Report: 24 hours Těžká Pohoda

Rohozec Těžká Pohoda alebo luxusný koniec 24 hodinoviek

Po týždni ne-regenerácie a rôznych úvahách že radšej doliečime rozsekané zadky z Belej sme sa dva dni pred závodom predsa len rozhodli dokončiť seriál 24hod. MTB. Posledný závod sa konal v romantickej chránenej krajinnej oblasti Český ráj, v blízkosti jedinečnej dominanty hradu Trosky. Zázemím nám bol Rekreačný areál Semín. Stanové mestečko a vôbec celý dej sa odohrával na plošine bývalého keltského opida s famóznym výhľadom na Babu a Pannu (nie, nie je to obsluha za barom, ale názov pre dve veže hradu).

V sobotu ráno prichádzame už zo zmiešanými pocitmi do kempu za ktorý sa musí platiť (osoba – 100Kč, auto – 200Kč, stan 200Kč, ešte že nemáme štvornohého mazlíčka za ktorého by sme platili 300Kč/noc). Kemp - lúka na nás pôsobí trosku neusporiadane (asi sme už rozhýčkaný z toľkých 24-riek a myslíme si že všetko bude tak ako napr. v Belej kde sú pitstopy jasne dané) a hľadáme vhodné miesto pre stan a samozrejme v dosahu elektriky. Jediné vhodné miesto nachádzame v zakázanej časti, oproti jihlavákom, v blízkosti striedačky, race baru, spŕch...proste v centre diania. Rýchlo postavíme provizórne stan, lebo tušíme že nezostane bez povšimnutia a určite to budeme musieť niekomu vysvetliť a ideme sa odprezentovať a uhradiť poplatky za „miláčikov“ 24-ky. To už pri stane stojí nejaký mladý ciciak - organizátor a vysvetľuje Samovi že sa máme presťahovať, že to je vyhradená cesta pre auta. V rýchlosti sme mu vysvetlili že nie je potrebné pre AUTÁ nechávať trojpruhovú diaľnicu, stačí im aj jeden pruh a že ak by chceli prechádzať dva kamióny súčasne tak pouvažujeme o premiestnení. Veď sme zaplatili za miesto v kempe, ak nikomu neprekážam tak prečo teda nepostaviť stan kde to vyhovuje pretekárovi? Oproti vidím že za kúsok miesta bojujú aj dvojica mužov + sólo žena so slovami „veď som si to zaplatil“....

Po rozpačitom príchode prichádza privítanie s neodolateľným „DJ Rúrom“ (neodmysliteľná súčasť Těžkej Pohody) ktorý ma privíta zo slovami „ holka ty jsi začala pít pívo?“ tak mu vysvetľujem že môj zaoblený tvar je spôsobený inými životodarnými tekutinami :-) Po piatkovej party so „zelenou a ..“ (becherovka...) to berie neskutočne s humorom že idem s pupendom na trať.

11:45 sa stavajú biky na lajnu, pretože o 12:00 sa štartuje spôsobom „LeMans“ tj. beh okolo celého kempu cca 400m. Ja miesto biku na štart staviam Petra, pôjde behať, mne už by mohlo niečo vypadnúť :-) ale prvé kolo odjazdím ja. Krátko po nasadnutí na bike už stojíme, „pelotón vystrašila“ prírodná U rampa a pekne sa to tam váľa v prachu. Takéto hupáčiky nás čakajú dva a nespočetné množstvo koreňov, hneď si spomeniem na predpoveď počasia a výstrahu meteorológov pred dažďom a v duchu si hovorím že to po jednej smršti budem pekne a hubu. Z myšlienok ma vytrhne pohľad do rokliny ponad ktorú viedol prvý singel – krása – ale radšej sa sústredím na jazdu aby som krásne nezahučala desať metrov dole. Na okamžik sa ocitneme na asfaltovej ceste kde sa môžem spokojne vydýchať. Po ostrej vracačke (kde sa ma pytajú regulovčíci či som už posledná, so zhrozeným výrazom im odvetím „to snáď nie“) sme znova na lesnej ceste. Tiahnuté stúpanie mi dáva riadne zabrať a v tom neskutočnom teple (aj napriek tomu že väčšina trate bola v tieni) bez hanby musím z biku dole. Energiu mi dodávajú neskutočné single zjazdy, s koreňmi, klopenkami... kde ma nikto neobiehal, len si užívam vietor vo vlasoch.

Po tejto naozaj bikerskej rozkoši ma hneď odrovná asfaltové stúpanie, kde premýšľam o tom čo tam vlastne s pupendom robím a doráža ma tabuľka s číslom 9km. To ešte netuším že za okamžik ma dorazí krutoprísne blatový vyšľap, kde sa vám tretry zacucnú do blata a môžete o ne prísť. Na vrchole s radosťou nasadám na bike že ma čaká ďalší vytúžený zjazdík, ale opak bol pravdou čakalo ma ďalšie pešie stúpanie „tunelom“ (piesčitý „výjazd“ medzi dvoma skalami) na konci ktorého bola tabuľka s 11km (ale to som už mala na tacháči 12,2km) a do cieľa chýbalo ešte prejsť neobľúbenú asi km dlhú lúku. Môj čas v cieli bol 57 minú, neskutočne dlhý okruh a štafetu predávam zo slovami že ak s pupendom prežijeme tu tak sa už nikdy nerozdelíme :-) Peter samozrejme odjazdil väčšinu kôl..môj závoďacky duch sa vytratil s vyčerpaním z tepla a náročne dlhej trate. Tešilo ma to že som v tom nebola sama :-) a že aj iný „účastníci zájazdu“ mali podobné pocity ako ja. Podvečer prišla sľúbená prietrž, ktorej predchádzal tak silný vietor že vytrhal pár stanov, roztrhol Amulet banner (stan), zhodil zábrany...V tomto inak vľúdnom počasí sme si chceli urobiť radosť malým občerstvením a teda využiť 150 Kč poukážky na jedlo. Keď sme zistili že by nám v reštike nestačili ani na „smažák“ (smažený syr 155Kč bez prílohy) nie to ešte na rezeň (bravčový 180Kč bez prílohy) skúsili sme šťastie vo vonkajšom stánku. Ale keďže to bol deň prekvapení už nás nemohlo prekvapiť ani to že malinká žufanka v ináč veľkej plastovej miske stála 100Kč, že rizoto s morčacím mäsom už nemali a nebude a že francúzske zemiaky mali poslednú mini porciu (samozrejme všetko za stovku). Nedalo mi nevšimnúť si raňajky – miešané vajíčka 65Kč... :) no comment. Samozrejme neprišli sme jesť ale dokončiť seriál závodov, ale myslím že dve jedlá a pitie k 24-kám patria. Po luxusnom občerstvení a ustaní dažďa sa Peter vydal na trať. Jazdilo (padalo sa) sa ako na šmýkačke a pri tom sme si spomenuli na bahennú školu jazdy ktorú nám dal Beroun, Vimperk a Bystřička pred niekoľkými rokmi – teraz sa to hodilo. Ja som si dala ešte jedno nočné kolo, keď sa to všetko trošku ujazdilo a bolo menej bikerov na trati (veľa z nich začalo odchádzať, alebo to zabalili aby neničili materiál...) a samozrejme tretie posledne foto kolo :-). Na konci sa nám do oči vtisli slzy keď nás DJ pri dojazde predstavoval ako 24-kovú rodinu...spoznanie, svadba a skoro aj babyporod ;) sa odohral na týchto skvelých závodoch.

Takže bilancia na záver: prostredie úžasné (kúzelný východ slnka nad hradom, magické padanie hmly.. keď si uvedomíte že ste na pôde kde čarovali druidi :-)), trať krásna, hravá, technická pre bikerov, nie pre cyklistov. Keby sa skrátil okruh, aby trval najrýchlejším do 30min. a vynechala pešia turistika je to luxus. Nemôžem zabudnúť na Toi-toi-ky ktoré treba nechať vyviezť aspoň raz alebo zvýšiť kapacitu, inač si tam v prekypujúcich sr.ách omočíte zadok. Občerstvovačka ok (neodmysliteľná nočná mňamková krupicová kaša :-) a párky vynahradili podľa mňa drahé raňajky), ale keď je tak dlhý okruh a závoďáci tam trávia menej času treba vykladať „energetické“ dobrôtky priebežne, ináč sa tam na konci z toho stane trh a nerobí to dobrú reklamu. Samozrejme upraviť (vyjednať) podmienky nie len čo sa týka stravy (nie sme v UK) pre pretekárov - nie pre zárobok penziónu, lepšie zorganizovať kemp...je to naozaj luxus. A ešte niečo, Vesecká pohoda skončila 20-tým ročníkom, toto bol prvý ročník luxusne Těžkej Pohody pod Troskami.

Autor: Kejt Krajňáková

Foto: Kejt Krajňáková