Už šiesty rok sa na Slovensku konala jedinečná zimná akcia pre fanúšikov MTB a po tretí krát v jej histórii prilákala aj nadšencov zimného behu.
V tomto roku to vyšlo na 18. - 19. januára, tento zimný mesiac sa podľa meteorológov označuje za najchladnejší.
Ale všetko bolo inak. Počasie sa zbláznilo a zimu si môžeme pripomínať v jej bielej nádhere len z fotiek minulého ročníka tejto akcie. Každý, kto sa minulý rok zúčastnil, na to zrejme nikdy nezabudne. Organizátor pre pretekárov pripravil už tradičnú, notoricky známu 29 km trasu s prevýšením 650 m.
Zázemie bolo situované na Železnej studienke pri údolnej stanici lanovky - Snežienka.
Na štart prichádzam päť minút pred výstrelom. Bikeri už netrpezlivo čakajú na lajne, a tak mi nezostáva nič iné ako sa zaradiť dozadu. Je odštartované, balík sa vpredu hýbe, ale my ešte nejakú minútku stojíme. Konečne ideme aj my. Hneď po štarte nás čaká vcelku ostré, ale krátke stúpanie po asfaltke, kde sa snažím dostať čo najviac dopredu. Po chvíli vchádzame do lesa, a tam začína to pravé blatové rošošo. Ideme po širokej lesnej ceste, kde sa striedajú stúpania a klesania. Tempo je svižné aj keď mi nohy nešli úplne podľa predstáv. Postupne sa dostávame do údolia Vydrice, kde začína priebežné stúpanie na najvyšší bod maratónu (500 m). Teplota okolo 11 stupňov a ja sa v zimnej bunde doslova varím. Keď prichádzam na Biely kríž zbadám občerstvovačku. Tu mi podávajú teplý ionťák, normálne ma naplo. Hovorím si toto piť nebudem a do očí mi padol chladený radler. (WAW) Stiahnem plechovku a vyškerený pokračujem ďaľej. Z Bieleh kríža to je viacmenej dole kopcom až na pár krátkych stúpaní. Po prejazde Malého Slavína (pietne miesto) sa dostávame na hrebeň, a tam sa radí hrubá, ide sa smer cieľ. Jazda mi trochu pripomínala rallye a dobre som sa zabával. Pred cieľom je pekný zjazd, kde ma nikto nebrzdil a mohol som si ho riadne užiť. Záverečný úsek po asfalte a už vidím cieľ.
Minulý rok som na trati strávil 4 hodiny, tento rok som sa neuveriteľne zlepšil :) a stiahol som to na 1:36 takže spokojnosť. :)) Ale teraz vážne, víťaz Lami Michal to prešprintoval za 1:05:01 parádny výkon. Najrýchlejšia žena Keseg Števková Jana na trati strávila 1:21:33.
V nedeľu sa štartoval už spomínaný beh. Trať merala 9,6 km (160 m prevýšenie) a viedla po asfaltke lesom. Nie som žiaden bežec a nikdy som sa tomu nevenoval, ale tento rok som sa to rozhodol vyskúšať. Cieľ bol dopredu jasný, odbehnúť a nebyť posledný. Štart bol na rovnakom mieste ako aj v sobotu MTB.
O jedenástej sa odštartovalo, popadalo zopár mobilov, ale na žiaden som neskočil. :) Asi po 500 metroch si vravím tempo je fajn, dobré to bude. Zrazu zbadám chlapíka, ktorý beží aj s kočíkom a hneď na mňa doľahla úľava, že teda určite posledný nebudem. To bolo naposledy, čo som ho zazrel.
Potom až v cieli, kde bol samozrejme oveľa skôr ako ja. :) Je to úplne iná atmosféra ako na biku, šetko je také spomalené, ale páčilo sa mi to. Kolečko som si odbehol vo svojom osobnom rekorde za 53 minút. Nemám to s čím porovnávať takže spokojnosť.
Pre porovnanie, prvý bol v cieli Lami Michal v čase 0:32:33
Čo dodať, organizačne bola táto akcia zvládnutá na výbornú. Pretekári mali k dispozícii vykurovaný stan, kde sa o zábavu staral moderátor. Vonku bola v sobotu k dispozícii úschovňa a niekoľko boxov na čistenie bikov. Tento rok sa na MTB prihlásilo 370 účastníkov a v nedeľu nás bolo prihlásených 265. Je to slušný počet športuchtivých jedincov a verím, že väčšina bola spokojná.
Tento ročník si opäť dobre zapamätám, takýto teplý víkend v januári je ozaj niečo výnimočné.
Autor: Tomáš Tomášek
FOTO: Vivian Fedorová
Copyright © 2012-2024 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga
