Šprintér, klasik alebo vrchár? (Úvod k Miláno - San Remo)

Jarnú klasiku Miláno - San Remo môže vyhrať šprintér, klasik aj vrchár. Najdlhšie podujatie v kalendári UCI každoročne láka svojou nevyspytateľnosťou a podobne to bude v sobotu. Štartujú aj naši Petrovia.

Nevyspytateľnosť. To je slovo, ktoré najviac vystihuje jarnú klasiku Miláno - San Remo. Je to nielen vďaka zvlnenému profilu, ale hlavne kvôli extrémnej dĺžke 298 kilometrov, ktorá doslova porušuje pravidlá. Stanovy UCI totiž povoľujú v jeden deň trasy iba do 250 kilometrov a v prípade najvýznamnejšej talianskej klasiky museli udeliť výnimku. Teraz sa môžu organizátori z RCS Sport hrdiť titulom najdlhšej klasiky v kalendári UCI.

Štartuje sa už o 10:00 v Miláne na Piazza Lega Lombarda, kúsok od Arena Civica, čo je domovský štadión rugbyového klubu pochádzajúci ešte z neoklasicizmu. Nasleduje rovinatý úsek smerom na Janov, ktorý sprevádza šprintérska prémia na 129. kilometri. Prvý kopček Passo del Turchino je približne v polovici trasy. Krátko po ňom sa cyklisti dostanú k pobrežiu Ligúrskeho mora a pokračujú popri ňom až do cieľa. Tu by mohlo svoj vplyv ukázať počasie, ktoré je každoročne dôležitým faktorom Miláno - San Remo.

Na 204. kilometri sa nachádza ďalší kopček Le Mánie, tí najunavenejší už budú určite mimo záberov kamier. Na 219. kilometri leží druhý šprintérsky bonus. Najpravdepodobnejšie je, že preriedená skupina bude bojovať v záverečných 50 kilometroch, kde sa nachádza päť kopcov. Sú to Capo Mele, Capo Cerva, Capo Berta a dva najdlhšie Cipressa (270. až 276. kilometer) a legendárne Poggio (288. až 292. kilometer) s priemerom 3,7 %, maximom 8 % (viď obrázok pod testom). Tam je vždy rušno, veď z Poggia zostávajú do cieľa tri kilometre zjazdu a tri kilometre roviny. Najmä zjazd je tvorený aj viacerými ostrými zatáčkami.

Na nejaké šprintérske vláčiky teda cyklisti ani nepomyslia, často vládne na ceste poriadny chaos. Našťastie posledný kilometer po rovine už nemá ostré zákruty, posledná pomerne mierna je asi 300 metrov pred čiarou. V San Remo spoznáme víťaza po vyše siedmych hodinách pretekania, extrémom je rok 1910, kedy to bolo kvôli snehovej búrke vyše dvanásť hodín. Odvtedy napísala táto jarná klasika mnoho príbehov, najviac 50-krát vyhrali domáci Taliani. Aj tento rok majú slušné šance, veď ich štartuje až 48.

Celkovo sa predstaví 200 cyklistov v 25 tímoch. Okrem 18 World Tour tímov dostali pozvanie tímy Acqua a Sapone, Colombia-Coldeportes, Colnago-CSF Inox, Farnese Vini-Selle Italia a Project 1T4I. Je to zrejme najväčší pelotón, aký môžeme v profesionálnej cyklistike vidieť. Z minuloročnej top desiatky by sa malo predstaviť až osem borcov, čo zase svedčí o veľkej konkurencii.

Obhajcom víťazstva je Matthew Goss, ktorý minulý rok ešte v drese HTC zatienil kolegu Cavendisha a tesne prešprintoval Cancellaru. Stal sa prvým austrálskym víťazom, oslávil to s Cavendishom za jedným stolom. Po roku obhájiť víťazstvo na Miláno - San Remo sa naposledy podarilo Erikovi Zabelovi ešte v roku 2001, čiže Goss to nebude mať pri premiére GreenEDGE na podujatí jednoduché. Identifikujeme ho vďaka číslu jeden na drese.

Spomedzi ďalších top favoritov spomeňme Cavendisha (víťaz 2009), ktorý sa už dostal do formy a časť z trasy si pred pár dňami dokonca bol tréningovo vyskúšať. To dokazuje jeho priority. Svoje víťazné chute sa nebál prezentovať aj Fabian Cancellara, ktorý bude takmer s istotou v prednej skupine, no potrebuje zvládnuť aj šprint. Výbornú formu zatiaľ predvádza aj Tom Boonen, ktorému chce vrátiť pomoc z Ománu náš Peter Velits.

Určitý tlak už cítia jazdci hviezdneho BMC, ktorí sú stále bez víťazstva, čo by chceli pri menách ako Gilbert, Hincapie, Ballan, Hushovd, Van Avermaet zmeniť. Ani jeden z nich však zatiaľ nemá oslnivú formu. To platí aj pre Alessandra Petacchiho (víťaz 2005), ktorý však stále vie zažiariť a Miláno - San Remo spomína v rozhovoroch už dlho. Vrchol pomaly končiacej kariéry by tu mohol zažiť Óscar Freire (víťaz 2004, 2007, 2010), ktorý vždy vedel predať svoju odolnosť. V Kaťuši to môže mať zložitejšie.

Z veľkého množstva favoritov spomeňme ešte aspoň Farrara, Greipela, Degenkolba, Bennatiho, Hausslera alebo Hagena. Šprintéri majú teda najväčšie šance, ale klasici ako Gilbert, Cancellara, Pozzato, Ballan, Van Avermaet, Breschel sa nepôjdu iba previezť. Dokonca aj vrchári sa tu dostali v minulých rokoch minimálne do top desiatky a Nibali, Wiggins či Garzelli to chcú napodobniť.

Napätia a zaujímavých momentov bude určite dostatok aj vďaka našim dvom Slovákom. Peter Velits bude pomáhať spomínanému Boonenovi, Petra Sagana označil Liquigas za lídra spolu s Vincenzom Nibalim. Niektoré zahraničné médiá označili nášho Žilinčana dokonca za čierneho koňa talianskej klasiky. Držme palce, nech "docvála" k výsledku, s ktorým bude spokojný.

UCI World Tour - 3. kategória

17.03.2012, 280 kilometrov

štart: 10:00 / cieľ cca.: 17:00

Zdroj: http://cycling-info.sk