Report 2: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly 2016

SÚĽOVSKÝ HORÚCI BIKEMARATÓN

Súľovský MTB maratón zrejme nikomu, kto jazdí nejaký ten piatok na biku netreba predstavovať. Je to už kultová akcia, na ktorú sa ja osobne vždy veľmi teším. Jedinečná atmosféra, ktorá tu panuje a okolie Súľovských skál, dokresľuje skvelá organizácia pod taktovkou Slavomíra Strečanského.

V tomto ročníku prešli poriadnou obmenou roky nezmenené trasy. Pre pretekárov boli pripravené štyri trate, 18 km, 39 km, 60 km, a samozrejme, MARATÓNSKA 86-KA S PREVÝŠENÍM 3100M. Na pretekároch bolo, aby si zvolili tú svoju optimálnu variantu. Podľa toho, čo som videl na trati, nie každý biker to zvládol k svojej spokojnosti...

V sobotu do Súľova dorazilo vyše tisíc pretekárov, riadna plnka. Toto však organizátorom nerobilo problém. Všetko zvládli na výbornú. Nezaznamenal som žiadne problémy s parkovaním ani s registráciou, a to som už klasicky všetko riešil na poslednú chvíľu, polhoďku pred štartom.

Počasie je vždy jedna z najdôležitejších a najdiskutovanejších tém pred pretekmi. Kto zažil blato na Súľove asi vie, o čom píšem a kto nie, môže byť rád. Dážď v sobotu počas preteku nehrozil. Naopak, mal vrcholiť prílev teplého vzduchu... Vravím si, paráda bude teplučko.... ide sa na to!

O deviatej začína štart a vyše 90 pretekárov sa vydáva na trať. V prvom stúpaní zisťujem, že v lese je nejako mokro. Začínam mať problém s gripom a nakoniec musím cca 50m potlačiť... Dozvedám sa, že sa tu v noci prehnala búrka. Paráda, takže preto toľko blatíčka...

Prvý okruh bol viac-menej na zahriatie (prehriatie prišlo až neskôr ). Cez Vrch teplú sa dostanem späť na Súľov. Odtiaľ po asfalte smer Zbyňov. Stúpania sa idú ľahko, a tak si idem spokojne v skupinke, kde sa výborne dopĺňame. Po niekoľkých stúpaniach, už viackrát ťukám do páčky a hľadám ľahší prevod. Začínam tušiť, že dnešný maratón nebude zadarmo... Zjazd, a sme v Zbyňove. Upsss, až na križovatke do Rajeckých sme zistili, že tadiaľto asi pretek nevedie...ocitli sme sa asi kilometer od Rajeckých... Na Súľove zablúdiť? To nieeee... Otočka a ideme hľadať správnu cestu. Hlava v kýbli a nálada na bode mrazu. V tomto okruhu som zablúdil ešte dvakrát, a nebol som sám... Túto moju chybičku, ktorá ma stála čas, pripisujem neskutočnej horúčave.

Vraciame sa späť do Súľova. Na trati pribudli pretekári zo 60-ky. Začína riadna plnka, ktorej by som sa vyhol, keby nebolo toho nešťastného blúdenia. Lúku ešte niektorí šľapu v sedle, ale vyššie v lese už šliapem sám len sprava - zľava, prosím. Ťukám asi desiatykrát do páčky, či sa mi tam neobjaví ľahší prevod ale nie, už len zaťať zuby a v závere kričím pozoooor idem. Neviem, ako sa mi to podarilo dať v sedle v takej plnke. Fúúú, riadne odpálený valím dole na OS v Lietavskej Závadke. Tam to vyzeralo ako po nájazde Hunov... Každý hltal vodu a nedalo sa ani dostať k stolu. „Čo to ešte dnes bude?“

Po občerstvovačke sa začínam dostávať do tempa, ale stále dokola hľadám prevody, ktoré nemám a skoro každé stúpanie si musím siahnuť na úplné dno, aby som sa udržal v sedle. Nehovoriac o zjazdoch, kde sa po nočnej búrke tvorili blatové válovy. Počasie sa postaralo o zábavu. Vonku horúco a v lese blato - každý pretekár si prišiel na svoje .

Popravde mám taký menší výpadok, keďže teplo mi zavarilo hlavu, ale nohy idú, a len šlahám gély a magnézium... Jediné, na čo myslím je... „pomééé z tohto pekla, čo najrýchlejšie do cieľa.“ Dobieham pretekárov z dlhej a naprávam si morál.

Keď už to vyzeralo, že záver bude na parádu, prichádza defekt. Podarí sa mi dostať na predposlednú OS a tu mením dušu. Pauza mi neprospela a už nemám náladu to zase dobiehať. Nič, aspoň radostne a v sedle do cieľa. Pohľad na pretekárov, ktorí tlačia pomaly aj na rovine ma veľmi nebavil a myslím, že už nikomu do smiechu nebolo. Vyzeralo to miestami, ako odsun vojakov po prehratom boji.

Prichádzam na poslednú OS, kde už nezastavujem, smerujem do cieľa. Vynesiem bike po skalách, krátky singel a záverečné stúpanie (som si iba myslel). Takže, aby náhodou nebolo dosť, tak pred cieľom ešte jedna stojka, kde už ľahší prevod nehľadám, hlava nefunguje a snažím sa len sedieť a šliapať. Musel som si aj zakričať, ale sám som tam nebo, takže sorry. Prepínačka... Záverečný zjazd som ani nevnímal. Prešiel som pod oblúkom v cieli, kde sa mi v ruke, ani neviem ako, ocitla voda. Okamžite som sa potreboval zbaviť biku a vecí, čo som mal oblečené. Jediné po čom som v tej chvíli túžil, bola studená voda, potok, mláka, hocičo... Nakoniec som dal sprchu hore na parkovisku, kde nám prihrievali vodu. No paráda!

Súľov mal byť pre mňa taká malá previerka pred Salzkou, ale na morál mi to veľmi nepridalo. Pripisujem to hlavne horúčave a „dažďovým pralesom“. Myslím si, že každý pretekár si siahol na dno svojich síl, ale ten pocit, že to človek dal, je úžasný. Určite by som radšej nesedel doma na zadku.

Tento ročník hodnotím ako ozaj veľmi náročný, ale je to pretek a Súľov, takže OK. Trať sa mi páčila, ale ešte musím potrénovať, aby som si niektoré stojky vedel viac vychutnávať.

Autor: Tomáš Tomášek

Foto: Luboš Dupkala