Report: Jihlavská 24 hod MTB 2015

Jihlavská 24 hodín MTB, stretnutie všetkých šialených ale pritom skvelých ultrabajkerov. Keďže som tu už 2 krát bol, nemal som nad čím rozmýšľať a tak som sa do Jihlavy prihlásil. Po pohodičke bez veľkých kopcov a singlov v Kuchyni, ktorá bola na rozbeh úplne ideálna som sa už nevedel dočkať kedy príde Jihlava.

Do Jihlavy vyrážame v piatok, jednak preto že je to dosť ďaleko a hlavne preto, že v piatok býva veľká zábava. Po príchode sa skladáme na parkovisko okolo ktorého ide trať, ale ktoré je žiaľ ďaleko od štartu. Naozaj na dlažobných kockách som ešte nestanoval. Bajky dávame do úschovne a mám ich ako vždy dva kusy keby jeden zlyhal. Dva bicykle pretože opraviť si neviem nič a stresovať sa nemienim. Organizátori akcie sú veľmi milí ľudia. Dopĺňa to skvelá atmosféra, kde sa na pódiu striedajú miestne rock stars. Ľudia sa bavia ako na festivale. Pojedáme miestne dobroty a keď si idem po druhý steak s klobásou domáci mi prihadzujú ďalší, že grátis, pozdrav z Jihlavy. Veľmi milé gesto. Moji parťáci Asso a Ďuri moc nepivkujú, tak sa po pár kúskoch presúvame hore kopcom k stanu. Okolo jednej nad ránom ideme spať. Vyspať som sa na tých dlažobných kockách moc nevedel a ešte k tomu som bol dokaličený z predchádzajúcich eventov.

Ráno využívam „výhodu dobrej polohy hotela“ a idem sa prejsť do mesta niečo teplé zjesť, keďže som gurmán a milovník Českej kuchyne. Okolo desiatej hodiny sa vyťahujú zo stanov aj ostatný a chystajú si bajky. Ja si dávam ešte 20 minút vylihovania.

Pred štartom sa presúvame na námestie, ktoré je plné ultrabajkerov, fanúšikov, ale aj miestnych zvedavcov. Milujem to tu, streľba z dela o 12:00 a ide sa do prvého slávnostného kola. Fotím, kamerujem mobilom a skoro som sa vytrel. Tak to radčej balím. Trať je veľmi rozmanitá, ako po minulé roky sa určite nudiť nebudeme. Samozrejme tempo je rôzne. Krátky „12 hod“ idú čo to dá, podobne ako aj teamové partie ktoré tu v Jihlave sú až osem členné. Nikto nieje vulgárny, nepindá že idem pomaly. Ja sa snažím nezavadzať a uvoľniť trať do kopca, mňa zas púšťajú smerom nadol. Medzi účastníkmi je celá ultra MTB elita, vrátane majstra sveta v 24 hod MTB Tomáša Kozáka, ktorý to však nakoniec vzdal. (I mistr tesář se někdy utne ).

Moja taktika je jasná. Hore do pohody, dole bez bŕzd kde sa dá, bez spánku, s prestávkami max. 5 minút. Je teplo a sucho, na Jihlavu nezvyčajné. Na trati pribudol drop, taký skoro kolmý zjazd do kempu, ktorý som okrem prvého zahrevacieho kola vždy dal ako chuťovku. V treťom kole som z neho vyletel, aspoň bolo nejaké vzrúšo. Ako každoročne, divácky bonbónik je zjazd po schodoch priamo do krčmy. Po minulé roky som na to odvahu nemal, no teraz ma zlomila jedna sexi bajkerka. Tá to dala s ľahkosťou, tak to skúšam aj ja. No nič príjemne to nebolo. Vytrasený som ako Detva. S mojou zamrznutou vidlou ma fajne vyklepalo.

Konečne je tu noc. 12-hodinovkári opúšťajú trať a už jazdia len skalný a cvoci ako ja. Konečne mám super svetlá tak si to vychutnávam. Vždy keď sa s niekym predchádzame povzbudíme sa a to nám dodáva silu. Bláznivá ale milá Peggy na infantilnej hračke na rozveselenie či prebudenie kolegov bajkerov. Začína byť dosť zima aj keď len pocitová z únavy. O druhej hodine začínajú časovky. Super nápad po štrnástich hodinách krúženia, treba dať intervaly. Keďže poznám svoje limity 103 kg živej váhy a 16 kg neživej hmotnosti idem si stále svoje tempo. Idem pomalšie a pomalšie.

Začína svitať. Dávam si prvú väčšiu prestávku a zapnem si MP3-ku. Sedím v aute, pustím kúrenie aby som sa aspoň na chvíľku zohrial. Po pár minútach sa umyjem studenou vodou, vypijem tretiu kávu ktorú mi nachystala kamarátova manželka Maky aj s koláčikom a za veľkého povzbudenia pokračujem ďalej. Keďže Roman (Citrón) to zabalil, stačí dať 21 kôl a zo Slovákov som v kategórii 40+ prvý :). Zhruba o deviatej ráno ma za mostom čaká Peggy, že pôjde so mnou. Pokecáme za jazdy. Odrovnáva ma hláškou, že tak pomaly ešte nejela, ale šokuje životnou filozofiou, ktorú veľmi sofistikovane vysvetľuje. V pamäti som sa vrátil k svojím učiteľským začiatkom, kedy som ešte filozofoval s mladými devami. Ale späť k preteku zhruba o jedenástej hodine vyberiem foťák a idem do posledného kola, v ktorom sa ako zvyčajne lúčim s krajinou, fotím si pekné úseky, krásne bajkerky, či chutné pády.

A je tu cieľ. Môj výsledok je 26 kôl, 218 km, 5200 výškových metrov. V cieli super atmosféra, každý dostáva medailu, čo je pre mňa veľkým zadosťučinením. Prichádza vyhodnotenie za heroické výkony tých najlepších. Majstri Českej republiky boli ocenený symbolickými dresmi a kvetinami. Slniečko Peggy dostáva srdiečko, keďže sa starala počas celých 24 hodín aby sme boli všetci veselý a pozitívne naladený.

Pozitíva: všetko, profesionálny a zároveň milý prístup organizátorov, povzbudzovanie miestnych a najmä detí na trati a samozrejme krásna mestská a pritom adrenalínová trať ktorá bavila. O rok určite prídem zas.

Negatíva: asi len subjektívne. Parkovanie a kempovanie každý inde na siedmych miestach. Nepotešilo asi nikoho. Najmä ak musíte po 24 hodinách bajkovania dva bicykle niekam hore vyniesť. Pripojenie na elektriku pokiaľ nemáte aspoň 20 metrovú predlžovačku bez šance. Sprchy inde ako ubytovanie ale to je už nepodstatné. Tak ako je aj nepodstatná ukecanosť moderátora, ktorý si mýlil Liberec so Žilinou a zaklincoval to tým že je to aj tak jedno. Ešte že riaditeľ pretekov Jirko spomenul viac krát, že sa stretneme najbližšie u nás v Belej Nižných Kamencoch pri Žiline na Festina 24 hodín MTB, ktorá je už tretím dielom DEMA Československého seriálu 24 hodín MTB.

Autor a foto: Rado Tilandy