Report. FESTINA 24 hodín MTB – víkendová opekačka

Počas uplynulého víkendu, v dňoch 7. a 8. Júna, sa v Belej – Nižných Kamencoch uskutočnilo druhé kolo Československého seriálu 24 hodín MTB.

Po prvom kole, ktoré sa konalo v Jihlave a bikeri si tam užili hlavne chlad, slušné porcie vody a blata, sme sa všetci pri sledovaní predpovede počasia tešili na dokonalú kompenzáciu. Všetky možné meteo rosničky totiž sľubovali kopu slnka a stupňov Celzia. Mne osobne to robilo veľkú radosť, nakoľko po Jihlave si môj bike vypýtal viac ako 100 eur na servis a niečo podobné som nebol v tak krátkom čase ochotný opäť absolvovať.

Navyše som si po mnohých sólo jazdách povedal, že skúsim niečo nové a naplánoval som si pohodový víkend s 3 kočkami a grilom v kategórii 4MIX. Bolo mi síce jasné, že nebudeme bojovať o popredné umiestnenie, ale plán bol jasný – všetci chrti naháňajúci sa za víťazstvom mi musia najbližších 24 hodín závidieť! :)

Ako to už občas chodí, komunikácia zlyhala a po mojom príchode na miesto činu v kempe som sa dozvedel, že sa baby rozhodli pre zmenu kategórie a zostal som na ocot. Tak mi treba, keď si všetko nechávam na poslednú chvíľu. Takže zmena plánu - knižky, kartón (nealko) piva a iné zábavky na krátenie voľného času som nechal v aute, rozložil som stan (len tak pre istotu, určite ho pri sólo jazde nebudem potrebovať) a na poludnie som sa postavil na štart.

Akcie sa zúčastnilo približne 200 bikerov, pričom mnoho z nich okruh poznalo z minulého roka. To nebol môj prípad a zavádzacie kolo som si odšliapal pekne na konci vláčiku. Po prejdení jeho 7 kilometrov sa mi v hlave rozsvietila známa hláška z kultového filmu Pulp Fiction: „Tvá prdel pozná středověk!“ a pokorne som si upustil z oboch tlmičov vzduch. Po opätovnom nasadnutí som mal síce pocit, ako keby som jazdil na zlomenom ráme, každopádne za vyhladenie väčšiny brutálnych nerovností na trati to stálo. Borcov, čo odjazdili na tejto trati viac ako 12 hodín na HTčku nepovažujem za normálnych.. :)

Profil trate bol inak celkom prívetivý a na 7 kilometroch sme nastúpali cca. 130 výškových metrov. Tieto boli rozdelené do dvoch relatívne krátkych, ale o to strmších úsekov. Medzi nimi bola zaradená príjemná vložka vo forme technického singlu, na ktorom sa mohol biker aspoň na chvíľu schovať pred pečúcim slnkom, prípadne tam mohol hodiť parádneho tigra. Hojne sa využívali obe možnosti..

Apropo, slniečko. To nás počas víkendu ani zďaleka nešetrilo a poriadne nám pražilo na helmy. Miestami som mal pocit, že viem, ako sa asi cítia točiace sa kurence v pojazdnom pipi grile, ktorý občas parkuje pred žilinskou stanicou. Po pohľade na teplomer, ktorý sa bez najmenších problémov na otvorených lúkach šplhal cez 32°C, som tomu prispôsobil svoju jazdu a do západu slnka bol môj hlavný cieľ neuvariť sa. Takže tempo voľné, veľa piť a hýbať sa. 24-ka sa predsa rozhoduje v noci a nadránom.

Najlepšie sa väčšine jazdcov podľa ich vlastných slov bikovalo po západe slnka, keď sa príjemne ochladilo a človeku nechcel každú polhodinu vyvrieť chladič, ako obstarožnej škodovke pri ceste na letnú dovolenku.

Po deviatej večer sme mali povinnosť voziť poriadne osvetlenie, čo bol dôvod na prvú dlhšiu prestávku. Tá sa u mňa nakoniec pretiahla na 3 a pol hodiny, keďže som musel ako autor tohto reportu očekovať aj doplnkové služby organizátora: catering, výčap i osviežujúcu masáž. Popri tom som stihol u kamarátov zožrať aj zopár špekáčikov, z ich súkromného grilu. Všetko chválim, všetko bolo v absolútnom poriadku! :)

Jediná služba, ktorú som si dobrovoľne odpustil bola zdravotnícka, tá však mala dosť práce aj tak – zaregistroval som dva úrazy, ktoré skončili v nemocnici, plus zopár ďalších, ktoré zvládli zdravotníci aj priamo na mieste.

Po krátkej morálnej kríze okolo polnoci nasadám konečne na bike, zapínam svetlá a vyrážam do nočného lesa. Jazdí sa parádne, pretekárov trošku ubudlo a teplota je luxusná. Po každom kole dávam krátku pauzu a tlačím do seba dobroty z občerstvovačky (prevažne melón), ktoré zapíjam teplým vývarom. Zaručený spôsob, ako nezaspať..

Únavu z horúceho dňa sa mi však jedlom úplne eliminovať nedarí a po pár jazdeckých chybách a jednej držke v zjazde to okolo tretej v noci balím. Veď treba využiť aj ten postavený stan, nie? Budík ani nenastavujem, je mi jasné, že ma po pár hodinách zobudí prebúdzajúci sa kemp.

To sa skutočne deje o 3 hodinky neskôr a o pol siedmej ráno už zase krúžim pedálmi. Moja prdel práve spoznala spomínaný stredovek! Po chvíľke sa však rozbieham a zase nachádzam správny rytmus a chuť hýbať sa. Teplotné inferno zo soboty pokračuje a miestami mám pocit, že Oskar zhora ešte pritvrdzuje.

Pri prejazde depom zachytím Terryho informácie o priebežnom poradí a uznávam, že zo športového hľadiska je asi najzaujímavejší súboj 4-členných tímov mužov, kde sa popredné tímy aj po mnohých hodinách naháňajú o sekundy, resp. minúty. Chalani jazdia pekný šrot, až úplne do konca, do 12 v nedeľu.

Po záverečnom odmávaní preteku je víťazom každý, kto sa zabavil (či už v sedle svojho bicykla, prípadne s priateľmi v kempe), nezranil, prípadne si hrabol na dno svojich síl. A že zábavy bolo od piatku požehnane.. :)

Najvyššie na bedňu sa po 24 hodinách medzi mužmi postavil Radek Musil s 378 odjazdenými kilometrami a medzi ženami Eva Syslová s 231 kilometrami na svojom konte. V daných podmienkach nadľudské výkony, gratulujeme.

Kompletné výsledky si môžete pozrieť na http://www.bikepoint.sk/festina24/vysledky/

Autor: Martin Vaško

Foto: Mirko Hráček