Report 2: ŠKODA Slovenský raj 2016

Tak ako minulý, tak aj tento sa konalo v Slovenskom raji finále Škoda Bike Open Tour. Síce sa mi nepodarilo zúčastniť celej série no tento pretek som nechcel vynechať hlavne kvôli tomu, že som tu ešte nejazdil a taktiež som sa dopočul, že organizátori pozmenili trať a bude zaujímavejšia než minulý rok. Ale pekne poporiadku...

Pred troma týždňami sa konal Škoda Horal MTB maratón, prestávku medzi týmito dvoma pretekmi sme s partiou z bikepoint.sk strávili na dovolenke v talianskom Livignu. Na tomto skvelom mieste, ktoré môžem nazvať bez mihnutia oka cyklorajom som mal dostatok priestoru a času na trénovanie. Nejaký čas sme si ešte oddýchli pri chorvátskom mori a dva dni po príchode sme to ihneď napálili do reality. Budíček o štvrtej a o piatej ráno pre nás do Žiliny prichádza Ľuboš Dupkala s polovičkou Ivkou a ich malým drobcom Benjamínom. Vyrážame tak skoro kvôli tomu, že Ľuboš ide na maratón preukázať svoje skvelé moderátorské schopnosti. Takmer celú cestu som samozrejme prespal a asi o siedmej ráno sa zobúdzam a badám ako sa mi pred očami mihla značka z nápisom Hrabušice, zrejme budeme už na mieste, tak sa tvárim, že som nezažmúril oko ani na sekundu. Parkujeme len pár desiatok metrov od centra diania, no oficiálne parkovisko sa nachádzalo len o malý kúsok vyššie kde to zatiaľ úplne zívalo prázdnotou. Registrácia prebehla rýchlo a hladko, veď aby nie keď sme tam boli takmer úplne prvý  Pomaly sa však zbiehajú autá a stretávam známe tváre. V to ráno som bol úplne lenivý niečo spraviť a nechcelo sa mi ani postaviť na štart (asi to ranné vstávanie). Asi o ôsmej sa neviem akým spôsobom dokopem prezliecť sa, vytiahnuť bajky, dokonca vysadnúť a trocha sa povoziť.

Škoda Slovenský raj ponúkol pre bajkerov 3 trasy.

ELITE – 96km/2818m (2x 48 km)

PROFI – 48km/1409m

REKRE – 15km/611m

Presne o 9:00 vyštartovali makači na najdlhšej trati so sprievodom potlesku a povzbudzovania divákov.

Naša trať sa odštartuje presne o 10:00, tak máme ešte nejaký čas na rozjazdenie sa. Motáme sa po okolí, kuknem na hodiny a tachometer mi ukazuje 9:40. Najvyšší čas postaviť sa na štart! Neskoro...Prichádzame na štartovú rovinku a pred nami asi milión bajkerov.

Prepchávame sa čo najbližšie, ale medzier moc nie je, tak ostávame asi 70 metrov od štartu, nevadí veď sa prederieme na trati...O chvíľu sa pozerám za seba a neverím vlastným očiam, za nami ďalší milión bajkerov.

Fúha, nechcel by som stáť tam vzadu, pomyslel som si :D. Chvíľu ešte počúvame z reproduktorov známy Ľubošov hlas, malá rozcvička na mieste, nasadám na bajk, s priateľkou a kamarátmi si poprajeme veľa šťastia a hlavne zdravý dojazd do cieľa. 3,2,1 ŠTART!!!

No jasné, musíme si ešte počkať malú chvíľu kým sa všetko pred nami pohne a Štart!!!

Zacvaknem si tretry do pedálov, všetky myšlienky idú bokom a snažím sa predrať cez tú masu ľudí. Prvé kilometre sprevádza celý pelotón polícia, aby nedošlo ku kolízii s autami po hlavných cestách. Tak najväčší prevod a davaj vpred! Po okrajoch cesty stojí kolóna áut, ktoré nás povzbudzujú trúbením, ľudia stoja povedľa nich, tlieskajú, mávajú...super pocit. Pomaly sa dostávam dopredu, o chvíľu nás polícia odkláňa z hlavnej na vedľajšiu zaprášenú cestu. Predo mnou možno 150 pretekárov vytvorí doslova prašnú stenu, v ktorej nič nevidím, pozerám len prižmúrenými očami pred seba. Počujem ako pískajú brzdy, tak intuitívne pribrzďujem a vidím ako ľudia predo mnou spomaľujú. Na pravej strane došlo k nepeknej kolízii troch cyklistov a až v cieli sa dozvedám, že sa tam škaredo vyrýpal aj kamarát Peťo no aj napriek zraneniu dokončil celú trať. Pokračujeme ďalej až sa dostávame na prvé lúky. Tu sa mi to neskutočne páčilo, niekoľko kilometrov po skvelej suchej lúčnej ceste. Stále zo sedla predbiehajúc čo sa dá. Po asi 10 kilometroch si potrebujem preradiť z veľkej píly na malú, keď v tom počujem nie moc príjemné prasknutie, šliapem do kopca, za ktorým nasledoval zjazd, tak opäť preraďujem na veľkú aaaaaa nič! Prešmyk si povedal, že dnes sa mu nechce a nebude so mnou spolupracovať. Tak vysadám, skúšam ho presvedčiť jemne, potom trochu násilím aby sa uvedomil, ale asi nemá svoj deň. Obieha ma kamarát Ľuboš Litvák, s ktorým sme cestovali zo Žiliny a chceli sme si tu pomerať sily. Vidím ako okolo mňa prefrčí veľké množstvo bajkerov, kamarátov, kamarátok a ja s tým nemôžem nič urobiť. Tak len ručne nahodím reťaz na malú pílu, nasadnem a popri šliapaní sa snažím doladiť prešmyk aspoň pri radiacej páčke s dúfaním, že to trošku doštelujem, ale nič sa nedeje. Uvedomujem si, že pretekanie pre mňa skončilo, so stratou 4-5 minút sa pokúsim aspoň ponaháňať Ľuboša. Nahodím veľký prevod a zvyšných 38 km si to valím iba na ňom.

Opäť musím obiehať tých, ktorých som už dávno vyškrtol zo zoznamu súperov. Trať je naozaj veľmi rýchla, svižná a ponára sa do hlbín Národného parku Slovenský raj kam sa na bajku dostaneme iba 1x za rok a to práve na tomto maratóne. Inokedy sa na niektoré miesta mimo maratónu nedostanete, úseky sú sprístupnené len v deň preteku.

Ešte pred závodom som odkukal z profilu trate, že do 19 kilometra to bude naozaj veľmi rýchle, no potom sa bude trochu dvíhať a začne stúpanie. Na tom veľkom prevodníku sa to celkom dá, dostávam sa na 22 kilometer k prvej občerstvovačke. Nezastavujem! Točím ďalej, myslím si že mám dosť síl a bola by chyba míňať drahocenný čas na dostihnutie Ľuboša. Obzriem sa a vedľa mňa má chalanisko na bicykli nálepku Livigno, hneď sa mu prihováram a nejaký ten kilometer sa delíme o zážitky z Talianska. Aspoň nemyslím na to, že stále stúpame. Prejdem 3 kilometre od bufetu a zažívam krízu, bola to veľká chyba nezastaviť. Teraz vypínam a neuvedomujem si vôbec okolie, trať, proste nič. Len viem, že sme tlačili bicykle vedľa seba po asi 300 metrovej streche, ktorá sa nedala vydupať v sedle. Kto sa o to pokúsil, hneď vykapal a tlačil s nami. Dostávame sa na najvyšší bod preteku cca 1086 m n. m.

Zisťujem, že mám vo vrecku jednu müsli tyčinku, ale nezaberá to. Kríza stále pretrváva, štrajkovanie prešmyku taktiež, trať vôbec nevnímam, tak sa modlím, aby skončila a s ňou aj moje trápenie...

Prichádzam na 39 kilometer kde sa z ničoho nič objaví občerstvovačka. Okamžite zaberiem aby som sa mohol čím skôr napchať. Zastavujem a tlačím do seba horalky jednu za druhou, zapíjam ionťákom, dotlačam banán. Počujem ako na mňa kričí kamarátka Natália, ja sa len otočím s plnými ústami, priblblým pohľadom s banánom v ústach, kývnem hlavou. Po doplnení energie nasadám a ako znovuzrodený si to prášim zo sedla do cieľa. Natáliu predbieham, ale do finišu to je len z kopca asi 5 kilometrov. Hovorím si, že budem pri nej a posnažím sa ju trošku potiahnuť. Posledné zjazdy sú šotolinové a miestami nebezpečné, cesty sú plné šutrov, koreňov a turistov, tí sú veľmi ohľaduplní a v predstihu sa nám uhýbajú. Asi kilometer do cieľa vidím záchranárske auto s bicyklom na streche. Hneď som si pomyslel, že sa tu musel niekto riadne vysekať. Sám som mal pár krát takmer na mále, tak sa radšej ešte otáčam či sa ma Natálka drží. Ale tá suverénne za mnou zjazduje. Do cieľa prichádzam na 58. mieste s časom 2:37:49, Ľuboš dorazil na skvelej 24. priečke o 16 minút predo mnou. Síce som mal technické problémy ale je to predsa pretek. Natália dokončila pretek na úžasnom 4. mieste!

Po dojazde už len kecáme a čakám priateľku Moniku, tá dojazdila na 10. mieste s časom 2:59:34.

Následne ideme do sprchy a nedočkavo sa vrháme do radu na guláš a pivo. Guláš fantastický! Chvíľu ešte oddýchneme na lavičke s pivkom v ruke a asi o 16:00 sa uskutočnilo krstenie novej knihy o Slovenskom raji, ktorá sa pripravovala 6 rokov aby uzrela svetlo sveta, ihneď na to prebieha vyhlasovanie výsledkov a odovzdávanie tomboly, na ktorej som vyhral skvelé okuliare.

Výsledky si môžete pozrieť na stránke http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/1922

Po vyhlásení výsledkov maratónu sa vyhlasovali výsledky celej Škoda Bike Open Tour 2016. Tie si môžete pozrieť na stránke http://sportsofttiming.sk/seriespdf/20160813_sbot5.pdf

Absolútnym víťazom celej Tour sa po tretí krát stal Karel Hartl.

Na koniec môžem len podotknúť, že akcie sa zúčastnilo 585 pretekárov, to je o 83 viac ako minulý rok. Snáď sa toto číslo budúci rok ešte navýši. Mne sa maratón naozaj veľmi páčil. Myslím si, že organizačne bol pretek zmáknutý skutočne veľmi dobre, trať bola krásna, výsledky a tombola prebehli veľmi rýchlo a bezproblémovo. Moderovanie Ľuboša Dupkalu s Tomaggiom skvele dopĺňalo atmosféru celého diania. Takže na budúci rok sa tu opäť vidíme!

Autor, foto: Tomáš Chabada