Report 2: Púchovský MTB maratón 2016

„...si štvrtý, si štvrtý!!!“ Presne tieto slová od Ľuboša Dupkalu ma sprevádzali cieľom minuloročného Púchovského MTB maratónu. So zemiakovou medajlou som nebol vôbec spokojný, tak môj cieľ na rok 2016 bol jasný. Stáť na bedni ďalšieho ročníka Púchovského maratónu.

Presne v deň 18.6.2016 sa vzájomne križovali 2 preteky. Spomínaný Púchov a Nízkotatranská MTB Tour v Liptovskej Lúžnej avšak tento pretek bol pre mňa úplne neznámy pojem ale zároveň sa jednalo o 2. kolo Žilinskej Župa Tour no nemal som vôbec nad čím premýšľať, keďže som si chcel napraviť reputáciu na Púchove. Takže vynechávam jedno kolo Župy a púšťam sa do príprav na Púchov. Presne som vedel čo ma čaká, vidina víťazstva bola naozaj veľká, každému kamarátovi som povedal, že idem jednoznačne na bedňu a keď nie tu, tak už naozaj nikde.

V deň preteku prichádzame na miesto medzi prvými s priateľkou Monikou, moderátorom Ľubošom a jeho polovičkou Ivkou a samozrejme s ich malým Benjamínkom  Rozprestierame banery Bikepoint.sk a púšťame sa do registrácie, ktorá bola naozaj blesková. Ihneď nasazdujeme čísla na vyblýskané bajky a zisťujeme, že máme ešte vyše dvoch hodín do štartu. Tak sa len vozíme, labzujeme po okolí a kecáme s kamarátmi.

Štart dlhšej 48 km trate bol o 11:00 a kratšej o 12:00, organizátori však v deň preteku pozmenili štart kratšej na 11:20. Tak ako aj minulý rok, tak aj tento sprevádzali úvod oboch štartov policajná motorka a terénna štvorkolka pre plynulý prechod mestom. Po odštartovaní dlhšej trate sa pomaly aj s priateľkou chystáme pred štartovnú čiaru a stretám kamaráta Paťa z Divina Racing Teamu, dohadujeme si taktiku na prvé kilometre po asfaltke a o chvíľu Ľuboš z pódia oznamuje, že nám ostáva pár sekúnd. Očakávane držím kŕčovito rajdy a zrazu Štart! S Paťom po dohodnutej taktike vypaľujeme na čelo pelotónu, držím sa pár milimetrov za ním a dupeme tak rýchlo ako sa len dá aby sme si vydobili najlepšie miesta. Toto vedia aj ostatní, tak tlačenica je poriadna. Po chvíli sa dostávame do prvej desiatky a držíme sa na svojich miestach. Začínajú prvé kopce a pri takýchto chvíľach mi vždy povolia nohy a makači ma obiehajú. Tentokrát sa tak nestalo a stále sa ťahám vpredu, určite to aj novom karbónovou raketou ale aj kilometrami, ktoré mám doposiaľ v nohách. Paťa si neustále držím pred sebou, div že mu nevybehnem na chrbát, policajná motorka zastavuje a posiela nás na lúky. Točí sa mi nohami naozaj dobre, verím si a v nestálom tempe si držím pozíciu. Po vyšliapaní na prvý poľný kopec vidím pred sebou, že čelo s väčším náskokom drží Vlado Salášek z ProEfektu a Jaro Štvrtecký z Dema Racing Teamu, kamarát Paťo je asi na 5 a ja na 10 mieste. Zjazdy a výšľapy sú naozaj krásne, nehovoriac o singletrackoch, ktorými je Púchov známy. Trocha ma mrzí, že zjazdy, ktorá sú naozaj veľmi rýchle a človek si to tu dokáže hrnúť aj 60-70 km/h nie sú vôbec pokosené a nevidím aké nástrahy predo mnou lúka ukrýva. Toto naozaj nebolo doriešené zo strany organizátorov.

Po niekoľkých kilometroch sa držím v štvorčlennej skupinke s dobrým tempom, občerstvovačku prebieham a vôbec nezastavujem. Idem predsa na bedňu, nie! Cez asfaltku sa držím v skupinke vzadu aby som ušetril sily a ihneď pri vstupe do lesa všetkých prešprintujem a držím špicu, pred sebou vidím ďalších pretekárov. No premotivovaný pri jednom zjazde robím chybu, v rýchlosti sa mi stočia rajdy a hádžem cez ne tigra. Všetci ma obehli a až posledný pri mne zastavuje, pomáha mi a čaká kým sa ako tak pozviecham. Nie som zranený ale celý dotlčený a zablatený. Posielam ho aby na mňa nečakal a dupal ďalej, obieha ma ešte asi 5 makačov a viem, že všetka moja snaha je v háji. S bolesťou kolena ešte predbieham asi desať ľudí a dávam čo to dá no nieje to vôbec ono.

Koniec trate poznám veľmi dobre a po prejdení prechodu pre chodcov viem, že mi ostávajú rýchle 3 km do cieľa. Obehnem ešte jedného dupača a ten sa za mnou drží v asi 40 km rýchlosti po rovinke ako kliešť. Uvedomujem si, že toto bude určite najkrajší a najviac zaslúžený dojazd do cieľa pre tento rok. Makám a točím nohami tak, aby som sa ho ztriasol ale očividne chce so mnou bojovať. Vidím posledné fáborky a viem, že asi 500m a budem v cieli, chlapík ma ale obehne, tak zaraďujem ešte väčší prevod, vstávam zo sedla a šprintujem z plných síl. Na poslednom malom kopčeku, tesne pred cieľom som ho prešprintoval a zo zaťatými zubami a nabitými lýtkami špurtujem do cieľa.Nakoniec som sa umiestnil na 8. mieste v mojej kategórii no nebyť pádu, tak sa určite pobijem o 4. miesto.

V celkovom poradí na krátkej trati sa umiesnili na 1. mieste Vlado Salášek z ProEfektu, Jaro Štvrtecký z Dema Racing Teamu a na 3. mieste kamarát Paťo Meliš z Divina Racing teamu. Na dlhej trati sa zúčatnili veľké mená ako Ondrej Fojtík, Karel Hartl či Tomáš Višňovský. Na krátkej trati medzi ženami zvíťazila a obhájila 1. miesto moja priateľka Monika Sedliačková.

Zázemie preteku, tombola, organizácia, moderátor, jedlo a organizátori na trati boli naozaj na výbornú avšak musím podotknúť, že zlé bolo značenie trate ako aj nebezpečné nevykosené lúky. Dúfam a verím, že na budúci rok to bude zas o čosi lepšie a opäť sa tu všetci stretneme a pomeríme si sily na trati :)

Autor a foto: Tomáš Chabada