Reportáž: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly

Parádna akcia pod Súľovskými skalami

Súľovský maratón je už medzi bikermi a maratóncami pevne zakorenená akcia. Sám som absolvoval dva ročníky a na zážitky z nich len tak ľahko nezabudnem. Aj polmaratónska trať (48km) občas dokáže veru riadne preveriť fyzické a psychické sily, hlavne keď kondička nieje ešte tiptop a na tele je nejaké to kilečko navyše. Posledné dva ročníky mi však pracovné povinosti neumožnili účasť a tento rok všetko nasvedčovalo tomu, že to dopadne podobne. No nakoniec mi to nedalo, vyberám deň dovolenky a od štartu na už 17.ročníku tejto skvelej bikovej akcie ma neodrádza ani to, že po maratóne budem musieť absolvovať ešte jednu nočnú šichtu. Dajako už len to hádam prežijem. Pre tento krát premiérovo na “dlhej“ (po novom“ iba“ 78km), nech už to teda stojí za to! Predsa len Súľov a jeho nádherné prostredie mi už vážne chýbalo.

Tretiu júnovú sobotu, ráno o šiestej vyrážame z Bratslavy. Supportera mi robí kamarát Michal za čo mu touto cestou srdečne ďakujem. Po menších komplikáciách dorážame do Súľova pol hoďku pred štartom. Expresne vybavujem prezentáciu a 10 minút pred výstrelom stojím pripravený na štarte spolu s ďalšími odvážlivcami odhodlanými popasovať sa s dlhou traťou. Dokopy sa nás vo všetkých kategóriách pozbieralo 105, čo nieje zas až taká sláva. Výdatné zrážky v piatok neveštili nič dobré, ale sobotňajšie pekné počasíčko všetko napravilo a pripravilo ideálne podmienky na závodenie. Štartový výstrel nás teda poslal na krásnych 78 kilometrov s prevýšením 2650 výškovýchmetrov, tak aspoň teda propozície hásali. Stanovujem si cieľ pokoriť trať do 5 hodín, tak som sám zvedavý ako mi to dnes pôjde.

