REPORT: Súľovský maratón vs. Soľná komora

Súľovský maratón a Soľná komora

Leto pomaličky vrcholí, treba aj z práce na dovolenku vypadnúť a keďže doma cyklistike holdujem len ja, bude to klasicky prímorská dovolenka. Aby mi nebolo ľúto tých 2 týždňov bez biku a otlačenej prdele od sedla, vymyslel som si zaujímavé kombo 2 maratónov, ktoré toho majú spoločného viac, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Vrcholom sezóny je u mňa už niekoľko rokov jednoznačne najväčší MTB maratón v Rakúsku Salzkammergut Trophy a tentokrát som si k nej naordinoval tréningovo ešte aj najväčší MTB bikemaratón na Slovensku - Súľovské skaly.

Svoju logiku to určite malo: Súľov mám za humnom a konal sa presne 2 týždne pred Salzkou. Navyše, keďže si rád dávam vznešené ciele (ktoré by však podľa každej príručky mali byť aj reálne, čo sa nie vždy podarí), prihlasujem sa zásadne na najdlhšie trasy. Lebo ako raz jeden neznámy borec povedal: "Radšej zdochnúť na dlhej trase ako chlap, ako sa strápňovať na krátkej trase pre deti...". A ja som k tomu ešte doplnil ekonomické hľadisko, keď som si uvedomil, že vzhľadom na štartovné sa viac oplatia dlhé trasy. Kilometer na dlhej je takmer určite lacnejší, ako ten na krátkej. A prachy treba čo? Prachy treba šetriť!

Táto filozofia sa mi tak zapáčila, že odvtedy nič iné nejazdím, čo však okrem záchvatov radosti a hrdosti občas prináša aj slušné depky.

Takže čo majú tieto dva maratóny ešte spoločné? Okrem najväčšieho počtu štartujúcich v danej krajine (v oboch prípadoch 4 ciferné číslo) je to určite história. Salzkammergut Trophy sa tento rok konala 19. krát, Súľov 18. krát (i keď sa mi zdá, že predtým bol ešte nejaký jeden ročník, ktorý sa do tohto počtu nezarátava - pamätníci ma môžu opraviť/poučiť v komentároch). Ďalej to je slušný výber trás: Salzka ich má sedem, Súľov tento rok premiérovo štyri. Ďalší spoločný bod - atmosféra. Tú považujem po dobrých trasách na MTB maratóne za druhú najdôležitejšiu zložku a na oboch týchto podujatiach je úplne fantastická. Preto sa oba maratóny asi aj dožili dospeláckeho veku..

Trasy sú ale určite najdôležitejšie a dlhé na Súľove a Salzke majú spoločné to, že ich výškové profily vyzerajú ako EKG nadrogovaného kardiaka. A to sa mi páči.. :)

Ako som spomínal, Súľov mal byť hlavne poctivý tréning pred Rakúskom a trasa s parametrami 86 km a 3300 nastúpaných metrov mala zafungovať ako psychická vzpruha pred zlatým klincom sezóny. Kilometricky síce menej ako polovica Salzky, zato nastúpaných metrov na rovnaké množstvo kilometrov plus-mínus rovnako. Navyše povrch na Súľove je v porovnaní so Salzkou rádovo náročnejší, takže paráda.

V stredu pred štartom som si šiel prejsť časť trasy a to už som vedel, že v sobotu zažijeme peklíčko. Predpoveď sľubovala teploty kruto nad 30°C a ja som vedel, že na tých lúčkach budem trpieť. Neznášam horko, keď mám bicyklovať. Aj preto ma v piatok pri registrácii celkom prekvapovali odhadované časy prítomných borcov, ktorý hádzali čísla ako 5 hodín, prípadne "určite do 6". Ja som si povedal, že v tom teple budem rád, keď to premotkám do 8 hodín.

V sobotu sme štartovali o 9:00 ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo aj o niekoľko hodín skôr. Teplo už solídne a navyše sa hneď od štartu točilo celkom slušné tempo. Teda aspoň na mňa. Hneď v prvom zjazde v slučke do Vrchteplej som navyše videl borca, ako hodil ukážkového supermana s nie celkom podareným para-kotúľom na rameno a tak som si povedal, že sa budem v zjazdoch aspoň trochu krotiť. Každopádne výjazdy hore kopcom sa šli stále poctivo a ja som už na 15. km cítil, že sa to žalúdku moc páčiť nebude. Takže prechod na úsporný režim, veľa piť, málo jesť a hlavne sa nedogrcať. Nakoniec som to dal za 6:55 na dvoch banánoch, čo podľa mňa nebol úplne zlý výkon. :) Hlavne keď kamoši po mojom dojazde konštatovali, že všetci ostatní došli do cieľa červení od slnka, len ja zelený.

Nová trasa bola každopádne super a trošku som nechápal flamy na internetových fórach, kde sa mnoho bikerov sťažovalo na veľkú náročnosť trás. Náročná nebola trasa, ale počasie. Trasu si mohol každý vybrať podľa nálady, odhodlania a aktuálnej formy. Počasie neovplyvní nikto.

Po krásnej (i keď náročnej) sobote som si ale odnášal zo Súľova domov dve poznania:

1.) ak bude takéto teplo aj o 2 týždne na Salzke, nemusím ani štartovať a pôjdem sa radšej okúpať do neďalekého jazera,

2.) každý, kto počas maratónu odhadzuje odpadky mimo vyznačených zón je mentálny mrzák a primitívne hovado (toto je môj názor a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie, ak sa niekoho toto vyjadrenie dotklo, mal by si sám vstúpiť do svedomia).

V nedeľu som sa zobudil s bolesťami hrdla a v priebehu nasledujúceho týždňa som regulárne ochorel. Hurá, môžem svoj čajíčkový výkon na Súľove pripísať začínajúcej chorobe. Nie som až taká lama. To bola pozitívna stránka veci. Tá negatívna bola, že forma (akákoľvek dobrá/slabá predtým bola) pôjde len dole. Keď sa ale nebudem najbližšie 2 týždne bikovať, budem aspoň dobre oddýchnutý - stále len samé pozitíva... :)

Nakoniec som to samozrejme nevydržal a predsa som si len v stredu pred Salzkou jednu jazdu na biku dal. I keď len na cesťáku a po rovinke, ale tých 50 km bola brnkačka. Takže to v sobotu nebude až také zlé.. :)

Tu by som sa rád vrátil k internetovým diskusiám o náročnosti trás v Súľove. V Bad Goisern sme vstávali po tme o 3:45 (pričom nováčikovia o nejakom spánku ani nemôžu moc hovoriť), od 4:00 sa podávali raňajky a po štarte o 5:00 na nás čakala trasa dlhá 211 km s prevýšením viac ako 7000 metrov. V porovnaní so Súľovom čistý fekál (hlavne vyliezť z postele).. Ale prišli sme preto, aby sme sa trošku hecli a pobikovali v peknom prostredí, nie aby sme potom vyplakávali na fórach, že to bolo neprimerane ťažké. (Minulý rok túto trasu nedokončilo tuším 47% štartujúcich.)

Našťastie počasie bolo ideálne, teplota ráno okolo 12°C a pod mrakom, neskôr začalo solídne pršať. Mne tieto podmienky celkom vyhovujú, hlavne keď na tomto maratóne nehrozia žiadne blatové galeje. Človek je síce zasraný až za ušami, ale blato nelepí a neovplyvňuje nejako kriticky chod biku. Najdôležitejšie však je, že sa mi neprehrieva búdka na krku.

Po viacerých neúspešných pokusoch o absolvovanie tejto štreky sa tento rok rozhodujem pre absolvovanie s PACEMAKER-om, ktorý BY MAL udávať podľa môjho názoru ako-tak rovnomerné tempo a mal by dôjsť do cieľa po 16 hodinách (o 21:00 večer), teda v najneskoršom termíne, ktorý ešte stačí pre úspešné absolvovanie a získanie čierneho finisherského trička. Po krátkej rozprave s ním však zisťujem, že on to chápe trošku inak a radšej sa od neho oddeľujem. Jeho plán je ísť viac menej na každý jeden limit na doraz, čo vyžaduje so sprísňujúcimi sa limitmi ku koncu dokonca zrýchľovať. Takže borec najskôr ide krutú pohodu, po druhej polovici nepríjemne zrýchľuje a dokonca vynecháva niektoré občerstvovačky, čo sa niekoľkým jazdcom z jeho vláčiku na najťažšom stúpaní dňa nepríjemne vypomstilo. Okolo občerstvovačky prešli bez zastavenia (pacemaker sa samozrejme občerstviť v pohode stíhal, vedel si to v tom brutálnom stúpaní doklepnúť) a na Salzbergu som ich videl rozvešaných po zábradlí ako čerstvo vyprané prádlo. A pacemaker samozrejme za horami a dolinami. Poučenie z tejto soboty: Pacemaker na Salzke určite nie je dobrá voľba. Hlavne keď si človek uvedomí, že Schluss biker ide za ním nejakých 400-500 metrov. A keď vás dobehne tento pán a e-biku v oranžovej reflexnej veste, sranda končí..

Mne skončila po nejakých 156 km za Salzbergom, keď som nestihol time limit. Bola to celkom škoda, lebo som sa cítil fajn a krízy neboli. Len tá rýchlosť. Či pomalosť? Po návrate na ubytovňu som si povedal, že už stačilo, že to proste nie je pre mňa, ale ráno to tu bolo zase: "že by som to skúsil ešte budúci rok??" :)

P.S.: Víťaz Andreas Seewald z Nemecka to dal za mimozemských 9 hodín a 48 minút (neviem čo ten chlap zožral na raňajky, ale ja to chcem tiež), medzi ženami bola najrýchlejšia s časom 12:21 Sabine Sommer z Rakúska a Pacemaker došiel do cieľa po 16 hodinách a 27 minútach... :)

Autor: Martin Assuovi Vaško