Report: 24 hodín MTBike Jam 2015

24 hodinové džemovanie v Kuchyni

Počas posledného víkendu, v dňoch 2.-3. mája (aj keď pre mnohých už od prvého), sa v obci Kuchyňa pri Malackách konal prvý podnik DEMA Československého seriálu 24 hodín MTB 2015 – 24 hodín MTBIKE JAM.

Po asi 5 sekundovom preštudovaní propozícií a vypočutí si pozitívnych referencií minuloročných účastníkov sa rozhodujem pre účasť. Veď za participáciu hovoria nasledovné fakty: je to PRVÁ akcia tohto druhu v tejto sezóne na rodnej hrude, ešte som tam nebol a podľa vyjadrení skúsenejších riderov je trať pomerne jednoduchá, takže ideál na rozjazdenie sa po dlhej zime.

Vyplňujem prihlášku a telefonicky sondujem, komu sa nasomrujem do auta. Do úvahy prichádza bikepoint.sk boss s jeho 150 miestnym korábom, ale ten ide už v piatok poobede, takže pozornosť upriamujem do kolegu Dolfíka z Trenčína a vyrážame až v sobotu ráno. Ako to už chodí, celú cestu nám motivačne prší – ale aspoň mi po ceste umyje bike a nebudem na štarte za najväčšie prasa.

Do prebúdzajúceho sa kempu prichádzame chvíľku po deviatej ráno a hľadáme fleka na rozloženie stanov. Náš tím má vypáskovanú svoju „stavebnú parcelu“ a keď vidím účasť, rozmýšľam, či to nie je bikepoint jam: 2 dvojice, 1 trojčlenný tím, 2 sólisti + Terry na mikrofóne a Iva pri registrácii. Pri obmedzenom počte štartujúcich na cca. 100 súťažiacich to je celkom slušná enkláva našich čierno zelených dresov.

Vzhľadom na menšie rozmery zázemia ide o príjemnú komornú akciu, aké mám celkom rád. Čo je tu ale najdôležitejšie? Trať! Tá je približne 8 kilometrov dlhá, s prevýšením okolo 98 metrov na kolo (čiže v podstate placka) a bez nejakých technických komplikácií. Čiže sa rýchlo obliecť, pripraviť a označkovať čipom mučidlá, nechať mozog v stane a postaviť sa na štart. Počas najbližších 24 hodín budeme mať dosť času na filozofické úvahy, či sa takto cíti vo svojom kovovom kolečku aj náš škrečok, prípadne aký veľký debil musí byť človek, aby si nechal doma spacák a odrezal si tak možnosť na slušný odpočinok v krízových časoch.

O 12-stej je odštartované, začíname krúžiť. Trať je celkom rýchla, ale pokiaľ si niekto myslí, že je to nuda, je na omyle. Okruh je živý a neustále sa mení s postupujúcim časom. Keďže pred štartom pršalo, zo začiatku je povrch mäkký, lepivý (hlavne hore kopcom) a šmykľavý (dole kopcom). Blata si zrejme užijeme celkom dosť. Po pár hodinách sa trhajú mraky, otepľuje sa a trať trochu schne. Dokonca začína fúkať vietor, ktorý je zatiaľ príjemný, čo sa však zmení okolo 9-tej večer keď zmení smer a môžeme si overiť v praxi prvý zákon cyklistiky, že keď už musíme ísť hore kopcom, je to aspoň proti vetru.

Trať sa točí okolo vodnej nádrže Kuchyňa, čo hlavne v noci spríjemňuje jazdu, keďže mesiac je v splne a ja mám pasiu zo sledovania jeho zrkadlenia na hladine. Občas mám chuť zastaviť a len sa tak kochať. To ma však po pár hodinách prechádza, keď teplota klesá na svieže 3 stupne a lepšie je sa neustále hýbať.

Zaujímavé je aj sledovanie divákov pri trati – kým počas dňa sú to hlavne miestne decká z dediny, ktoré vytrvalo čakajú na ťapnutie s okoloidúcimi pretekármi (po dvoch hodinách ťapkania mám namiesto rúk plutvy), tak v noci sú to prevažne nemé tváre z blízkeho lesa: napočítal som 2 srny, 2 líšky, kunu, nejakých králikov a samozrejme všadeprítomných psov a mačky. Tuším väčší zverinec, ako býva v Belej.

Aby sme mali na tom bicykli všetko, 2 hodiny pred koncom nám začína aj trochu pršať. To aby nám v cieli ľúto nebolo... :)

Po 24 hodinách je dobojované. Všetci sú síce unavený, ale nikomu nechýba na perách úsmev a väčšine z nás je jasné, že tento očistec budeme absolvovať aj o 14 dní v Jihlave.

Veľká vďaka a obdiv patrí okrem jazdcom, ktorí vytvárali atmosféru na trati aj ľuďom v zázemí, ktorí sa starali o ich pohodlie, prípadne bezpečnosť. Touto cestou pozdravujem dve dámy, ktorým som v noci robil každú chvíľu spoločnosť a nechápem, ako sa dá 24 hodín vydržať v jednom stane s nožom v ruke a krájaním všetkého možného na malé kúsky. Pozdravujem taktiež mladé kočky, ktoré strávili nemálo času na križovatkách na trati. To bolo určite náročnejšie ako sa voziť na biku. :)

Mená hrdinov na záver: medzi mužmi v SOLO kategórii zvíťazil Martin Borák s najazdenými 448 kilometrami a ostatným ženám to ukázala Markéta Marvanová, ktorá najazdila 304 kilometrov a to stihla ešte aj niekoľko hodín spať. Nechápačka.. :)

Výsledky: http://live.timechip.cz/#2015/5/vysledky

Autor: Martin Vaško

Foto: Peter Krajňák