Od Stupavskej Trophy nám ubehli dva týždne a 5. kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR nás tento krát zaviedlo pod Tatry do mesta Svit, kde sa uskutočnil 17. ročník už legendárneho podujatia menom HORAL. Tento ročník bol aj takou generálkou miestnych dvoch tratí Lejzi 76 km a kultovým Krejzi 132 km na ktorých sa budú konať budúcoročné majstrovstvá Európy v maratóne. Horal bol zároveň zaradený aj do seriálu pretekov SLOVAK XCM TOUR a záverečným pretekom série INTERSPORT MARATHON SERIE 2016. Takže bolo vopred jasné, že na Horalovi sa zíde slušná konkurencia a my sme pri tom nemohli chýbať.
Piatkové cestovanie s parťákom Tomášom z Bratislavy do Svitu prinieslo svoje predpokladané úskalia v podobe diaľničných kolón, ale o pól deviatej večer nakoniec šťastlivo dorážame na miesto určenia. Ubytko máme luxusných 300m od štartu síce v sparťanských podmienkach, ale zas za dobrú cenu. Dáme rýchlu večeru nejaké pivko a ide sa spať, pretože ráno má Tomáš štart už o siedmej ráno. Krejzi je neúprosná.
Zvonenie budíka o 04:50 nás privádza do reality sobotňajšieho rána. Vonku je vcelku kosa a tak nastáva klasická dilema čo na seba. Nakoniec voľba padá na ʺkrátku klasikuʺ v spojení s návlekmi na ruky a ľahkou vestičkou na to. Predpoveď na deň sľubuje oteplenie tak nech sa nevaríme pol preteku. Idem to ešte otestovať na vlastnú kožu a pol siedmej mierim na prezentáciu. Tá je super rýchla pretože som na nej zatiaľ jediný a v ten deň zrejme aj prvý. Okuknem hneď aj ďalšiu novinku Horalu a to nové zázemie preteku. Po predošlých ročníkoch pri Kolibe troška nezvyk, ale zas všetko je pekne pokope v jednom uzavretom areáli s klasickým ŠKODA podmazom . Po návrate na ubytko ešte prehodnocujem situáciu a obliekam aj návleky na kolená. Tomáš už to necháva tak, čas ho tlačí a dve minúty pred štartom ešte na izbe zháňa olej na retiazku. Štart KREJZI stihol tak už klasicky po svojom nejakú tu minútku-dve po hlavnom balíku. Aspoň sa poriadne zahrial a dostal do tepov pri dobiehaní balíka v úvode preteku. Ja mám ešte dve hodinky čas tak sa na chvíľku natiahnem. O ôsmej sa idem pomotkať po okolí a troška rozjazdiť. Omrknem záverečný nový dojazd do cieľa a o deviatej už konečne zaznie štartový výstrel aj pre našu trasu LEJZI.
Úvodné tempo balíka je neúprosné tak ho radšej ani neskúšam držať a radím sa niekde do stredu roztiahnutého pelotónu. Po prvom brdku sa dostávame na tiahle mierne asfaltové stúpanie kde si chytám svoj vláčik a v slušnom tempe valíme až po odbočku na zvážnicu ktorá nás privedie svižným rýchlym zjazdíkom do Vikartoviec, kde je aj prvá občerstvovačka. Väčšina skupinky v ktorej sa stále ešte držím má zásob dosť takže nezastavujeme a rovno pokračujeme do prvého dlhého stúpania. Povrch sa postupne mení z asfaltu na šotolinu. V závere nasledujú lúčne pasáže s krásnymi výhľadmi a lesné zvážnice. Počasie nám praje a až na nejaké to blatko po ťažbe je trať v super stave oproti minulým ročníkom. Stúpanie končí v Matejovom sedle. Následný zjazd preverí technické schopnosti jazdcov hlavne v jeho úvode. O odvodňovacie kanály križujúce zvážnicu nie je núdza takže o zábavu je tu postarané. Zvážnica sa ale po najstrmších pasážach napája na rozbitú asfatku kde už sa to dá pustiť naplno a oplatí sa prišliapnuť a získať nejakú tu minútku k dobru a obehnúť zopár súperov. Prichádzame do Liptovskej Tepličky kde zastavujem na druhej občerstvovačke. Dopĺňam zásoby vody a čo to zobnem z bohatej ponuky zásob všetkého možného čo mi miestna milá a ochotná obsluha ponúka. Vyrážam do slučky na Panskú hoľu ktorá začína dlhým prudším asfaltovým stúpaním. Napájame