Report: Novodubnický maratón 2017

Môj prvý King na legendárnom Dubničáku

Maratónska sezóna sa prehupla do svojho záveru a pomaly začínam premýšľať čo ma ešte čaká na záver. Keďže mám voľný víkend a ako sa hovorí preteky je najlepší tréning rozhodol som sa skúsiť na Dubničáku legendárneho Kinga. Ak si dobre spomínam tak King na Dubničáku je jediná dlhá trať ktorú som ešte neskúsil.

Podmienky vyzerajú pre mňa ideálne, viac ako 30 stupňov a sucho. Rozhodnutie padlo v sobotu ráno a vyrážam smer Dubnica.

Preteky pre mňa začínajú už budíčkom, samozrejme som zaspal.... počítam či to vôbec stíham na štart a vychádza to len tak tak.

Zrýchlený presun po diaľnici a v Novej Dubnici pristávam 30 min pred štartom. Prezentácia vybavená za 3 min a spokojne sa obliekam.

Štart je na námestí o 8:00 ale vyzerá to tam ako keby sa nikomu dnes nechcelo. Na páske sa zoraďujeme až tesne pred výstrelom.

Konečne počujem štart!

Zo začiatku sa ide vlažné tempo a až prvé kopce selektujú čelo pretekov a dostávam sa do prvej skupinky. Už prvé kopce naznačujú že dnes určite využijem každý prevod a hlavne ten najväčší pastorok.

Asi po hodine jazdy počujem zo zadného kolesa odchádzať vzduch. Vravím si nevadí, aj keď som bol riadne nahnevaný mením dušu a doklepnem si chalanov veď preteky sú dlhé. S malou stratou pokračujem opäť ďalej, strmé stojky striedajú rýchle zjazdy, ja hľadím len na zem a zrazu sledujem že chýba značenie. Nikde nikto a žiadne značky. Rýchlo späť na kopec hľadať miesto kde sa stala chyba. Opäť strata ale stále to ide a konečne aj po trati. Dostávam sa do prvého malého okruhu ktorý si za odmenu dávam na trati King ešte raz. Niektorí tento okruh pre chybu regulovčíka idú tri krát.... Toto by sa stávať nemalo. Po absolvovaní bonusu pokračujem smer Baské. Je to najvyšší bod na trati 950 mnm. Ide sa po zvážnici, ale je tak rozbitá že v polke mám pocit že môj zadok sa po týchto pretekov bude na mňa ešte dlho hnevať. Tesne pred vrcholom Baské ma regulovčík posiela doľava a dole.

Prichádza ďalší bonus naajdlhšej trati. To nádherné stúpanie si dáme ešte raz. Vravím si hlavne radostne! Než stihnem začať znova stúpať na Baské prichádza druhý defekt. To už nálada klesá a začínam riešiť problém s druhou dušou ktorú nemám. Nakoniec sa pretekár z Hardu (75km trať) zastaví a dá mi dušu. Týmto mu veľmi pekne ďakujem a môžem pokračovať. Pokračovať ... strata je už dosť veľká a morál ide dole. Prestáva mi to chutiť a nohy sa nie a nie rozbehnúť. Na Baské som vyšiel už len vo vlažnom tempe. Hľadal som motiváciu pokračovať a nakoniec si vravím, veď idem ďalej aspoň dokončiť a ako tréning to bude super.

Záverečné kilometre boli výživné. Pretekári z Hardu ktorých som predbiehal mali už vymaľované, teplo bolo riadne, tak som im aspoň podaroval magnézium a gély ktoré mi už boli nanič.Dorážam na poslednú OS a tam dostávam informáciu že do cieľa to máme posledných 19 km.

Šľahnem si melón a ponáhľam do sprchy. Ešte bolo treba prekonať dve stúpania a 14 km po zvážnici ktorá ma dosť nudila.

V cieli som bol po viac ako šesť a pol hodine. Pôvodne som mal v pláne dať 101 km na trati pod 6 hodín ale plány zmenila vyššia moc a náročnosť trate ktorá ma celkom prekvapila.

Dnes sme nemali nič zadarmo a ja sa cítim riadne použitý, hlavne zadok na Dubničák nebude spomínať v dobrom.

Mám zmiešané pocity, Dubničák je legendárny maratón najstarší na Slovensku, ale mám pocit že legenda stráca lesk. Keď som pred pár rokmi išiel Hard mali sme veľké problémy s orientáciou a už vtedy som si vravel že to chce niečo zlepšiť. Tento rok sa mi to znova potvrdilo.

Čo sa týka zázemia sprchy super, jedlo výborné. Dal som si rizoto a veľmi chutilo. Dojazd na štadióne a blízkosť kúpaliska bolo super.

Na záver musím napísať že Dubničák je náročný maratón a to mi potvrdil aj kamoš čo išiel trať Klasik 42 km. Je pravda že defekty mi pokazili náladu ale aj to patrí k tomu.

Nebol som sám čo riešil tento problém, takže podmienky sme mali všetci rovnaké.

Budem sa tešiť ak sa mi podarí budúci rok prísť, veď závodenie nieje len o vození sa na krásnych zvážniciach, je to THC Tvrdá horská cyklistika ktorú máme tak radi.

Vidíme sa o rok opäť v Dubnici.

Autor: Tomáš Tomášek