Po štarte následuje úvod po asfalte na zahriatie za sprievodným vozidlom.Po ňom už točíme do terénu úvodnej 36 kilometrovej slučky ktorá robí dlhú trať dlhou. Snažím sa to nehrotiť a tak si nájdem pozíciu niekde v druhej polovici balíka. Ten sa v úvodnom stúpaní do sedla Patúch pekne potrhá a každý si už ide to svoje podľa svojich možností a schopností. Zjazd po zvažnici je fajn no mne to dnes akosi nejde, bike je nejaký neposedný. Nieje to dnes ono, ani na nasledujúcich úsekoch v teréne či už smerom hore, alebo dole sa teda necítim teda vôbec komfortne. Terén je vlhký treba dávať pozor hlavne na mokré koreňové pasáže. Nevadí, hádam sa to zlepší. Kochám sa aspoň okolitým prostredím keď je na to čas. Je tu fakt neskutočne krásne, už len kôli tomu sa oplatilo vyraziť na dlhú trať. Prvú občerstvovačku vynechávam, mám všetkého dostatok. Po zvažniciach sa opäť dostaváme do lesa, kde nás prekvapuje strmá stojka ktorá sa v pedáloch fakt vyšliapať dnes nedá, kombinácia mokrého lístia a blata robí svoje. Ale je to len kúsok a tak na vrchole stojky opäť všetci naskakujeme na biky a hurá ďalej. Stretám MTBIKER-fóristu Zihadla5 a tak spolu aspoň klábosíme a kocháme sa okolitou prírodou, pokiaľ to teda tepy dovolujú. Ani neviem ako dorážame na ďalší bufet v Malej Čiernej. Tu už zastavujem a nechávam si doplniť flašky ionťákom a vodou. Napadá ma spásunosná myšlienka a skúšam podfúknuť troška tlak v zadnej pneu,l ebo po tridsiatich kilákoch som teda až nezvykle dosť vyklepaný. Tento krok sa ukazuje ako správna voľba a ejhľa zrazu to ide parádne dolu aj hore kopcom. Takže si vcelku napravujem morál a hneď mi je veselšie. Výšlap po lúke z Malej Čiernej je teda pekné psycho, ale nakoniec sa nám úspešnene darí vygašparkovať ho. Nasledujúce úseky do Bodinnej a Vrchteplej si už užívam. Lúky sú parádne zjazdné, bike ide konečne podľa mojich predstáv a zjazdy sú fakt výborné a krute rýchle. Na občerstvovačke vo Vrchteplej opôšťam Zihadla5 ktorý tam hasí hlaďáka a ďalej do Súľova pokračujem už osamote. Prefrčím cez Súľov a vchádzam do druhej slučky. Následuje tradičný úsek medzi skalami s dvoma schodmi, kde čakajú asistenti vynášači. Pomoc zdvorilo omietam chcem si to predsa náležito užiť bez cudzej pomoci .Nový výšlap do sedla Javor je mňamka, ale zjazdík z neho do Hrabového je fakt skvelí. Táto zmena oproti minulajšku bola fakt rana čierneho podľa mňa teda. Občerstvovačku v Hrabovom si užívam, žiadny pretekár široko ďaleko, takže mám od personálu full servis len pre seba. Všetci fandia povzbudzujú, proste atmoška ako má byť. Maratónom žije celá dedina. Parádne občerstvený a povzbudený pokračujem cez Hlboké nad Váhom do Hričovského Podhradia. Strmé stojky strieadajú kamenité zjazdy a ja už začínam mať vcelku vymalované. Navyše idem vpodstate od Súľova osamotene takže aj morál už je vcelku na ústupe. Na bufete v Hričovskom Podradí tlačím do seba melón a čakám pokial mi ochotný personál čistí zašpinené okuliare, keď v tom cez občerstvovačku preletí niekto zo súperov bez zastavenia a valí bomby do predposledného a najdlhšieho stúpania na Rôsoviny. Nelením a vydávam sa ho stíhať, aspoň mi to neuveriteľne dlhé a tiahle stúpanie lepšie ubehne. V polke sa mi ho darí doraziť a tak tvoríme spolupracujúcu dvojičku. Darí sa nám obehnúť dokonca zopár ďaľších súperov,takže spolupráca na úrovni. V zjazde do Lietavskej Závadky kde je posledný bufet sa mi darí striasť aj svoju dvojičku. V bufete chvíľu postojím, je tu aj zopár súperov ktorý doplňajú sily pred posledným stúpaním cez povestnú krížovú cestu do sedla Roháč. Nikto sa netvári že by chcel vyraziť, tak pokračujem sám ďalej. Posledné stúpanie sa mi ide skvelo, popredbieham zopár odpadlíkov zo strednej trate a už to valím parádnym záverečným zjazdom do Súľova. Na lúkach si užijem pár skočkov, dnes sa to dá pustiť bez bŕzd takže na bomby a ani sa nenazdám a som v Súľove, kde pretínam cieľový oblúk v čase 5hodín a 2 minúty. Takže predsavzatý cieľ nepokorený hmmm. Tu záverečnú občerstvovačku som si mohol teda fakt odpustiť!!! No nevadí, keď tak bude motivácia do budúceho ročníka. Víťazom na dlhej trati sa stal Karel Hartl v čase 3:44 hod a medzi ženami Andrea Juhásová za 4:45 hod.

Komplet výsledky: VÝSLEDKY

Po dojazde si vystojím radu na vapky, ale je ich tam hojné množstvo takže som vybavený behom pár minútiek. Supporťák Michal mi medzi tým čo využívam exkluzívne spršky s fakt že teplou vodou prináša výborné rizoto, ktoré do seba tlačím už v aute smerujúcom späť do Bratislavy. Predsa len cesta domov je dlhá a nočná šichta sa nezadržateľne blíži.

Súľovský maratón ako už je zvykom v ničom nesklamal. Za mňa nemôžem vytknúť absolútne nič. Organizácia na vysokej úrovni, zabezpečenie a značenie trate taktiež. Občerstvovačky hojne zásobené všade všetko, kopec ochotného a príjemného personálu. Atmosféra úžasná, v každej dedine kopec fandiacich ľudkov. Toto je presne to prečo sa na Súľov oplatí vždy vrátiť, aj keď to počasíčko občas zťaží podmienky, ako podaktoré pamätné ročníky. Takže veľké ďakujem Slavovi Strečanskému a všetkým ktorý sa na organizovaní tejto skvelej akcie podielali. O rok sa vidime na štarte opäť a dúfam že na dlhej aj vo väčšom počte,pretože táto parádna trať si to určite zaslúži.

Autor: Marek Molnár

Foto Anton Ďurina