sa na zvážnicu kde sklon terénu ešte pritvrdí. Milým prekvapením je nový technický singlový úsek plný korienkov a šmykľavých šutríkov ktorým sa dostaneme tesne pod vrcholové lúčne úseky. Na nich opäť nie je núdza o super výhľady. Začíname postupne klesať a v závere zjazdu do Liptovskej Tepličky už nie je núdza o ťažšie a strmšie technické pasáže. Chvíľa nepozornosti a človek sa tu môže fakt kvalitne vyváľať. V úseku z Liptovskej Tepličky do Nižnej Šuňavy na nás čaká zopár nie dlhých, ale vcelku strmých stojok ktoré z pretekárov dokážu vymačkať slušnú porciu energie. Tento rok veru potrápili riadne aj mňa a prežil som si tu svoju malú krízičku. V klesaní do Šuňavy som sa po nejakej tej zostávajúcej chémii čo som ešte vylovil z vačkov dresu a návšteve poslednej občerstvovačky na trati dal do porádečku a pokračoval veselo ďalej. Za Nižnou Šuňavou dáme ešte pár krátkych brdkov a pekný zjazdík k brodu cez potok. Do záverečného stúpania od Hotela Lopušná sa mi už opäť išlo fajn. V zjazde popod trakčné vedenie a záverečnej tradičnej Horalovskej XC vložke sa mi podarilo obehnúť ešte zopár súperov z Lejzi. Po nej to už je len kúsok a sme v cieľovej rovinke.
Víťazom na Lejzi sa stal Michal Lami (SVK) v čase 3:25 hod. v ženskej kategórii vyhrala Johana Kolašínová (CZE) 3:59 hod.
Krejzi ovládol v silnej konkurencii Tomáš Višňovský (SVK) za 6:15 hod. a v ženách Beata Balazs (HUN) 8:13 hod.
Komplet výsledky tu: http://www.sportsofttiming.sk/en/race/overview/1921
Na Horalovi je samozrejme možné zazávodiť si aj na kratších tratiach, v ponuke je ešte Senzi 43 km, Ízi 28 km a Dejzi 17 km. Takže akcia pre všetkých bikovania chtivých jedincov. Spomenúť treba aj možnosť štartovať na Horal Tour ktorá pozostáva z piatočnej prvej VYSOKOTATRANSKEJ etapy (40 km) zo Svitu pod Štrbské Pleso a spät. Druhú NÍZKOTATRANSKÚ etapu tvorí jedna zo sobotných troch tratí maratónu (Krejzi, Lejzi, Dejzi) a tretiu nedeľné IXCÉČKO tvorené piatimi alebo siedmimi okruhmi podľa kategórie (4,2 km/okruh).
Vyhlásenie výsledkov a tomboly, výdaj stravy a občerstvenia, čistenie bikov a aj ich úschovňa, všetko je situované v zázemí preteku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti čo považujem za veľké plus. My máme ubytovanie kúsok takže dávam len očistu biku a seba vybavím na izbe. Počkám Tomáša a ide sa na guláš, pirohy, pivko či kofolu každému podľa chuti. Stretávame známe bikepoinťácke tváre a čas do vyhlásenia výsledkov si krátime vykecávačkami o závodoch, bikoch a hocičom možnom však to všetci dobre poznáte. Hlavne že je zábava a čas ubehne. J
A čo dodať na záver? Horal opäť nesklamal a generálka na budúcoročný majstrák myslím dopadla na výbornú. Tento rok na všetkých piatich tratiach odštartovalo 823 bikerov a úspešne dorazilo do cieľa 798 čo je veľmi slušná účasť na slovenské pomery. Zišla sa aj slušná konkurencia od nás aj zahraničia. Či už ide o trate ich zabezpečenie a značenie alebo celkovú organizáciu a bohatý sprievodný program nezaznamenal som ja osobne žiadne problémy alebo väčšie výtky. Čítal som čosi o vražedných fáborkoch na trati čo sťahujú závodníkov z biku, tak hádam len tie do budúcna troška skrátiť nech sú všetci spokojný. Horal je proste jedinečný pretek ktorý nikdy nesklame a už len kôli tým nádherným výhľadom pokiaľ počasie dopraje a super atmosfére sa oplatí prísť. Takže o rok sa vidíme určite opäť a už teraz som neskutočne zvedavý na tie mimozemské časy prvých pretekárov v cieli na majstrovských Horalovských tratiach.
Autor: Marek Molnár
Foto: Janka Kirdajová
Copyright © 2012-2024 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga
