Report: Marikovské Trail dorádo ...

Túto sobotu sa konal Maratón Marikovskou dolinou, známy z minulých ročníkov ako FC maratón Udiča-Prosné. Pretek bol zaradený do sérií SLOVAK XCM TOUR 2013 a GELACTIV Valašsko Považskej MTB série. Zároveň to boli aj Majstrovstvá Slovenska XCM a Slovenský pohár XCM pod hlavičkou Slovenského zväzu cyklistiky.

Pretek patrí medzi moje srdcovky ako prostredím tak aj traťou. Tento rok bol poznačený hneď niekoľkými organizačnými zmenami. Prvou bola zmena termínu (aspoň sme sa vyhli úpeku z minulého ročníka), druhou zmena zázemia a treťou, najpozitívnejšou, zmena trate. Trate boli dve. Krátka 64km s 1920m prevýšením(v skutočnosti 1480) a ešte kratšia 40 km s 1010 metrami.

Vopred na fórach sa bikeri sťažovali na dĺžku trate, vraj je krátka na majstrák. Je pravda, že krátka bola, ale takisto bola veľmi náročná, nakoľko sa väčšia časť šla po nádherných singláčoch.

Celkovo sa maratónu zúčastnilo 636 pretekárov, z toho sa len 161 odvážilo na dlhšiu trať.

Ale pekne po poriadku. Zázemie sa presunulo z lúky pri Udiči na ihrisko v Dolnej Marikovej. Tento rok nebol ani balón ani vrtuľník. Prezentácia prebehla rýchlo a tak som hneď po príchode šiel na štart. Nahodil som ešte návleky a dlhý dres, lebo sa ochladilo a začalo poprchať. Vypočuli sme organizačné pokyny k trati (tu je taká obyčaj, že miestni domorodí šamani zvyknú preznačovať trať), pán farár nám požehnali a za sprievodu polície sa začal slávnostný štart. Ostrý štart bol v Klieštine. Hneď za ňou sa už išlo po lúke, kde sa už rozkladala občerstvovačka. Pokračovalo sa lesom, kde za zlého počasia býva strašné blato a tento úsek je takmer neprejazdný. Tento rok to ale bolo v pohode a musím FC team pochváliť, že tento úsek dali na začiatok. Pokračovalo sa starými známymi singlami z minulých ročníkov. Prvá občerstvovačka bola kúsok za salašom. Nepotreboval som nič, ale ponúkli mi domácu jabĺčkovicu (asi ma tu už poznajú ), tak som neodmietol .Pokračovali sme smer Hoštiná. Prestalo pršať a sem tam aj slniečko vykuklo. Na lúke pred druhou občerstvovačkou som stretol kolegu Tomáša a chvíľu sme pokecali aj na nej. Vyhladlo mi, tak som sa tu celkom zdržal a pokecal aj s obsluhou. Ďalej sme šli opäť tým istým úsekom, ktorého som sa teraz bál ešte viac, keďže sme ho šli už druhý krát. Prešlo po ňom už aj zopár chrtov z krátkej. Našťastie blata nebolo veľa. Po krátkom singli sme sa dostali na nekonečnú lúku a popri rieke sme šli až do cieľa krátkej trate, kde nás odklonili na trať dlhšej. Takmer som tu prepískol stánok s občerstvením. Odtiaľto som už zvyšok šiel v skupinke a pekne sme pokecali aj pri tlačení bikov. Jazdiť sa to nedalo. Blato, blato, blato už som sa bál že to bude ako pred dvoma rokmi, keď sa dlhá absolútne nedala prejsť v sedle. Našťastie nie, ale nastal ďalší problém a to s technikou. Zistil som že systém Maestro od Giant-u síce funguje na jednotku, ale pri jazde v blate a po listí sa zadná stavba zanáša a nejde točiť kolesom. Čistenie v tomto prípade nemá význam. Vyčistil som to až na lúke, kde už nehrozilo, že sa to bude opakovať. Zvyšok som myslel, že už pôjdem len sedle. Omyl. Na 50 kilometri nás čakala stojka, ktorú nikto nedal, podľa mňa nemohol. Budúci rok nejdem pretekať a tu budem čakať s prémiou pre toho, kto to dá ;O) Nasledovala pre mňa najkrajšia časť celej trate. Nové, miestami technickejšie singláče. Paráda, také ja ľúbim. Stále som bol ale v strese, keďže mi Garmin ukazoval už len pár km do cieľa, ale stále cca 400 metrov stúpania. No a dorazil ma, keď mi začal pípať a zahlásil, že môj virtuálny partner je už v cieli. Ale po pár minútach som tam došiel aj ja.

V cieli som si dal rizoto, pivko a jabĺčkovicu. Tí, ktorým bolo málo, si moli zapretekať ešte na trenažéroch v stánku FESTINA CHRONO BIKE TOUR 2013. Prišiel pozrieť aj Peťo Velits, tak sa mohli ľudia s ním aj pofotiť.

Na vyhlásenie výsledkov (tie nájdete tu http://www.cyklo.sao-tatry.sk/2013/preteky/marikova/index.php?kam=2&l=sk ) ani tombolu som už nečakal. Švagor ma pozval na guláš a on ho fakt vie urobiť.

Celkovo pretek to bol na jednotku a trať, ako vždy, najkrajšia. Hlava, nohy aj bike by zvládli dáke tie kilometre navyše, ale ruky boli v prdeli.... O rok som tu opäť......

Autor: Erik Kubík

Foto: Luboš Dupkala