Report: Kaktus bike Bratislavský MTB maratón 2016

Ubehli dva týždne a máme tu opäť ďalší pretek v sérii Slovak XCM tour. Tentokrát nemusím cestovať cez pol republiky, keďže som z Bratislavy.

S parťákom Marekom sme prezentáciu vybavili už v piatok podvečer v Líščom údolí, kde je aj zázemie celej akcie. V sobotu má byť ideálne počasie na pretek. Parádnych dvadsať stupňov a obloha pod mrakom,

Organizátor pripravil pre štartujúcich tri trate – 22 km, 40 km a maratónsku 70km trať s prevýšením 2300 m. Moja voľba je jasná. 70 km dlhá trať je top, už sa neviem dočkať kedy to celé vypukne.

Vyspatý do ružova v sobotu ráno pol hodinku pred štartom sadám na bike a uháňam na štart. Ideálne zohriaty prichádzam 5 minút pred desiatou na pásku a čakám na výstrel.

10:01 idem na to! Štart na asfalte a následný kopec. Držím sa vzadu. Času bude dosť na pretekanie v lese na Devínskej kobyle.

Prvé krátke, ostré stúpanie naznačuje o čom to dnes bude. Netreba tu hľadať žiadne nekonečné výšľapy ani dlhé zjazdy. Dnes to bude luxusné jazdenie po perfektne vyjazdených lesných cestičkách a chodníkoch.

Úvodné km sa zoznamujem s traťou. Došlo k menším zmenám oproti roku 2014 kedy som tu stál na štarte naposledy. Prvé kolo idem na pohodu. Stúpania v dolinkách sú mierne a keď sa už dostanem do tempa, obrátka a ide sa dole. Je to také XC ale bavím sa. Po prejazde vinohradov, kde ma to kúsok vytriaslo, to aby som nezabudol, že som na MTB maratóne, prichádza prvá občerstvovačka. Hneď potom sa dostávam na zvážnicu, kde zapínam turbo nacvičené z cesťáku a ide sa stíhacia jazda. Malá vsuvka- alá stojka, tu ľutujem, že mám jednoplacku ma prekvapila. Myslím, že aj konkurenciu, keďže sa tu väčšinou tlačí. Nohu na zem nedávam a v následnom zjazde som už v pohode. Opäť zvážnica a zapínam turbo.

Po druhej občerstvovačke sa ide asfalt. Pomaly sa dostávam do najvyššieho bodu trate a tým je vojenský priestor s najvyšším bodom okolo 510 mnm. Ide sa dole a skvele naladený po ďalších menších stojkách nastupujem do druhého kola.

Druhé kolo už neflákam, ide sa ostro na to. Na dráhe sa objavujú pretekári z kratších tratí. Úspešne všetko obieham. Ide sa výborne. Rýchli podklad dodávajú jazde spirit.

Vo vojenskom priestore stretávam oproti v zjazde sestry Juhásové. Hmm, kks, nejako im to dnes ide. Musím sa poponáhľať, cieľ je už..., vlastne dlhší zjazd a dve stojky.

Pred cieľom v zjazde riešim ešte padnutú reťaz z jednoplacky, ale následný dojazd si už vysmiaty vychutnávam naplno.

Do cieľa prichádzam so stratou necelých 18 minút na víťaza Karla Hartla ktorý trať zvládol za 3:32:30 ... mám ešte čo zlepšovať

V cieli som sa dlho nezdržal. Stihol som si dať cestoviny, ktoré mi chutili a potom letel domov, nakoľko ma čakala cesta do Terchovej, kam som sa veľmi tešil.

Pretek na Devinskej kobyle je dosť motanica ale ja som so značením nemal žiadne komplikácie. Regulovčíkov bolo dosť a fáborky viseli snáď všade. Verím, že aj ostatní pretekári si to užili minimálne tak skvelé ako ja a na štarte sa stretneme opäť o rok.

Autor: Tomáš Tomášek