Report: Author Šela Maratón 2013 - 2 maratóny v jednom

Author Šela Maratón 2013 - 2 maratóny v jednom

„Psychedelický trance alebo aj Psytrance, je forma elektronickej hudby, ktorá je charakteristická hypnotickým usporiadaním syntetických rytmov a komplexne vrstvených melódií vytvorené vysokým tempom riffov. Psychedelický trance má výrazný, rýchly zvuk (obyčajne medzi 140 až 150 BPM), ktorý má tendenciu byť rýchlejší oproti iným formám trance alebo techno hudby. Používa výrazné basové beaty, ktoré sú neustále v celej skladbe, a prekrývanie basov s rôznymi rytmami pochádzajúcimi od funky, techno, EBM a trance pomocou bubnov a iných syntetických nástrojov. Vedenie, rytmus a beaty sa obvykle menia každých 32 beatov. Skladby tohto žánru trvajú obyčajne 6 až 10 minút a využívajú frekvenčnú moduláciu medzného kmitočtu na syntetizátore.“ [zdroj: Wikipedia]

Je sobota 4.5.2013, 6:15 ráno. Sedím v Dolfíkovom aute, počúvam psychiatriu popísanú vyššie (on tej hudbe naozaj fandí, ja nerozumiem umeniu) a pozorujem kvapky dažďa padajúce na čelné sklo spolu s displejom teplomera, ktorý ukazuje pri prejazde cez Makov optimistických 5°C. Rozmýšľam, prečo teraz neležím v posteli, ale cestujem niekam, kde bude blato, voda a kopa špiny.

Asi preto, že som nad účasťou rozmýšľal posledných pár rokov, ale vždy som si našiel výhovorku, prečo sa nezúčastniť. Tento rok som však dostal voľné štartovné, zabezpečený odvoz a tak nebolo inej možnosti. Navyše všetci hovorili, že je tam parádna trať..

Na hrad Helfštýn dochádzame hodinu pred štartom, kde nás trošku zaskočila teta, ktorá nás hneď pri príchode skásla o 40 kačen za parkovné. Pre mňa na maratóne novinka. Teplota medzitým našťastie stúpla na luxusných 10°C a tak sa mi z auta vylieza o niečo ľahšie. Registráciu sme odbili bez problémov (dlhší rad som si musel vystáť pri čakaní na WCko) a už sme sa aj presúvali do vedľajšej dediny na štart. Boli to 4 km prevažne dolu kopcom, také rozjazdenie sa mi páči.

Štart dlhej, 91 km trasy bol rozdelený na 2 vlny a bol naplánovaný na 9-tu ráno. Okrem toho boli v pláne ešte aj 52 km trasa a trasa pre crossové bicykle. Po štarte sme chvíľu fičali po asfalte a potom sa to začalo. Dlhé kilometre singlov a mordovačky v blate. Od svojich súputnikov som sa naučil mnoho zaujímavých termínov spojených s aktuálnym dianím na trati. Uvádzam napríklad: „“mr*ačka, sku*vený bláto, peklo,...“. Viackrát som uvažoval, že borci na prvých miestach tadiaľ museli len preletieť, ale my na konci balíku sme si to vyžrali pekne od podlahy. Túto časť trate som si však aj napriek tomu celkom užíval a myslím, že by to bola ideálna destinácia na víkendový pojazd o pár ľuďoch. Samozrejme za sucha.

Po cca. 45 km došlo k zmene a zrazu som mal pocit, akoby som bol na úplne inom maratóne. Trať vyliezla z lesov a zamierila na polia, kde začal test morálky. Podmáčaná lúka hore kopčekom je totiž správna zábavka na sobotné poludnie pre veľkých chlapcov a odvážne ženy. Nezainteresovaný človek by ani nepovedal, že sa jedná o preteky. Rýchlosti pretekárov boli v týchto miestach priam šialené - tá moja bola určite jednociferná. Ťažké chvíle nám však spríjemňovali prekvapenia ako starý železničný tunel s rockovou muzikou a podobne. Vďaka nim som sa aj napriek náročnosti tejto časti trasy celkom dobre zabával. Po niekoľko kilometrovom intermezze sme zase vbehli do lesa a užili si 2 dlhé stúpania, ktoré sa však dali pretrpieť. Hlavne to druhé po asfalte stálo za to. Sklon radšej ani nejdem odhadovať, ten jednociferný určite nebol.

Potom to už bol pomerne rýchly dojazd do cieľa so záverečným bonusom vo forme stúpania k hradu Helfštýn, kde sa človek ešte musel trochu hecnúť, aby pred divákmi nevyzeral ako troska. Aj keď sa tak určite nejeden z nás cítil...

Ak mám zhodnotiť toto podujatie, musím potvrdiť slová známych, ktorý mi ho odporúčali – najväčšou devízou maratónu je jednoznačne skvelá a zábavná trať a parádne zabezpečenie. Viac krát som na trati využil služby ako umývanie biku a jeho následné namazanie, namazanie žalúdka rôznymi dobrotami, prípadne namazanie unavených nôh sympatickou masérkou priamo počas tlačenia spomínaných dobrôt do krku. A na jednej občerstvovačke sa mi to podarilo dokonca súčasne. Palec hore! (Dokonca mi tie zasvinené hnáty predtým aj vyumývali.. :-)

Zázemie taktiež originálne. Využiť na športové podujatie tohto typu hrad zo 14. storočia je nápad za sto bodov. Obzvlášť ma zabávala po dojazde kombinácia hip-hopových beatov od úradujúceho DJ-a v spojení s kamenným prostredím, kde by sme viac očakávali nejaké sláčikové kvarteto, prípadne princa Bajaju s citarou v rukách...

Takže čo na záver? Nezmokli sme, dobre sme sa povozili na bikoch, zabavili sa, postretávali nejakých známych a hlavne sme nemuseli v túto krásnu sobotu vysávať obývačku.. Takže o rok znova (len predtým nesmie spadnúť kýbeľ vody na meter štvorcový).. :)

A áno, po ceste domov sme zase počúvali v aute psychedelický trance...

Autor: Martin Assouvi Vaško

Foto: Rado Tilandy Dolfik