Report: CANNONDALE KRÁĽ ZÁHORIA

Po dvoch týždňoch maratónskej prestávky som sa opäť tento rok rozhodol navštíviť Skalicu. Je to už z môjho pohľadu taká jarná klasika. Rád navštevujem Zlatnícku dolinu aj keď iba raz ročne, samozrejme bike beriem vždy so sebou.

Toto prostredie na Záhorí ma vie zakaždým dobre naladiť, tak ako aj moderátor s nefalšovaným domácim prízvukom. Je tu sranda a keď sa pridá aj počasie, tak z posledných ročníkov som si odniesol len samé dobré spomienky.

Počasie, to bol tento rok zrejme najsledovanejší parameter pred závodom. Mne dážď nevadí, teda nech neprší aspoň na štarte. Stihlo sa vypršať pred pretekom a podľa domácich ozaj riadne. Hovorím si, tak od minuloročného maratónu v Púchove som sa poriadne nezablatil, idem do toho. Nahovoril som aj kolegu z teamu Ferka, že to dáme v štafete. Bude to 24 km šprint a v tom blate si to obaja užijeme naplno.

Po jedenástej štartujeme, samozrejme niektorí boli riadne nabudení a v prvých točkách to padalo po zemi. To ešte väčšina z nás nevedela, že kontakt zo zemou v zmysle pádu bude počas závodu úplne bežné.

Po štarte sa šliape tradičná asfaltka, ktorá je každý rok na tom horšie. Jej stav som nejak neriešil, ale snažil som sa dostať na vrchol stúpania čo najskôr. Po pár km sa cesta zmenila na mľaskajúci podklad a to už podaktorí začali tlačiť a zavadzať. Tam sme pochopili, o čom to dnes bude. V hlavnej úlohe blato a boj o čo najlepší grip. Ja som bike obul dobre a tešil som sa, čo na trati ešte zažijem.

Po lúčkach nasledovalo strmé stúpanie na najvyšší bod trate, kde bola aj horská prémia. Čupy (574 mnm) je to miesto odkiaľ sa trať zvažuje dole kopcom smer cieľ. Ale dostať sa naň bola tento rok ťažká úloha. Keď som dorazil na vrchol, mal som pred sebou ešte krásne single a parádnu jazdu smer cieľ. Musím uznať, že som môj bike občas len zo zázrakom držal pod kontrolou a popri tom nestrácal rýchlosť. Kolesá sa museli točiť, a potom to už aj na tom humuse išlo. Pády ma obchádzali, a tak som sa bavil na záverečnej XC pasáži. Dobrý nápad zaradiť to do maratónu.

Do cieľa som došiel kvalitne zablatený, ale informácia od môjho spolubojovníka, že sme v štafete priebežne tretí ma ozaj veľmi potešila.

Teraz bolo na ňom to udržať. Nemal to ľahké, lebo si nestihol na nový bike kúpiť nejaké gumy do blata, a tak som len veril, že to dá v zdraví do cieľa. Nakoniec všetko dobre dopadlo, parťák dorazil do cieľa v dobrom čase a bedňu sme si udržali.

Nikto to v sobotu v Skalici na maratóne ľahké nemal, ale niektorí tam jazdili ako keby sa prášilo. Čas najlepšieho pretekára na 25km (jeden okruh) bol 1:12:13 - slušný šprint na blate a pre zaujímavosť si trať niektorí vychutnávali aj cez tri hodiny!

Výsledky: http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/1234?rid=1355&eventid=1

Tento ročník výrazne ovplyvnilo počasie, ale aj tak sa našlo dosť pretekárov, ktorí si to vedia užiť aj v blate. Mne sa páčilo ako každý rok, a prečo by raz nemohlo byť blato aj na maratóne, kde si takéto podmienky za posledné roky nepamätám.

Teším sa už na ďalší ročník.

Autor a foto: Tomáš Tomášek