Report: ŠKODA HORAL MTB MARATÓN

Keď medzi skalnými bikermi padne slovo Horal, každý si hneď predstaví nádherné prostredie našich veľhôr a skvelú akciu, ktorú nám každý rok pripraví team okolo pána Zimu.

Tento rok sa konal už 15. ročník tohto skvelého maratónu a ja som tam za žiadnu cenu nechcel chýbať. Pretek je zaradený do SLOVAK XCM TOUR, ŠKODA BIKE OPEN TOUR a INTERSPORT MARATHON SERIE (IMS). Z mojej strany je to len druhá účasť, ale po minuloročnom absolvovaní Krejzi som si povedal, že to musím zažiť znova.

Tour sa ide už šiesty rok a začína v piatok, kde pretekári idú prvú etapu zo Svitu na Štrbské Pleso. Počul som, že na štarte kvalitne pršalo, tak cca 40 km a 1400 vm sa zdolávalo ťažšie. V sobotu sa štartuje maratón, kde organizátor pripravil štyri trate známe ako Krejzi -127 km, Lejzi - 70 km, Senzi - 43 km a nakoniec Izi - 28 km. V nedeľu sa ide klasické XC-čko na dorazenie.

Ja som sa rozhodol zúčastniť v sobotu Krejzi a bol som veľmi sklamaný, že organizátor kvôli ťažbe musel tento rok vynechať Kráľovu hoľu. Trať bola mierne skrátená na už spomínaných 127 km a ubudlo aj výškových metrov, ale iba o málo, stále na nás čakalo 4200 vm, ktoré na slovenských maratónskych tratiach nemajú konkurenciu.

Štart je ráno o siedmej, takže žiadne ponocovanie, treba si dobre oddýchnuť. Môj ranný rituál sa začína už pred šiestou, papanie a podobne. Šok prichádza pätnásť minút pred štartom, keď zisťujem, že mi nemá kto odomknúť miestnosť, kde mám bike. Nikto v hoteli nie je a pánko z recepcie prichádza dve minúty pred siedmou. Dobre sa to začína. Z Batizoviec to mám ešte kúsok na štart a po príchode už všetci 6 minút závodia. Takže letmý štart a úvodné kilometre si idem sám v šialenom tempe.

Po Šuňavu som sa poriadne naháňal, ale chytil som posledných pretekárov. Snažím sa ísť hranu, ale uvedomujem si, že tieto kopčeky ešte nič neznamenajú a rozhodovať sa bude v tiahlych stúpaniach, ktoré ma čakajú.

Po príchode do Vikartoviec mám už v nohách zopár km a začínajú sa šliapať poriadne kopce. Stúpanie na Madejovo má asi 10 km, ide sa dobre, blata akurát a už sa teším na zjazd do Liptovskej Tepličky. Tam sa zastavujem trocha dlhšie, dopĺňam na os všetko potrebné a púšťam sa zdolávať ďalšie kvalitné stúpanie, ktoré má niečo cez 6 km na vrchol pod Panskú hoľu, kde máme aj kontrolný bod a dostávame na ruku prvý gumený náramok. Dobrý nápad, ako si nás viditeľne označiť. Nasleduje zjazd do Liptovskej Tepličky. Na začiatku klesania stretávam bikerov, ktorí opravujú defekty, boli tam asi štyria. Nič dobré to neveštilo, valím dole a pred dedinou už riešim defekt aj ja. Nasr...tý na pumpu, ktorá mi ne a ne nafúkať koleso a aj sám na seba, pokračujem ďalej. Dve menšie stúpania ma dostávajú na koberec, tam ideme smer Vikartovce a druhé kolo. Vo Vikartovciach na os dofukujem koleso kompresorom a stretávam aj Tomáša tiež z Ba, ktorý rieši vymlátený stred.

Opäť stúpam na Madejovo. Keď prídem na rázcestie Doštianky, regulovčík ma posiela vpravo, a tak si vravím fajn, vyhneme sa blatu v lese a zmena prospeje. Keď som po pár minútach zbadal tie "nádherné" čerstvo pokosené lúky skoro ma drblo. Psychadelické šliapanie po otvorenom priestranstve, kde posledný pretekár, ktorého som videl mal veľkosť mravca a garmin mi ukazoval 28 stupňov. Nemalo to konca a ani zjazd do Liptovskej Tepličky mi náladu nevylepšil. Musím spomenúť môj ďalší defekt, pre zmenu vpredu, ale "chvála bohu" kilometer pred os, kde mali aj normálnu pumpu a dušu. Chlapík na os, že "to je nič", jeden čo už prechádzal predo mnou riešil defekty štyri.

Už celkom demoralizovaný idem znova stúpanie pod Panskú hoľu. Ide sa už o poznanie horšie. Na kontrole dostávam ďalší krúžok, ale inej farby a znova dole do Tepličky. Z Tepličky sa stúpa ťažko, chémia nezaberá a mne definitívne vypína. Takéto KO som na biku zažil, ale bolo to už dávno. Zastavujem a rozmýšľam, čo ďalej. Peši prejdem asi sto metrov a sadám zo zaprením na bike. Musím sa dostať na poslednú os v Šuňave, a tam im to vyplienim. Uff nejako som to dal a lejem do seba colu a poslednú mega chémiu z vačku.

Do cieľa to mám už iba nejakých slabých 20 km. To dám aj peši. HE HE

Samozrejme nasadám na bike a hádžem sa do špeciálneho módu, ide sa smer cieľ.

Posledné kilometre ubiehajú už celkom dobre a po absolvovaní záverečnej XCéčkovej pasáže tesne pred cieľom prechádzam pod vytúženým oblúkom a zastavujem stopky. Či som bol v cieli so sebou spokojný, nechcem komentovať, ale najrýchlejší pretekár na Krejzi Malík Michal bol v cieli o dve hodiny skôr. :)

Výsledky:http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/1281?rid=1508&eventid=1&genderid=1

Na trati ako aj v zázemí štartu bolo o nás dokonale postarané, umývanie bikov zabezpečovali hasiči na dymiacej Avii, ktorá slúžila zrejme ako čerpadlo.

Po očiste som sa vrátil z hotela a dal som si skvelé pirohy, ktoré sme mali v cene štartovného. To už pomaly prebiehalo vyhlasovanie výsledkov, presúvame sa a potleskom oceňujeme v hľadisku tých najlepších.

Už teraz si značím Horala do maratónskeho kalendára na budúci rok, snáď sa podarí na ďalšom ročníku zaradiť aj Kráľovu hoľu.

Sezóna sa nám už pomaly dostáva do veľkého finále, a to si predsa nikto nechce nechať ujsť. Preto si už teraz treba zaznačiť do kalendára dátum 13.09.2014, kedy sa ide ŠKODA DAVORIN Slovak Paradise v Hrabušiciach, v krásnom prostredí Slovenského raja. To bude finále ŠKODA OPEN TOUR a SLOVAK XCM TOUR a samozrejme vyhlásenie výsledkov tých najlepších pretekárov. Finále IMS bude v Poľskej Istebnej.

Foto: Janka Kirdajová

Autor: Tomáš Tomašek