67km, basic 43km až po baby pre rodiny a zároveň tých, ktorým stačí jedno koleso teda uniclystov. Zasadla rodinná rada, a po kývnutí najstaršieho bajkerka môjho 70ročneho deda- otca, že dá 43km, teda 80km, kedže tradične vyráža po vlastnej osi z domu. Doma sa dohodlo, že idem všetci..vrátane manželky Evky, ktorá nikdy na mtb biku nesedela . Otec ide basic ostatní 5-ti ideme baby.. V piatok som zbehol na registáciu zvítal sa s organizátormi, ako aj ostatnými bajkermi. Počuť bolo aj ruštinu, francúzštinu...„nafasoval 6 igošiek“ plných všakovakých darčekov. V sobotu som naložil „bikefamily“ a hybaj na štart. Najskôr sme odmávali „Dedovi“ a kamošovi z Polska, ktorý to dal na unicl... Na moje počudovanie spolu s nimi na basicu bolo najviac účastníkov cca 270...“národ“ sa nechce trápiť na maratónskych tratiach... Pre info na 115Km došlo 45borcov, z toho 3 ženy!!!, na klasiku 199. poďme k baby trati: na našej trati sa postavilo naštarte do predu 5 unicyclistov, rodinky s deťmi, na malých bajkoch, či cyklovozíkoch, starší syn sólo, 3 ročný v sedačke manželky, 5 ročnú Emku som ťahal na tyči...hurrá odštartované...spočiatku sa všetci tešili že rovinka asfalt, za Kolačínom sa to trosku dvíhalo, takže nálada sa menila aj v „mojom okolí“. Každých 10 minút dostávam otázku koľko je to ešte hore, odpoveď vždy rovnaká len kúsok... samozrejme som odhalený, že „menšia lož“, robíme si prestávky na pitie jedlo, alebo len tak ...a konečne na 6,5km sme hore nastúpaných úctihodných 350 metrov. Upokojujem manželku, že už sa len spustíme v pohode dole a sme v cieli...noo ani nie Fúha celkom fajn singláčik...mamičky s vozíkmi, odnášajú najprv vozíky potom bajky. Sú trošku v šoku! U nás veľmi podobne, jedine starší syn to pustil až do cieľa... Po chvíli asfaltka, fajn tak už pohoda dozvedáme sa, že „baby“ ju len križuje a idem zase do lesa...no radšej už nič nevravím, brzdíme na rýchlosť 2 až po lúku, kde na rýchlosť 3... Nakoniec vytúžená asfaltka a žiaden stres, deti poháňajú rodičov tak zrýchľujeme...až do cieľa, posledný kopček, a potlesk kámošov, šéfa bikepointu Terryho, či len tak všetci si užívajú „slávu“ najmä deti... A moja polovička sa už nemračí uff. Následuje chutné jedlo a sprcha. Deti na ihrisku aj v očakávaní otca-deda z basicu, podľa plánu prichádza a nie je posledný . Na prekvapenie v úplnej pohode a ponúkam mu odvoz domov. Samozrejme odmieta, nemá čas na vyhlásenie...no dúfam v 70ke budem na to obdobne presúvam sa k vyhláseniu výsledkov, veľmi sympaticky to tu poníma organizátor roky : všetky deti do 13rokov na pódium, tak ako aj matky, ženy..na moju zabudli---ale nakoniec dostala i ona kvietok a dar. Najrýchlejšia žena na Baske ako kráľovná baske a postupne vyhlásenie od basicu až po harda(115Km) ako inak na 1 mieste Kajo Hartl...ktorý ma tento rok najazdených 22000km na bajku (ja na aute,ako jediný to dal pod 6 hodín...s obdivom som pozeral na 3 ženy z dlhej z ktorých posledná prišla až v čase vyhlásenia po 10hodinách ale za ňou ešte stále prichádzali ďalší...rozmýšľam za koľko by som to dal ja ...no ešte že som dnes bol rodinný typ“ pozitíva akcie: rozmanitosť pre každého niečo, aj pre rodiny a deti ,nezabudlo sa ani na jedno(kto má mal malé deti chápe) a naozaj i pre rodinky horský pretek nie krúženie po futbalovom ihrisku tak ako všade inde...perfektná organizácia, proste super sobota negatíva: samozrejme subjektívne : na baby trati bolo v propozíciách, že sa tam nemáme trepať s vozíkmi a detskými sedačkami, takže sme vedeli do čoho ideme, ten singláč na to ozaj nebol... to čo frflem vždy, je spoločný dojazd s pretekármi z ostatných tratí, obávajúc sa zrážky deti s premotivovanými bajkermi na 150mieste... Záverom : Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa zúčastnili preteku a veľká vďaka organizátorom. O rok prídeme opäť. Najpočetnejšia rodina bola 7členná a nás bolo len 6, takže o rok vybavím dospelej dcére voľno v práci a vyhráme Autor: Rado Tilandy  

Posledný deň majstrovstiev sveta MTB v juhoafrickom Pietermaritzburgu sa rozdávali tituly v šprint eliminátore (XCE) a zjazde (DHI). Po vlaňajšej rakúskej premiére sa v Juhoafrickej republike rozdávali len druhé tituly majstrov sveta XCE. Na 800 metrovom XCE okruhu sa predstavili aj traja slovenský reprezentanti. Žiaľ, MICHAL LAMI, FRANTIŠEK LAMI a JOZEF BEBČÁK do 32 členného finále nepostúpili. Majstrom sveta sa v kategórii muži XCE stal švédsky cyklista Paul van der Ploeg, druhý bol Daniel Federspiel a tretí skončil Andreas Catriel Soto. V kategórii ženy XCE obhájila vlaňajšie prvenstvo z rakúskeho Leogangu 25. ročná Švédka Alexandra Engen pred Jolandou Neffovou a Lindou Indergandovou. Posledné dúhové dresy si rozdelili zjazdári (DHI). Majstrom sveta v zjazde v kategórii muži Elite sa stal domáci juhoafrický reprezentant Greg Minnaar. Druhý skončil Michael Hannah a tretí Jared Graves. Slovák FILIP POLC skončil na 35. mieste, MARTIN KNAPEC skončil na 54. priečke. V kategórii ženy Elite zvíťazila v zjazde Rachel Atherton pred Emmeline Ragotovou a Tracy Hannahovou.     Autor: Milan Majtán  

OMH (okolo Martinských holí) 2013 Minulý víkend sa konalo na Slovensku hneď niekoľko akcií, takže bolo ťažké sa rozhodnúť kam sa vybrať. Najskôr som plánoval ísť do Dubnice, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol pre OMH 2013 (okolo Martinských holí). Dôvodov bolo viacero. Je to bližšie, v Dubnici to už poznám a keďže ja si jazdu skôr užívam ako by som pretekal tak pre mňa aj atraktívnejšie. Dúfal som, že niekto zo známych sa ku mne pridá ale všetci boli buď v práci, alebo na dákej oslave. Nevadí však niekoho tam stretnem, alebo sa k niekomu pridám, veď biker si partiu vždy nájde. Ráno o šiestej mi zvoní budík, po výdatných raňajkách sadám na bike a za východu slnka vyrážam smer Žilina- lesopark Chrasť. Tam bol štart a prezentácia. Poplatok za účasť bol symbolických 5 eur s gulášom a 3 bez. Pomaly sa to začalo zapĺňať. Účasť bola slabšia ako po minulé roky, ale to nepokazilo príjemný zážitok. Celkovo nás zo Žiliny odchádzalo okolo 50. Tí čo poznali cestu na Polom vyrazili skôr a celý čas sa šlo po skupinkách. Ku mne sa pridal jeden chalan z Tvrdošína a celu trasu sme šli spolu. Ľubo bolo jeho ctené meno. Hneď na začiatku sa ma pýtal či to dá na krosovom bicykli, tak som ho uistil že na pár krátkych úsekoch síce potlači, ale zvyšok bude v pohode. A tak vyrážame hrebeňom ponad Rosinu do Višňového. Nad dedinou sa napojíme na lúke na úsek všetkým známi z bývalých ročníkov Fatranského maratónu a stúpame až do sedla Javorina. Tu sme mali zraz ale keďže sme prišli medzi prvými šiel som Ľubovi ukázať pamätník a výhľady z Polomu. Počkali sme na ostatných a vyrazili sme smerom do Vrútok. Opäť som sa raz pokúsil pokoriť ten zákerný výšlap na Saračníky, ale opäť pokoril on mňa. Nasledoval oddych v podobe dlhého zjazdu. Na 19km sme odbočili doprava, chvíľu mierne stúpali a opäť zjazdovali až na asfaltku ktorá vedie na Martinské hole. Potom prišiel konečne aj jeden technický úsek po chodníku do Lopušnej doliny. Ďalej sa išlo striedavo po asfalte alebo zvažnicami ponad Martin, Podstráne, Bystričku, Trnovo a Trebostovo. Tu sme sa rohzhodli spraviť si menšiu zachádzku do dediny, lebo nám došla voda. V celej dedine nebolo krčma tak aspoň v potravinách boli také ochotné a doplnili nám vodu. Dali sme si ešte po pive vyrazili ďalej. Pokračovalo sa cez Valču. Na lúke nás ešte ponaháňal pes, ale ukázalo sa, že pes ktorý šteká, fakt nehryzie. Dorazili sme do Kláštora pod Znievom, kde bola povinná zastávka v Gazdovskej krčme. Konečne čapované a slivovička k tomu. Pokecali s ostatnými a varili na posledné dlhšie stúpanie do Sedla pod Úplazom. Chvíľu trvalo kým sme sa tam dostali, ale nebolo to náročné, len dlhé. V sedle sme sa stretli asi desiati a začala sa dilema kadiaľ ďalej. Väčšina šla cez Úplaz do Kamennej poruby, ale my sme chceli prejsť celú trasu tak sme šli zjazdom do Rajeckej Lesnej. Aspoň so objavil novú cestu do Ďurčinej. Zvyšok trasy bola už len príjemná jazda lesom z Kunerádu až do Turia. Tu sme našu púť ukončili a šli po ceste na pizzu a pivo na brod. Najedli sme sa, doplnili tekutiny a pobrali každý svojou cestou. Ľubo na Hájik a ja do Lietavy. Na záver mi nezostáva nič iné len sa poďakovať organizátorom za vydarenú akciu, ktorú by som definoval dvomi slovami ,,Zážitok zaručený“. O rok sa zúčastním opäť a dúfam, že ukecám niekoho zo svojich známych. Autor a foto: Erik Kubík

O víťazstvo v jednorázových pretekoch GP Ouest - France Plouay sa pokúšalo viacej cyklistov v únikoch ale pelotón si dal pozor a dostihol všetky úniky včas, a tak o víťazovi rozhodol záverečný šprint. S 27. kilometrovým okruhom, ktorý cyklisti šli deväťkrát, si najlepšie poradil taliansky pretekár Filippo Pozzato (Lampre - Merida) pred Giacomom Nizzolom (RadioShack - Leopard) a Samuelom Dumoulinom (AG2R La Mondiale). V rovnakom čase ako víťaz prešiel cieľom na 26. mieste PETER VELITS (Omega Pharma - Quick Step). MARTIN VELITS (Omega Pharma - Quick Step) do cieľa nedošiel.     Autor: Milan Majtán  

Záverečné strmé stúpanie na Valdepenas de Jaén s dĺžkou jeden kilometer ktoré bolo miestami až s 28 % stúpaním dnes čakalo na pretekárov v deviatej etape s dĺžkou 164 kilometrov. Víťazom sa stal Daniel Moreno (Katusha Team) pred Alejandrom Valverdem (Movistar Team) a Joaquimom Rodríguezom (Katusha Team). Daniel Moreno vyhral druhú etapu na tohtoročnej Vuelta a Espaňa a po dnešnej etape sa obliekol do červeného dresu.       Priebežné poradie po 9. etape: 1.Daniel Moreno.....Katuscha Team......35h 58' 34'' 2.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 01'' 3.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....+ 00' 20''     Autor: Milan Majtán

Majstrami sveta MTB XCO sa stali Julie Bresset a Nino Schurter. Obom cyklistom sa podarilo obhájiť vlaňajšie tituly. Na dvadsiatich štvrtých majstrovstvách sveta v juhoafrickom Pietermaritzburgu sa včera rozdávali dúhové dresy v cross - country kategóriach ženy Elite a muži Elite. Dvadsaťštyri ročná francúzska cyklistka Julie Bressetová obhájila dúhový dres majsterky sveta v kategórii ženy Elite. Druhá skončila majsterka sveta z roku 2010, poľská pretekárka Maja Wlosczowská, ktorá zaostala päť sekúnd. Tretia skončila 39. ročná Esther Süss zo Švajčiarska so stratou 1:06 min. V kategórii muži Elite obhájil vlaňajšie prvenstvo z rakúskeho Leogangu Nino Schurter. Švajčiar Schurter, ktorý má už tri tituly MS, sa dostal do vedenia už v prvom kole a nikoho prd seba nepustil. Druhý so stratou sedem sekúnd prišiel Nemec Manuel Fumic. Dvadsaťjeden sekúnd stratil na treťom mieste švajčiarsky cyklista, majster sveta z roku 2010, Jose Hermida. Na solídnom 26. mieste prišiel slovenský pretekár MICHAL LAMI. V piatok bojoval na trati v Cascades MTB Parku v Pietermaritzburgu FRANTIŠEK LAMI v XCO kategórii muži U23. Slovák FRANTIŠEK LAMI skončil na 25. mieste. Majstrom sveta sa stal taliansky pretekár Gerhard Kerschbaumer pred Julianom Schelbom z Nemecka a tretím holandským pretekárom Michielom van der Heijdenom.     Autor: Milan Majtán

Bratia Velitsovci (Omega Pharma - Quick Step) sa spolu predstavia 1. septembra 2013 na pretekoch Grand Prix Ouest-France Plouay. Jednodňový francúzsky pretek sa prvý krát konal v roku 1931. Plouay je okruhový preteky na ktorom sa konali v roku 2000 majstrovstvá sveta. Jeden okruh má 27 kilometrov a pretekári ho pôjdu deväťkrát. Spolu 243 kilometrov. Na 77. ročníku sa predstaví 24 tímov. Devätnásť WorldTour tímov - AG2R La Mondiale, Argos Shimano, Astana, Belkin , BMC Racing, Cannondale, Euskaltel Euskadi, FDJ.fr, Garmin-Sharp, Katusha, Lampre-Merida, Lotto-Belisol, Movistar, Omega Pharma-Quick Step, Orica-GreenEdge, RadioShack-Leopard, Saxo-Tinkoff, SKY, Vacansoleil-DCM a päť kontinentálnych tímov - Bretagne-Séché Environnement, Cofidis, Europcar, IAM, Sojasun. Posledným víťazom je nórsky pretekár Edvald Boasson Hagen (Sky ProCycling).     Autor: Milan Majtán

Po včerajšom víťazstve českého pretekára Zdeněka Štybara (OPQS) dnes zdvíhal ruky vo víťaznom geste ďalší český pretekár. V cieli kopcovitej etapy s cieľom na vrchole Alto de Peňas Blancas dlhej 167 kilometrov sa tešil Leopold König (Team NettApp - Endura). Druhý prešiel cieľom Daniel Moreno (Katusha Team), tretí skončil Nicolas Roche (Team Saxo - Tinkoff). Dvadsaťpäť ročný český cyklista Leopold König pri svojej prvej účasti na pretekoch GrandTour sa radoval zo svojho najväčšieho víťazstva. König sa dnešným víťazstvom posunul na priebežné piate miesto. Dnes sa prezliekal červený dres. Po Vincenzovi Nibalim (Astana Pro Team) pôjde do zajtrajšej etapy v drese priebežného lídra Nicolas Roche (Team Saxo - Tinkoff).       Priebežné poradie po 8. etape: 1.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....31h 39' 30'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 17'' 3.Daniel Moreno.....Katuscha Team......+ 00' 17''       Autor: Milan Majtán

Zdeněk Štybar si dnes pripísal svoje prvé víťazstvo v závode GrandTour. V dnešnej siedmej zvlnenej etape ktorá merala 206 kilometrov sa čakal hromadný záverečný šprint. S očakávaným dojazdom sa nezmieril osem kilometrov pred cieľom Philppe Gilbert (BMC Racing Team) a spolu so Zdeněkom Štybarom (OPQS) zaútočili. S minimálnym náskokom pred pelotónom sa tešil z víťazstva Štybar ktorý zvíťazil o galusku pred Gilbertom. Tretí so sekundovou stratou prešiel cieľom Robert Wagner (Belkin Pro Cycling). Vincenzo Nibali (Astana Pro Team) zostáva v priebežnom vedení.     Priebežné poradie po 7. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....27h 29' 35'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán

Je zamračené augustové ráno, pozerám von oknom a v duchu si hovorím "počasie vydrž". Silno rozmýšľam, čo si dať na seba a popritom tlačím cestoviny. Mám také zvláštne pocity, nervozita a do štartu Green Bike maratónu zostáva hodina a pol. Tradične sa na blízke akcie v rámci okolia Bratislavy presúvam na biku, tak ani dnes nerobím výnimku. Na Partizánsku lúku v Bratislave sa dostávam dobre rozjazdený za pol hodinku. Zázemie pretekov je situované do oddychovej zóny v Bratislavskom lesoparku na Železnej Studničke. Organizátor si toto miesto vybral dobre, nakoľko je tu perfektný dojazd do cieľa, ktorý si diváci určite radi pozrú. V neposlednom rade treba spomenúť aj amfiteáter, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný, bufety a ostatné vybavenie, bez ktorého by sa takéto veľké akcie nezaobišli. Tento rok sa na štart postavilo celkovo 653 účastníkov. Z toho na dlhú trať sa prihlásilo 172 borcov, pre ktorých pripravili 75 km trať s prevýšením 1767 m. Na krátku 34 km s prevýšením 736 m bolo pretekárov samozrejme viac, a to v počte 376. Štartovali v dvoch vlnách, aby sa zamedzilo štuplu, ktorý sa pravidelne vytvára už v prvom stúpaní. Zvyšní závodníci tvorili skupinku najmenších, ktorí si to rozdali v detských pretekoch. Opäť som si vybral dlhú trať, pár minút pred desiatou sa radím niekde v druhej polovici pelotónu a netrpezlivo čakám na štart. Po odštartovaní sa už sústredím na premotivovaných, ktorí si svoju desaťminutovku slávy snažia odkrútiť na rovinke hneď po štarte a na začiatku stúpania vytuhnutí odpadávajú - prípadne štuplujú v prvom výšlape na hrebeň. Nejaká tá šklbnutá reťaz a biker v reklamnom pútači po štarte, to je nič. Tento rok sa úvodné stúpanie ide plynulo, nestojí sa. Na hrebeni smerom na Kačín sa začínajú utriasať pozície a samozrejme sa dupe čo to dá. Je to mierne do kopca až na hravú slučku, ktorá vie pekne pobaviť. Slučka zavedie pretekárov z hrebeňa dole k peknej lúčke, ktorú si následne aj každý vyšlape naspäť na hrebeň. Keďže nám nepieklo na hlavu, bola to pohodička. Postupne sa dostávam popri Malom Slavíne už do priebežného stúpania na Biely Kríž, kde nás čakala prvá občerstvovačka. Niektorí ani nezastavujú, ja si hrozienko a melónik dám. Posilnený idem po tých, čo nezastavili. Už za salašom dobieham skupinku, ktorá sa mi utrhla na os. V stúpaní sa začínajú trúsiť hlavne tí, ktorých vysoké tempo po štarte heclo, ale nejak zabudli, že pretek má 75 km. Začínam sa rozbiehať a niektorých nechávam za sebou. Nezadržateľne sa blížime po červenej diaľnici na Pezinskú Babu. V tomto období sucha je červená značka vyjazdená komfortne. Pred Pezinskou Babou nás čaká najvyšší bod trate - Konské Hlavy (654 mnm) odkiaľ je to až na Babu viacmenej zjazd. Na občerstvovačke si opäť nenechám ujsť hrozienko. V servisnej časti mali aj pumpu, olej a duše, čo by ma potešilo v prípade problému. Nezdržujem sa a valím dole do Slnečného údolia. Je to stále dolu kopcom, tak oddychujem. Po dlhšom zjazde sa dostávam asfaltkou do Limbachu. Odtiaľ sa začína najdlhšie stúpanie na tomto maratóne smer Medvedie údolie. Stúpanie má z Limbachu cca 7 km a prevýšenie 350 m. Celé sa to ide po zvážnici až pod hrebeň, kde začína zvážnica mierne klesať. Postupne sa dostávam na hrebeň, odtiaľ ma regulovčík navádza smer dolinka a nudnou asfaltkou pod Hviezdu. Po pár nudných km prichádzam opäť do lesa a dorážam na Biely kríž. Doplnil som vodu a ide sa smer cieľ. Z Bieleho sa ide rýchlymi pasážami údolím vydrice až po Spariská, kde sa napájam v miernom stúpaní na červenú značku, ktorá ma dovedie až na singel. Mal som šťastie, nik ma tam nebrzdil, pokračujem vo vysokom tempe až zisťujem, že nevidím značenie. Fu čo to? Ale niekoho som zazrel vpredu, tak idem ďalej. Samozrejme, že som správne neodbočil ako niekoľko ďalších desiatok pretekárov kvôli chýbajúcemu značeniu, ktoré si nejaký inteligent zobral asi domov. Regulovčík to už vedel, tak nás už neriešil, veď sme si asi aj nadbehli. Posledné stúpanie bolo nejakých pár výškových na Kamzík odkiaľ sme až na pár hrbčekov zjazdovali do cieľa. Dojazd do cieľa sa mi, ako som už spomínal, veľmi páči tak som si ho patrične užil. V cieli som bol so sebou spokojný - čas 3:40 spolu s priemerkou nad 20 km znamenal dobrý pocit z výkonu. Ale opäť sa našli pretekári, ktorí to poňali športovejšie a dokázali mi, že trénovať treba viac a viac. Najrýchlejší Muž na dlhej Vokrouhlík Tomáš z teamu BMC-SAVO Racing to dal za 2:47:34. Zo žien bola najrýchlejšia Juhásová Zuzana s časom 3:38:00. Na krátkej šprintérskej 34 km trati bol v mužoch najrýchlejší, síce iba o chlp, ale predsa, Kaktusák Kubek Tomáš za 1:15:16. Najrýchlejšia žena na 34 km Juhásová Andrea s časom 1:27:13. Každopádne, tento rok to bol z mojej strany najrýchlejší maratón, čo do priemerky. Myslím, že aj počasie všetkým prialo, keď nám pripravilo ideálne maratónske podmienky. Organizátor sa posnažil ako každý rok a pretekárov na trati zabezpečil na jednotku. Verím, že každý, kto sa v sobotu zúčastnil neľutuje. Ďakujem za super strávenú, športom nabitú sobotu. O rok stojím na štarte tohto maratónu opäť.   Autor: Tamáš Tomášek Foto: Melu

Hrdinom šiestej zvlnenej etapy ktorá merala 175 kilometrov sa stal Tony Martin (Omega Pharma - Quick Step). Nemec Tony Martin zaútočil dva kilometre po štarte a do víťazstva v etape mu chýbalo necelých dvadsať metrov keď ho prevalcoval pelotón. O víťazovi v meste Cáceres rozhodol šprint v ktorom zvíťazil dánsky cyklista Michael Morkov (Team Saxo - Tinkoff) pred Maximilianom Richezeom (Lampre - Merida) a Fabianom Cancellarom (RadioShack - Leopard). Dvojnásobný majster sveta v časovke Tony Martin prešiel nakoniec cieľom na siedmom mieste. Vincenzo Nibali (Astana Pro Team) naďalej oblieka červený dres pre vedúceho pretekára.     Priebežné poradie po 6. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....22h 38' 07'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán  

Sobota, 24. august 2013. Pre niekoho deň ako každý iný. Slnko je už na obzore a presviedča ma, aby som vyliezol zo spacáku, zbalil si veci a vydal sa na cestu. Už týždeň cestujem západnou hranicou Čiech a zdolávam kopce, ktoré sa mi objavia na obzore. Posledné dva dni prechádzam pohorím zvaným Český les. Tunajšia príroda má svoj pôvab a prirodzenú krásu, ale zároveň mi naháňa hrôzu. Les je tu až neskutočne hustý. Aj slnečné lúče majú často problém preraziť si cestu cez koruny stromov a navigácia neustále stráca signál. Aj s návštevnosťou je to tu slabé. Človek tu stretne viac lesnej zveri ako bikerov a turistov. Proste divočina!   Dnes som sa rozhodol zdolať vrch Čerchov, ktorý je najvyšším v pohorí. Po dlhom stúpaní sa dostávam pod vrchol. Pol siedmej večer a na les sadla tma. Ešte dvesto výškových metrov a som hore. Les však s príchodom noci ožíva. Rôzne škreky a zvuky z lesa mi zvyšujú tep. Najskôr mi prebehne cez cestu líška, pár minút po nej ďalšia. Od strachu je len na krok k panike. Skupinka rozbehnutých sŕn je posledným klincom do truhly. Kašlem na to a otáčam bike. Rýchlosť, ktorou zdrhám z lesa je proti všetkým mojim zásadám bezpečnej jazdy. Keď po siedmich kilometroch celý udýchaný vybehnem z lesa a zbadám pred sebou autokemp Babylon, s úsmevom len skonštatujem: „Tak do tohto lesa ma už nikto nedostane.“ V kempe, ktorý je len pár kilometrov vzdialený od mesta Domažlice, je nezvyčajný ruch. Muzika vyhráva, nejaký borec sa vykecáva do mikrofónu, prebieha registrácia. Ale hlavne je tu dosť bikerov. Hneď ako ma zbadajú, začnú ma volať: „ Pojď na závod. Trať nenáročná, startovné symbolické. Bude sranda.“ Rýchlo si prebehnem propozície a zisťujem, že ide o nočný MTB maratón s názvom Babylon Bike Night organizovaný miestnym občianskym združením. Má len 25 kilometrov (čo môže byť po mojich urazených 80-tich vcelku problém) a nemá jedinú občerstvovačku. Zato má po celej trati rozmiestnených 60 reflexne označených plechoviek piva a tak sa všímaví bikeri môžu popri jazdení aj trošku vypiť. Ale čo je hlavné… trať vedie tým desivým lesom, z ktorého som pred chvíľou so strachom v očiach vybehol !!! Mám obavy, no na dlhé rozhodovanie nie je čas. Miestni borci ma presviedčajú, že ide o pohodovú akciu a väčšina pôjde tak či tak pohromade. Asi vedia, o čom hovoria. Veď už štartujú deviaty ročník. Idem. Rýchle postavenie stanu, zhodenie báglov z bicykla, namontovanie svetiel a štartovného čísla a už stojím na štarte. Voči svojmu čínskemu svetlu mám značnú nedôveru a tak si ešte do vrecka hádžem čelovku (veď keď dokáže zasvietiť z jednej strany stanu na druhú, musí v prípade núdze stačiť aj na jazdenie) a po vzore skautov aj zápalky a vreckový nožík. Na štarte nás stojí len 33 odvážlivcov. Z bikerov cítim predmaratónsky ošiaľ a je mi jasné, že až tak na pohodu to nebude, ako tvrdili. Tri, dva, jedna…. A je odštartované. Štart je prudký ako rána z dela. Snažím sa držať krok s borcom, ktorý by svojimi svetlami mohol osvetľovať Spišský hrad. Rafinovanými spôsobmi sa snažím rozprúdiť konverzáciu a tým si zabezpečiť parťáka a osvetľovača až do cieľa. To sa mi pekných pár kilometrov darí. Trať ide zatiaľ do kopca a rýchlostne mám navrch. Jeho zdrhnutia sa báť nemusím. To sa však mení s prvým prudkým zjazdom. Chalan sa rozbehol a ja mám problém ho dobehnúť. Dupem do pedálov, keď tu zrazu „BLIK“ a môj reflektor zhasol. Parťák zmizol v zákrute a nastala dokonalá tma. Žiaden mesiac, alebo hviezdy. Žiaden svetelný smog z blízkeho mesta či dediny. Proste nič. Tma. Okamžite skúšam resuscitovať svetlo. Vypnúť, zapnúť.... a nič. Nesvieti. Z vrecka vyťahujem náhradnú batériu a vymieňam ju. Vypnúť a znovu zapnúť.... a nič. Stále nesvieti. Sú len dve možnosti. Buď sa svetlo nadobro pokazilo alebo studené noci v stane úplne vybili baterky. To je však teraz jedno. Tak či onak som v peknej ..... Vyťahujem z vrecka svoju dvojdiódovú čelovku a dúfam, že som podcenil jej schopnosti a bude postačovať na jazdu touto nočnou divočinou. Nepodcenil. Žiaden zázrak sa nekoná. Svetielko dosvieti maximálne na predný dezén. Je to však svetielko nádeje, že sa pohnem dopredu. Nasadám na bike a krokovou rýchlosťou sa posúvam dopredu. Hľadám po stromoch reflexné fáborky, ktoré by som za normálnych okolností videl už z diaľky. Z času na čas zastavím a zohnem sa k zemi, aby som si overil, či som stále na chodníku. Ide to pomaly, ale hlavne že napredujem. Zrazu sa za mnou objavuje jeden z pretekárov. Osvetlený ako vianočný kamión Coca-Coly si to valí dole kopcom na plné obrátky. Toho nezastavím. Je to však moja šanca dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa. Nastupujem po jeho pravici a snažím sa s ním držať krok. To je ale rýchlosť !!! Ale nie !!! V tom zhone som si nevšimol kamenného odtoku vody, ktorý križoval lesnú cestu. Borec ho preskočil a zmizol v diaľke. Ja som tu v skoro tme zaflekoval s preseknutou prednou dušou. A montpáky zostali ležať v stane. Pomaličky sa predieram čiernym lesom s bikeom na pleci a rozmýšľam ako ďaleko je to ešte do cieľa. Už ma dlho nikto nepredbehol. Asi sú už všetci v cieli, napchávajú sa gulášom a pivom, kým ja tu trčím bohviekde. Moje úvahy len občas prerušia divné zvuky z tmy, ktoré ma prinútia pridať do kroku. Kráčam už dlho. Možno 20 minút, možno pol hodinu. Ťažko povedať. Zdá sa mi to ako večnosť. V zúfalstve už zvažujem využitie zápaliek a nožíka a vyrobenie si pochodne. Keď tu zrazu sa to za mnou rozbliká ako na letisku. Skupinka siedmich bikerov ma za pár minút dobieha a zisťuje čo sa stalo. Montpáky tiež nemajú. Dávajú mi však jedno zo svojich svetiel a zdrhajú do cieľa. Nádej stále žije. Konečne vidím kam smerujem a môj krok je hneď svižnejší. Prichádzam na križovatku, kde stojí regulovčík. „Ako sa dostanem najrýchlejšie do cieľa? Ako je to ďaleko?“ horlivo vyzvedám. „Sedm kilometrů“ hovorí s úsmevom a ukazuje na cestičku do tmavého lesa. „A trať vedie kadiaľ a koľko má ešte kilometrov?“ pokračujem vo vyzvedaní. „Sedm“ a ukazuje na tú istú cestu. Predstava sedemkilometrového tlačenia nie je veľmi príjemná. Nič však nie je stratené. Regulovčík, statný to chlap, chytá do rúk moje prázdne koleso a po pár minútovom zápasení s drôtenou obručou sťahuje holými rukami plášť. Nahodiť novú dušu je už malina. O pár minút už sedím na bikeu a snažím sa dobehnúť stratený čas. Do cieľa prichádzam s úbohým časom 1 hodina, 47 minút. Tu ma už čaká chutný guláš a studená kofola. Atmosféra je tu skvelá. Každý s každým si mení dojmy z trate. Víťaz to dal za 50 minút, ale ten si určite na cestu nesvietil dvojdiódovou čelovkou. Posledný však nie som. Za mnou prichádzajú ešte štyria zblúdení bikeri. Všetci s úsmevom na tvári....   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec