Report: Tour de Ralsko 2015

Je tu opäť máj a sním do podhoria Lužických hôr už po jedenásty krát zavítal cyklistický maratón Tour de Ralsko. Štartovalo sa na Námestí 1. Mája v mestečku Mimoň, ktoré leží neďaleko zrúcaniny hradu Ralsko.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Ralsko_%28hrad%29

Mestom preteká medzi vodákmi známa a obľúbená rieka Ploučnice. Meandrujúca rieka láka svojou romantickou „džungľou“, tichom a prírodnou „atrakciou“ 100m tunelom.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Plou%C4%8Dnice

Sobota ráno. Do okna mi svieti slnko, hneď sa mi vstáva lepšie. Cítim však, že nohy sú unavené, ale verím že sa to do jedenástej (kedy je štart) zlepší. Energetické raňajky už ma čakajú na stole s teplou „skoro s dospeláckou“ kávou. Z Liberca to máme do Mimoně asi 30min. autom. Vyrážame o deviatej aby sme sa bez stresu zaprezentovali, pozdravili sa s bikermi a trošku rozťahali nohy.

Na štart sa postavilo 109 pretekárov. Menšia účasť bola poznamenaná konaním väčších a komerčnejších závodov v okolí. No aj tak nechýbali borci ktorých som zazrel na štarte a potom až v cieli.

Krátko pred jedenástou dostávame posledné pokyny k trati, radíme sa na štart a na znamenie vyrážame na trať nie však za autom či motorkou, ale za predjazdcom. Závodné pole odtiahol cca 400m a potom sa zaradil do zvyšku pelotónu. Čakalo na nás 45km s prevýšením 700m. Od začiatku sa išlo na krv. Na čele sa osamostatnila väčšia skupinka bikerov. Ja som sa však držal v druhej polovičke závodného poľa, aby som neprepálil začiatok :)

Trať viedla lúkami, širokými lesnými cestami, miestami aj s piesočnatými pasážami, prudkými krátkymi výjazdmi a „technickými“ rýchlymi zjazdmi. Veľa bikerov sa v zjazdoch porúčalo k zemi, ale nič vážne sa našťastie nikomu nestalo. Prvý pretekár sa v cieli objavil za hodinu a pol. To ja som ešte bojoval na trati, ukrajoval kilometre a tešil sa na vytúžený cieľ. Ten prišiel až po 2hod. a 44minútach. Jazdilo sa mi dobre, žiadnu väčšiu krízu som nemal ale pridal som sa k bikerom čo si odnášajú zo závodu „cestný lišaj“ :). V zjazde som neudržal volant a odrazu som ležal v piesku...chýbalo už len more :)

V cieli na mňa už čakalo občerstvenie v podobe zabíjačkového guľášu a kofoly. Z výsledkovej listiny sa dozvedám že som skončil na druhom mieste a na prvého som stratil „len“ tri minútky. Trošku som sklamaný že mi v závere chýbali sily, ale nabudúce viac potrénujem, zabojujem a ... :)

http://vysledky.irontime.cz/result59/

PS: ďakujem môjmu „podpornému teamu“ za pomoc na trati aj mimo nej :)

Autor: Samuel a Kejt Krajňákovci

Foto: Krajňákovci