Festina 24 hodinovka v Janošíkové – sranda musí byť

Keď mi Terry cca pred rokom začal hovoriť , že začína upravovať trať na 24-hodinovku pomyslel som si, že v celku asi nemá čo robiť. Keď som ju však vo štvrtok pred 24-kou išiel prejsť, pochopil som akú námahu bolo postaviť takýto fantastický absolut - naturálny okruh. A to bol len okruh. Samozrejme do zabezpečenia takejto akcie treba okrem okruhu započítať aj desiatky iných potrebných záležitosti.

Hlavný stan (štart a cieľ) bol v nádhernom kempe Belá – Nižné Kamence. Celý pretek bol zasadený do prekrásnej scenérie, panenskej prírody, samozrejme aj s vražedným singláčom aj v celku fajn prevýšením 160metrov na 7kilometrový okruh. Ale poďme po poriadku.

V piatok podvečer prichádzame na miesto určenia, kde nás vítajú krojovaný domáci so slivovicou a korbáčikmi. Po registrácii sa zvítame s rovnako postihnutými „cvokmi“ ako sme my. Keďže pri extrémnom výkone netreba podceňovať pitný režim, rozhodli sme sa preventívne riadne zavodniť resp. zapivniť. Začíname si stále viac vychutnávať aj tú nesúťažnú spoločenskú piatkovú časť 24-hodinovky.

Pekne rozveselený sme sa na hudbu DJ-Pohromu roztancovali ako divý. Zisťujem, že bikeri sa vedia pekne odviazať. Po oficiálnej večierke o polnoci sme ešte tri hodinky pre záujemcov z auta aktívne rušili nočný klud. Samozrejme aktívne vrtím šunkami aj ja. K záveru skoro už len sám. Perfektná atmosféra, skoro ako na veľkých tanečných párty na ktorých som trsal až do rána, s tým rozdielom, že na druhý deň som sa nemusel posadiť na bike. Za svitania odpadávam do stanu a tvrdo zaspávam.

Ráno ma krásna bikerka prebúdza kyblom studenej vody (ešte že je teplo).

Je tu deň D. Teda pretekársky a nielen to. Pre dvoch zamilovaných i dňom svadobným. Terry sa zhostil úlohy oddávajúceho dôstojne. Nevesta si pripína na prilbu závoj a po vášnivom novomanželskom bozku sa presne o 12:00 štartuje Festina 24 hodín MTB.

Dvestoštyridsať bikerov sa rozbieha zoči voči 24-hodinovému boju. Po rovinke cez camp nasleduje prvá lávka cez Varínku a hurá prvý pád cyklistu letiaceho do potoka. Škoda, že som nemal pre sebe foťák. Postihnutý biker sa našťastie len vykúpal , nestalo sa mu nič a pokračuje ďalej. Nasleduje tiahli a protivný stupák, ktorý v kombinácii s 25 stupňami tepla a preflámovanou nocou si vyberá úvodné utrpenie. Na druhom kilometri prichádza vykúpenie. Babulky kričia či sa nechcem osviežiť chmelovým mopom. Kto by oddolal? A tak spolu s Miškom sa napájame. Vtedy sme pochopili, že večerná párty sa pre nás neskončila, len pokračuje ďalej na bikoch.

Pred singláčom zažívame podobné pozvanie na pivko, a keďže sme dobre vychovaný samozrejme neodmietneme. Singláč vzbudzuje pokoru a tak idem zľahka a v dvoch prípadoch dokonca zosadám z biku. Koniec singláča, lúka, sanitka (keby niečo). V dvoch prípadoch museli chlapci z horskej služby aj zasahovať. Jedenkrát zlomenina zápästia a v druhom prípade škaredá tržná rana pri páde na brzdový kotúč iného bikera. Boj pokračuje. Posledný výjazd a už len rovinky a podľa GPS aj cieľ prvého kola. Ale z nenazdajky nás nejaký miestny páni bratia sťahujú z trate na ďalšie orosené. A ako klasik povedal nepatrí sa odmietnuť. Prichádza cieľ prvého kola. My vysmiatý ako lečo prichádzame do kempu. Všetci nás zdravia, niektorí krútia hlavou (asi problémy s kŕčnou chrbticou). Vo veľmi podobnom duchu prebiehajú aj ďalšie dve kolá. V tomto momente si začínam uvedomovať, že plánovaných 30 kôl asi nedám, ale zato sa bavíme neskutočne dobre. Žiadne monotónne krúženie, proste bike párty. Večer nahodíme svetlá. Zmenili sa aj miesta pozývajúcich na posedenie na trati, ale nič to aspoň je to pestré. Parťák Miško sa mi stratil.

Príchodom noci sa aj počty bikerov na trati zmenšujú, ale stále je vidno podľa svetiel že nas krúži dosť veľa. O polnoci beriem mobil a idem hľadať kolegu Miška. Snáď sa mu niečo nestalo. Ale kdeže, milý Miško skončil na chate niekde uprostred trate. A v tomto je 24-ka pekná. Nič nieje nemožné. Sú dve hodiny ráno, je mi zima. Trochu mrholí a začínam mať halucinácie že sa so mnou niekto rozpráva. Najvyšší čas natiahnuť nohy. Po troch hodinách spánku vstávam na bike a ide sa na to. Na biku sa točím až do cca 10:30, kedy beriem do rúk foťák a začínam fotiť sympatické bikerky, kamarátov ale aj nádhernú okolitú prírodu. O 11:00 ma Mišo ťahá na chatu kde sa mi stratil v noci. Privítali ho ako člena rodiny aj s vychladenou whisky. Veľká škoda, že to celé okolo tohto podujatia končí. Ešte väčšia, že som šofér ja.

No poďme teda do cieľa. V kamarátskom objatí a za potlesku recesie chápajúcich prichádzame do cieľa 24-ky. Dal som 16 kôl a Miško o niečo menej. No aspoň že to. Konečne sprcha, kde zisťujem že som ešte chlap.

Čakáme na vyhlásenie. Super správa. V kategórii štvoríc vyhrali naši bikepoinťáci a ja sa z toho pekne hrdo teším, však aj ja som ich. Ale tlieskame úplne všetkým na pódiu a vlastne všetkým nám ktorí sme to zvládli a prišli sme si užiť resp. vytrápiť sa na jedinú akciu tohto druhu na Slovensku.

Záverom pozitíva: super nadšení organizátori, veľmi príjemná atmosféra, nádherné výhľady na nielen upotené bikerky, ale aj miestnu scenériu a neskutočná pohostinnosť miestnych ľudí či návštevníkov. Ešte aj v noci som dostal tekutô a zákusky na trati. No nemilujte to tu.

Negatíva: že zas až o rok. Kto to má vydržať ? ! .

O rok sa samozrejme stretneme opäť.

Autor: Rado Tilandy

Foto: Rado Tilandy, Miro Hraček