Články

Predstavenie Tour de France 2018
18. 10. 2017 Reportáže

Včera v parížskom Palais de Congres predstavil organizátor A.S.O. 105. ročník Tour de France. Do programu sa vrátili slávne kopce, kocky aj tímová časovka. Na cyklistov budú čakať najkrajšie stúpania v Alpách aj Pyrenejach a náročná individuálna kopcovitá časovka. Začiatok sto piatého ročníka francúzskych etapových pretekov je oproti obvyklému termínu posunutý o týždeň neskôr, na sobotu 7.7.2018, pre MS vo futbale, ktoré sa budú konať v tom čase v Rusku. Takmer celá trasa budúcoročných pretekov bude viesť po Francúzsku. Cyklisti odskočia mimo Francúzska iba do Španielska na 15 kilometrov. Na pretekárov čaká osem rovinatých etáp, šesť kopcovitých etáp, päť horských etáp s tromi cieľmi na kopci (La Rosiere, Alpe d’Huez, Saint-Lary-Soulan col de Portet), jedna individuálna a jedna tímová časovka. Najslávnejšie etapové preteky začnú v meste Noirmoutier-en-l’Ile a po 21. etapách budú končiť v Paríži na Champs-Elysées, v nedeľu 29. 7.2018. Tímová časovka, dlhá 35 kilometrov bude v tretej etape. V šiestej etape musí pelotón zdolať dva krát stúpanie Mur de Bretagne. V deviatej etape s cieľom v Roubaix si budú musieť poradiť cyklisti s 15. úsekmi kociek s celkovou dĺžkou 21,7 km. Jedenásta alpská etapa bude končiť na a Rosiere a dvanásta na Alpe d’Huez. Sedemnásta, len 65 kilometrov dlhá etapa, bude končiť na Col de Portet po 38 kilometrovom stúpaní. Za kráľovskú etapu označil usporiadateľ 19. etapu dlhú 200 kilometrov, ktorá vedie cez Aspin, Tourmalet a Aubisque s celkovým prevýšením viac ako 5 000 metrov. Individuálna kopcovitá časovka, dlhá 31 kilometrov, bude na programe v predposledný deň pretekov, v 20. etape. Celkovo čaká na cyklistov počas 23. dní 21 etáp s celkovou dĺžkou 3329 km.     Autor: Milan Majtán

Equator - karbónové cestné kolesá za rozumnú cenu
19. 10. 2017 Reportáže

Rozmýšľate nad vianočným darčekom pre seba či niektorého člena svojej rodiny? Alebo si chcete, len tak, urobiť radosť a kúpiť si niečo pekné na bicykel? A čo tak nové karbónové cestné kolesá za rozumnú cenu! Česká spoločnosť Equinox, založená v roku 1998, ponúka za rozumné peniaze zapletené kolesá Equator s karbónovým ráfikom, z japonského karbónu Toray. Aby Equinox stlačil cenu kolies Equator čo najnižšie, od cca 500 €, použil o niečo lacnejšiu povrchovú úpravu (matná čierna) a lacnejšie ale kvalitné ľahké náboje s priemyselnými zapuzdrenými ložiskami (Power Way). Cenu znižuje aj priame predávania, objednané a zaplatené kolesá idú z výroby priamo ku zákazníkovi. Pred rokom som sa rozhodol si urobiť radosť novými kolesami aj ja. Nie, že by som ich životne potreboval, len sa mi karbónové kolesa páčia a dávnejšie som ich pozeral, ale vždy ma odradila od ich kúpi cena. Preto keď som na nete objavil ponuku Equator kolies, tak som neváhal. Pár dní pred vlaňajšími Vianocami mi došli domov objednané plášťové kolesá Equator s výškou ráfiku 38 mm a radosť som mal veľkú . Tento článok nie je platená inzercia a nejdem tu tvrdiť, že kolesá Equator sú ľahšie, o xy percent tuhšie a aerodynamickejšie ako pôvodné Mavici Ksyria, ktoré som mal na svojom cesťáku. Som obyčajný cyklista, ktorý sa ide previesť keď má čas, chuť a je pekné počasie . Počas cca 4000 kilometrov, ktoré som na týchto kolesách najazdil, som nerieši vôbec žiadny problém či poruchu. Napriek tomu, že sa určite nevyhýbam každému kamienku či záplate na ceste, som kolesá ani raz necentroval. Priložené brzdové gumičky zastavia karbónové kolesá a bicykel rovnako spoľahlivo ako som zastavil na hliníkových kolesách. Jedine za dažďa treba začať brzdiť o trochu skôr, ale rovnako sa správali za dažďa aj hliníkové Mavici. Pred objednaním som mal pár otázok na predajcu a vždy do dňa mi odpísali a odpovedali na otázku. Dokonca mi po mailovej otázke volal osobne riaditeľ Equinox Europe, pán Milan Šimek. Otázku po telefóne môžete pánovi Šimekovi položiť aj vy, stačí mu zavolať, na číslo uvedené na stránke .   Ponuka najbližšej objednávky, ktorá bude spustená 6.11.2017.   Môj bicykel Canyon Ultimate na kolesách karbónových Equator.   Všetky potrebné informácie nájdete na equator.cz   Za mňa absolútna spokojnosť. Majtán Milan

