Report: Jarná klasika Kráľ Záhoria MTB maratón

V Sobotu 27.04. sa konal už piaty ročník MTB maratónu v Skalici - Zlatníckej doline. Pre mňa to je už taká jarná klasika, ktorú som si tretí rok po sebe nemohol nechať ujsť. Čakala nás už rokmi zabehnutá trať, kde sa striedajú stúpania a klesania v dvoch okruhoch po cca 24 km. Takže "dlhá" tu má 50 km. Môžu štartovať aj štafety, v takom prípade ide každý pretekár jedno kolo a časy sa spočítajú.

Mám to z domu na skok (100 km), tak žiadne skoré vstávanie, veď štart je až o 11:00. Ráno balím potrebné veci, frajerku a po ceste ďalšieho bikera Mareka, tentokrát je pasovaný za fotografa nakoľko absolvoval nočnú šichtu a zrejme by z bikovania bez riadneho oddychu nemal veľkú radosť. Po ceste stretávame ďalších nadšencov, ktorí smerujú na rovnaké miesto ako my. Dorazili sme hodinku pred štartom, tak akurát. Naše kroky smerujú na prezentáciu, kde sa staviam do rady. Strávil som tam neplánovane 25 minút, lebo veľa pretekárov nebolo dopredu prihlásených a štyri tetušky, čo to tam riešili mali plné ruky práce.

Nevadí, číslo a čip mám, letím zložiť bike a hurá na štart.

Štartovacia pištoľ vystrelila niečo málo po jedenástej a celý pelotón nadšených bikerov sa pohol vpred. Trošku nepochopiteľne sa ide hneď po štarte ostrá doprava, síce organizátor hovoril, že naplno sa ide až po výjazde z areálu Skaličan, ale všetci to zrejme nepočuli, takže o zábavu bolo postarané. Po výjazde z areálu Skaličan sa dostávame na cestu a už sa dupe 6 km po asfalte alebo čo tam po ňom zostalo. Snažím sa držať optimálne tempo a držať skupinku, čo to vcelku riadne nakladá. Tak kľučkujeme medzi ostatnými pretekármi a hltám prach. Hovorím si dobre to ide, a to sa už dostávame do prvého vážnejšieho kopca, tam sa to riadne potrhalo, tak sa nám ide lepšie. Prichádza prvý zjazd, konečne som vo svojom živle a nakladám čo to dá. Predbieham niekoľko ďalších pretekárov, to sa dostávame cez krásnu lúku k nejakej horárni, kde opäť začíname mierne stúpať a zvlneným terénom sa dostávame na okraj ďalšieho väčšieho stúpania na najvyšší bod trate Čupy 574 mnm. Na vrchole už cítim, že sa rýchlejšie tempo začína prejavovať, a tak som si spomenul, ako mi ostali doma na stole ležať dva gély, dobre im tam je . . .

To už valíme dole z Čupy, a tak zabúdam na gély a venujem sa svojej obľúbenej disciplíne.

Z Čupy to už je väčšinou zjazd až skoro do cieľa, mám to už najazdené, tak si hovorím, že by ma tu nemalo nič prekvapiť. V poslednom úseku pred výjazdom na asfalt zrazu zmena a organizátor ma veľmi prekvapil zmenou dojazdu do cieľa. Niekoľko nových technických úsekov terénnych prekážok, hovorím si výbornééé, už len pre toto sa oplatí ísť to druhé kolo. Prechádzame prvú a jedinú občerstvovačku v priestoroch areálu Skaličan. Žiadne lukulské hody sa nekonali, ale našiel som si tam niečo, tak pálim ďalej, nech nestratím veľa času. Pri nástupe do druhého kola to už bolo trápenie, pretekár ktorého som sa ako tak držal, bol už v diaľke a vietor neúprosne fúkal do ksichtu. Na to ma predbieha čerstvá sila - štafeťák, neúprosne hákujem a nechávam sa vyviezť pod prvý kopec tam už šlapem za svoje.

Energia už klesla na minimu, ale idem a bavím sa parádnou bikovačkou. Keď dorážam druhý krát najvyšší bod trate jediné, čo ma napadá

"ty Čupk . . . jedna" a letím smer cieľ.

V cieli som bol o cca desať minút lepší ako minulý rok, len tá strata 6 minút v druhom kole mrzela.

Najrýchlejší pretekár Višňovský Tomáš to dal za 1:52:24, zo žien najrýchlejšia Juhásová Andrea s časom 2:28:50. Gratulujem!

Po preteku bodla sprcha s teplou vodou, niektorí pretekári využili miestny potok. Papanica v podobe párečkov chutila, len škoda, že som párky aj raňajkoval. :) Tombola rozdelená na dve polovice, medzi tým vyhlásenie výsledkov (po dlhšom čase sa niečo v tombole ušlo aj mne).

Celkový dojem z tejto akcie bol výborný, počasie nám prialo, tak ideálne strávená sobota.

Verím, že organizátorom nadšenie pre túto akciu neopadne a budúci rok sa tu všetci stretneme znova.

Autor: Tomáš Tomášek

Foto: Marek Molnár