Report: Valašská 24 2013

Uplynulú sobotu sa to stalo opäť. Zase som sa raz nechal ukvákať a o dvanástej na obed som sa postavil na štart cyklistickej 24 hodinovky v Bystřičke. Ide o pomerne nenápadnú  dedinku pri Vsetíne, ktorá si už za 9 posledných rokov pamätá nemálo (dobrovoľného) utrpenia a  je bikovým úchylákom dobre známa. Tento rok mala navyše česť hostiť tretie, záverečné, kolo Československého seriálu 24 hodinových MTB pretekov, takže to bola v podstate nóbl akcia. Predchádzajúce kolá sa konali v Jihlave a v Belej – Nižných Kamencoch pri Žiline.

Keďže som sa slovenskej 24-ky zúčastnil len ako divák a v Jihlave som skončil niekedy v noci na nedostatok morálky, poňal som aj toto kolo nenásilne a jazdu som sa rozhodol brať viac-menej tréningovo. Aj som tak dopadol nakoniec.

Výnimočne som sa na miesto konania dostavil s kamarátmi zo Žiliny a Čičmian až v sobotu ráno, takže mi piatkové „zoznamovanie sa“ ušlo. V Bystřičke som ho však už absolvoval viackrát a po ročníku 2012 ma v tejto súvislosti napadne už len termín „masaker“. Po príjazde do kempu sa v tomto názore utvrdzujem, keď vidím zopár zdecimovaných jedincov s očividnými zažívacími ťažkosťami. A možno si len domýšľam blbosti a chudáci zjedli pokazený jogurt na raňajky...

Jednou z ďalších vecí, ktorá mi po príjazde udrela do očí bola výrazne nižšia účasť pretekárov, ako na predchádzajúcich dieloch seriálu. Niekoľko boxov v depe zostalo voľných dokonca až do úplného konca. Mne však takýto stav vyhovuje a dokážem si vychutnávať komornejšiu atmosféru na trati i v kempe. A navyše mi robí celkom dobre, keď do mňa nenarážajú premotivovaní stredoškoláci, ako v Jihlave (majstrovstvá ČR stredných škôl v 6-hodinovke a aspoň x-členné družstvo je ideál na poriadne bomby na okruhu a následne v sanitke pod dozorom uja doktora)...

Takže štartové pole by sme mali, poďme na trať. Tá sa po roku opäť dočkala menších zmien, keď nám organizátori odpustili jednu krutú stojku a tým pádom závodný okruh mierne skrátili. Mne computer vypľul dĺžku necelých 9 kilometrov a okolo 210 nastúpaných metrov na kolo. Podľa viacerých pretekárov šlo o technicky najjednoduchší okruh celého seriálu, s čím osobne súhlasím, i keď na záverečný singlík pred vjazdom do depa som sa vždy tešil ako malé decko. Ten sa domácim proste podaril. :)

Pravidlá už notoricky známe: v sobotu o 12 štart, v nedeľu o 12 cieľ. Medzitým sa počítajú najazdené okruhy. Inak neviem ako to organizátori robia, ale prvé kolo je vždy výrazne kratšie a jednoduchšie, ako to predposledné. Posledné už býva zväčša zase v pohode..

V prvej štvrtine preteku som tradične jazdil ako drak. Po cca. 6 a pol hodinách som však dostal defekt (u mňa zábavka tak na ¾ hodinku), uvoľnil sa mi nejaký šrób v zadnej stavbe (zábavka pre mechanika v servise na 3,5 sekundy, vrátane hľadania problému), po ďalších 3 hodinách prišiel hlad a to bol začiatok konca. V bufete som totiž stretol kamošov z Liberca, ktorí mi robili spoločnosť nasledujúcich niekoľko hodín pri večeri a spolu sme fandili stále krúžiacim borcom. Veru tak, prepadávanie sa vo výsledkovej listine môže byť aj celkom príjemné – to je výhoda 24-ky pred maratónom. Na maratóne zväčša prepad vo výsledkovej listine stojí za prd. Tu k tomu človek dostane kofolu, alebo pivo. Fasa.

Po niekoľkohodinovej pauze dostávam chuť na nočnú jazdu, nahadzujem svetielko od čínskeho soudruha a pol hodinku po polnoci vyrážam na trať. Super povozeníčko na vlhnúcej trati, len zostáva slušná zima. Každopádne predchádzajúcu noc doma v posteli je cítiť, chuť na spánok prichádza až okolo tretej ráno. To je aj moment, keď parťákom z tímu zaželám veľa šťastia do ďalších bojov a leziem do spacáku. Výhoda jazdenia solo kategórie – človek nemá tlaky a pocit zodpovednosti voči ostatným členom tímu a môže zvoľniť/skončiť kedy sa mu zachce..

Ráno sa zvuk budíka mieša s kvapkami dažďa dopadajúcimi na stan, tak ho len zaklapnem a pokračujem v započatej činnosti. Vstávam ako frajer o deviatej, dávam si raňajky a ukončujem svoje „ťaženie“ v tohtoročnom seriáli. Počtom mnou najazdených kôl sa nebudem chváliť, stačí napísať, že bikepoint štvorka mix skončila vo svojej kategórii na prvom mieste a natrela to aj takým harcovníkom, ako sú Los Colapsiňos a Divina Racing Team..

Proste čierno-zelený expres je rozbehnutý a zastaviť ho dokáže jedine koniec súťaže... :)

P.S.: Na najbližšiu 24-ku zháňam 3 pohodové ksichty a gril na opekanie mäsa...

Autor: Martin Vaško

Foto: Richard Lehocky