Cape Epic 2018
08. 10. 2017 Reportáže

V marci 2018 čaká na bikerov už 15. ročník najväčších etapových MTB pretekov Absa Cape Epic. Juhoafrický etapák sa uskutoční od 18.- 25.3.2018. Na dvojčlenné tímy bikerov čaká 658 kilometrov rozdelených do prológu a siedmych etáp. Spolu nastúpajú cyklisti 13 530 metrov.     Najdlhšou etapou 15. ročníka bude etapa číslo tri s dĺžkou 122 kilometrov. V kráľovskej štvrtej etape bikerov čaká náročné deväť kilometrové stúpanie na Bain’s Kloof Pass. V roku 2018 sa na Cape Epic vracia časovka, ktorá bude na programe v piatej etape s dĺžkou 39 kilometrov. Naposledy bola časovka na programe v roku 2010.     Autor: Milan Majtán  

Ultramaratónci sa v roku 2018 zídu na Slovensku
04. 10. 2017 MTB

Medzinárodná federácia WEMBO priklepla po prvý krát v stredoeurópskom priestore Majstrovstvá Európy v 24 hodinovom MTB maratóne na Slovensku. FESTINA 24 HOUR WEMBO MTB EUROPEAN CHAMPIONSHIP 2018 sa bude konať v prekrásnej prírode Malej Fatry prvý júnový víkend od 1. - 3.6.2018 v obci Belá – Nižné Kamence. Vyznávači 24 hodinových MTB maratónov camping Belá – Nižné Kamece a jeho okolie už dôverne poznajú. Organizátor BIKE SLOVAKIA a.r.o. a Žilinský pedál o.z. pripravujú trať pre ME s dĺžkou 9,5km s prevýšením 250m. Celé podujatie odštartuje už v piatok 1.6.2018 prezentáciou účastníkov, technickou kontrolou bicyklov, prípravou zázemia a v neposlednom rade slávnostným otváracím ceremoniálom ME a následne kultúrnym programom. Štart samotnej FESTINA 24 bude o 10:00 v sobotu 2.6.2018 a pretekári budú podľa pravidiel WEMBO môcť uzavrieť svoje preteky medzi 10:00 až 11:30 v nedeľu 2.6.2018. Toto všetko je však zatiaľ len informácia pre tých ktorí budú chcieť okúsiť konkurenciu z celej Európy na vlastnej koži. Dôležitá informácia pre každého kto sa chce zúčastniť na tomto podujatí je, že pre štart v akejkoľvek kategórií nie je potrebná licencia. Pre jednotlivcov je pripravených 11 kategórií pre mužov a taktiež 11 kategórií pre ženy. Pre pretekárov ktorí sa prihlásia v kategórií ELITE muži a ELITE ženy sú pripravené PRIZE MONEY vo výške 2000€ pre mužov a taktiež 2000€ pre ženy. Túto sumu si rozdelia medzi sebou prvý piati najúspešnejší v kategórií ELITE. Pre všetky ostatné kategórie jednotlivcov sú pripravené pre víťazov dresy Majstra Európy, pohár a medaila. Zoznam kategórii http://www.bikepoint.sk/festina24/kategorie-prize-money/ Organizátor vyhlasuje navyše aj tituly Majstrov Európy v kategóriác dvojice MUŽI, dvojice ŽENY a dvojice MIX. V štvoriciach sa bude súťažiť o Majstra Európy v kategóriách mužov a v kategórií MIX. Každý účastník ME obdrží po skončení pretekov certifikát o absolvovaní ME s poradím v jeho kategórií a počtom kilometrov absolvovaných na tomto podujatí. Všetky ďalšie informácie k podujatiu sa budú dopĺňať pravidelne na stránke www.24mtb.eu. Pre veľký záujem zo zahraničia ale aj z Českej republiky a Slovenska by sme radi informovali, že prezentácia bude spustená na stránkach organizátora dňa 10.10.2017 o 10:00. Za oficiálne prihláseného na FESTINA 24 sa považuje účastník ktorý je prihlásený a zároveň uhradil aj požadovanú sumu na účet organizátora. Organizátor vás všetkých pozýva aj formou tohto videa Pozor, počet pretekárov je limitovaný. Organizátorský tím FESTINA 24 HOUR WEMBO MTB EUROPEAN CHAMPIONSHIP 2018 sa na Vás všetkých teší. bikepoint.sk team

Celokarbónové tretry MAMO carbon zo Slovenska
26. 08. 2017 Reportáže

Pred pár týždňami sme na internete zaregistrovali celokarbónové tretry MAMO carbon zo Slovenska. Aby sme zistili viac o týchto zaujímavých a unikátnych tretrách na mieru, položili sme niekoľko otázok ich výrobcovi, Ľubomírovi Malichovi. Môžeš sa nám v krátkosti predstaviť? Ahojte, volám sa Ľubomír Malich, ťahá mi na 21 a pred zhruba dvoma rokmi som sa začal zaujímať o celokarbónové tretry vyrábané na mieru.   Inšpiroval ťa svojimi celokarbónovými tretrami profi cyklista Adam Hansen? Dá sa povedať, že áno. Adam je prvý človek, ktorý takéto niečo skúšal, pokiaľ viem. Takže určite ma inšpiroval, ale napriek tomu sú moje tretry vyrobené odlišne. Prakticky tak, ako to robím ja, to nerobí nikto na svete.   Mal si pred výrobou celokarbónových tretier nejaké pracovné skúsenosti s karbónom? Áno samozrejme. Otec dlhé roky pracuje s týmito materiálmi, a tak som sa dosť popri ňom naučil. Inak by som určite nebol schopný niečo podobné vymyslieť. Je to veľmi náročná práca.   Ručná výroba celokarbónových tretier asi zaberie dosť času. Môžeš nám trocha popísať ich výrobu? V prvom rade si človek musí prísť odformovať chodidlá ku mne. Následne 1-2 týždne vyrábam pár tretier. Vyžaduje si to cca 50 hodín „citlivej“ práce. Je to vždy individuálne, podľa chodidiel.     Poznáš iných výrobocov tretier? Osobne nie, ľudia, čo robia niečo podobné sú v USA, Taiwan a Adam v Nemecku, ale mám naštudované ich výrobky. Trúfam si povedať, že čoskoro budem patriť s MAMO tretrami medzi špičku. Ale všetko si vyžaduje svoj čas a nejaký postupný vývoj.   Koľko párov tretier si už vyrobil? Predpokladám, že bicykluješ a osobne používať svoje MAMO carbon tretry... Obzerajú si tvoje tretry ostatný cyklisti, keď niekde stojíš? Vyrobil som asi 30 kusov tretier. Prvé pokusy boli z môjho dnešného pohľadu až smiešne amatérske. Táto práca si vyžaduje more skúseností, preto spolupracujem s testovacími jazdcami. A čo sa týka záujmu ľudí o tretry, tak to je úplne úžasné. Kam prídem, tak ľudia sa zaujímajú, nielen cyklisti, často si všimnem že aj obyčajní „smrteľníci“ otočia hlavu . Vždy rád prehodím pár slov s každým, kto ma osloví.     Na prvý pohľad sa zdá, že tretry majú nízku hmotnosť... Majú veľmi nízku hmotnosť. Momentálne sme na tom technologicky tak, že tretry majú okolo 130-150 gramov. Samozrejme, môj cieľ je dotiahnuť to na hmotnosť 100-110 gramov. Vtedy je pocit z jazdy najdokonalejší a človek má pocit, že na nohe má iba kufor a vďaka tomu má z jazdy úplne iný pôžitok.   Sú takéto celokarbónové tretry pohodlné? Ja sám v nich jazdím už viac ako pol roka a môžem povedať, že pohodlné sú. Náš testovací jazdec Samuel Šoška už v nich odjazdil aj preteky, kde sa umiestnil na slušnom mieste. A pripravuje sa na ďalšie preteky. Určite to ale neplánujem nechať len také „nedokončené“. Momentálne sa tretry jazdia bez vložky len s hrubšou ponožkou. Práve experimentujeme s rôznymi materiálmi a rôznymi výstelkami. Aby boli tretry ešte pohodlnejšie aj pre tých najnáročnejších jazdcov. Všetci dobre vieme, že cyklisti sú veľkí detailisti .     Ako dlho vydržia takéto tretry? Dajú sa opraviť pri poškodení? Karbón ako taký vydrží „večne“. Keď v nich človek napríklad spadne, tak väčšina poškodení sa dá opraviť. S jazdcami to konzultujem a bližšie každému vysvetľujem už pri osobnom stretnutí.   Dizajn si určuje zákazník sám? Áno, to je ďalšia skvelá výhoda pre ľudí. Akýkoľvek dizajn si človek vymyslí, všetko sa dá. Máme profesionálne vybavenú lakovňu, kde dokážeme takisto vytvoriť rôzne designy. Ďalej si človek môže na tretry niečo aj sám nakresliť, pokiaľ si trúfne .     Na stránkach ponúkaš cestné tretry. Plánuješ aj výrobu MTB tretier? Momentálne, tak ako vyrábam tretry, sú vhodné iba na cestu. Do budúcnosti samozrejme plánujem rozšíriť ponuku aj o MTB tretry na mieru. Možno už budúci rok, ale nechajme sa prekvapiť.   Kde by záujemcovia o tvoje MAMO carbon tretry mohli nájsť potrebné informácie? Určite odporúčam navštíviť môj web www.mamo-carbon.sk, kde môžu ľudia nájsť informácie o tretrách a takisto aj nejaké fotky. Pokiaľ niekoho zaujíma niečo viac – hlavne čo sa týka fotiek a sledovania priebežného vývoja, tak odporúčam sledovať náš Instagram (mamo_carbon) alebo Facebook (MAMO carbon), kde pravidelne zverejňujeme aktuálne fotky s popisom.   Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov! Ďakujem bikepoint.sk za oslovenie a prajem vám veľa spokojných čitateľov .     Fotot: MAMO carbon Autor: Milan Majtán

Okolo sveta na bicykli za 78 dní
20. 09. 2017 Reportáže

Marc Beaumont prekonal svetový rekord, keď obišiel svet na bicykli za 78 dní 14 hodín 40 minút. Prekonaním doterajšieho rekordu, ktorý bol 123 dní, sa zapísal škótsky cyklista do Guinessovej knihy rekordov. Marc Beaumont vstával ráno o 4:00 a denne šľapal na bicykli 16 hodín. Priemerne tak 34 ročný cyklista denne prešiel 380 km. Počas rekordnej akcie tri krát spadol, prvý krát už v prvý týždeň. Počas 18 032 míľ (29 020 km) z Paríža do Paríža mu robil sprievod 16 členný tím.     Foto: fb MarkBeaumontAdventures Autor: Milan Majtán  

Report: Istrofinal Snežnický MTB maratón 2017
18. 09. 2017 Reportáže

História snežnického maratónu sa začala písať v roku 2013, kedy dvaja kamaráti Tomáš Beňadik a Michal Gábor usporiadali jeho 0. ročník. Po uplynutí 3 rokov si tento pretek našiel veľa  fanúšikov a získal si miesto v ich cyklo kalendári. Rok čo rok môžeme vidieť výraznú snahu organizátorov zlepšovať kvalitu a úroveň celej akcie, či už sa jedná o zázemie, v ktorom je čoraz viac stánkov ponúkajúcich rôzne druhy športového tovaru, alebo o samotnú trať, ktorá je čím ďalej tým náročnejšia, zaujímavejšia a prepracovanejšia. V poradí už 4. ročník, Istrofinal Snežnický MTB maratón, sa konal 09. 09. 2017. Tento rok organizátorom počasie prialo a v slnečnom počasí pri ideálnej teplo si pretekári mohli zajazdiť na dvoch tratiach: krátka – 21 km s prevýšením 690m, dlhá – 49 km s prevýšením 1670m. Okrem klasického maratónu si organizátori pripravili program aj pre tých najmenších a usporiadali detský pretek, ktorý prebiehal v zázemí pretekov na futbalovom ihrisku v čase, kedy boli všetci pretekári na trati. Ako býva dobrým zvykom, dlhá trať ide na paškál ako prvá, a keďže som sa odhodlane prihlásila, stála som na štarte s ostanými 125 pretekármi aj ja. Pretože moje najazdené kilometre boli na smiech, netlačila som sa zbytočne do prvých štartových línií. Štart nám bol oznámený odpočítavaním moderátora Romana Barenyiho a výstrelom zo zbrane, ktorej sa ujal jeden z organizátorov - Tomáš Beňadik. Prvé kilometre sa od minulých ročníkov vôbec nezmenili. Plynulý prechod snežnickým námestím vyústil do kamenistého terénu okolo futbalového ihriska a bol zakončený prudkým asfaltovým stúpaním do dedinky Zástranie. Od momentu, ako ma značenie trate vyviedlo z dediny na lúčne cesty, sa moja slabá ženská orientácia znížila doslova na nulu, pretože až takmer do polovice pretekov som nevedela kde sa nachádzam. Našťastie máme google! :D A ako sa hovorí: „čo nie je na googli, to neexistuje“. Podľa máp, ktoré boli nahraté na oficiálnej stránke Snežnického maratónu a mojich spomienok z trate, vám viem popísať, kde som sa zabávala, smiala ale i nadávala a plakala. Trať neustále stúpala komfortne vyjazdenými cestami od traktorov,  či lesnými chodníkmi poprechádzanými bagrami, takmer do výšky 700 m n. m. Klesanie, ktoré nasledovalo viedlo krásnou uličkou pomedzi stromami. Tu som obchádzala prvého pretekára, ktorého postretol defekt a to nebol ani zďaleka posledný. Moje vytrasené oči po zjazde zazreli môjho kamaráta Mirka Králika mordujúceho sa taktiež s defektom. Kebyže nemám pri sebe moterpaky, ešte doteraz by ten plášť zhadzoval ručne. :D Koniec cesty vedúcej okolo hospodárskych budov nebol najšťastnejší pre dvoch pretekárov. Nájazd do zarastenej úzkej štrbiny a následný pád sa stal veľmi bolestivým pre pretekára idúceho len pár metrov predo mnou. Vyzeralo to na narazené rameno, ale keďže nás regulovčík ubezpečil, že sa o neho postará, pokračovali sme aj s ostanými ďalej. Nasledujúci úsek ma naozaj prekvapil. Organizátori prehnali trať cez perfektný singel track s názvom „Vreteň“ a následne naprieč umelo vytvorenou XCO pasážou, na ktorej sa na 100% vyhrali všetci pretekári. Samozrejme, každý v rámci svojich možností. Tento krátky úsek obsahujúci veľké kamene, hrbole, prudký zjazd aj náročný výšľap, bol umiestnený kúsok nad cieľom. Podľa môjho  názoru by mali organizátori popracovať na zviditeľnení vstupu, pretože som v jednom momente nevedela kade mám ísť a korene, ktoré síce boli nastriekané farebným sprejom, by bolo vhodne odstrániť. Stúpanie ku Kaplnke medzi Vreteňami mi spríjemňovala vôňa, tiahnuca sa od skupinky, ktorá za spomínanou kaplnkou opekala a zároveň povzbudzovala okoloidúcich bikerov. Veľmi ťažko sa mi cez tento bod prechádzalo, keďže som už začala pociťovať hlad. Vidina zjazdu ten pocit zahnala, ale len na chvíľu, pretože po mini sklesani ruky zohraných regulovčíkov ukazovali prudko doprava a hore. Lúčny výšľap ma opäť doviedol na úžasné úzke lesné chodníčky, ktorých bolo na tomto preteku naozaj neúrekom. Ďalej ponad Radoľu smerom na Veľké Ostré, kde na mňa z diaľky mávali dobrovoľníci z prvej občerstvovacej stanice. Veľmi milo ma prekvapil pestrý výber a množstvo jedla. Mohla som si dať takmer všetko na čo som si len spomenula, od klasického chlebíka so salámou, syrom či masťou cez rôzne čokoládové keksíky, dobošky, gumových cukríkov, sladké pečivo, koláčiky až po ovocie a zeleninu. Samozrejme nechýbala ani soľ na kŕče a niekoľko litrov iontového nápoja. Od prestávky trať pokračovala len smerom nahor. Z asfaltovej cesty ma fáborky a šípky na zemi naviedli do nekonečného, lesom pokrytého stúpania. Kysucká vrchovina sa nenechala zahanbiť a ukázala mi, aká dokáže byť krásna a zároveň náročná, hlavne keď sa jedná o niekoľko kilometrové šlapanie do kopca končiace až nad Dolným Vadičovom. Oddych prišiel vo forme rýchleho trávnatého spádu s výhľadom na Kotrčinú Lúčku, ktorý obchádzal kaplnku, kde ma povzbudzovala moja kolegyňa z tímu Bikepoint.sk  - Maťka Cabuková. Zuby drkotajúce kamene vystriedala príjemne hladká cesta v Prostredkom Vadičove, cez ktorý som prechádzala a stretla môjho partnera Tomáša Chabadu, skrývajúceho za úsmevom sklamanie z druhého defektu. Vzostupný profil trate ťahajúci sa ponad Horný Vadičov na približne 25 kilometri ma dostával na kolena a tisol mi slzy do očí. Zosadnutie z bicykla bolo v tom momente najrozumnejšie riešenie, pretože ma čakala ešte takmer polovica súťaže. Tlačenie biku mi značne odobralo síl a spôsobilo tuhnutie nôh. Našťastie onedlho trať viedla okolo rekreačného strediska Vadičov, za ktorým sa rozprestierala oslňujúca a vymodlená druhá občerstvovacia stanica. Opäť nesklamala a bola tak plná, ako keby som prišla medzi prvými pretekármi. Povzbudená niekoľkými pohármi „žabieho slizu“  som sa aj s ostanými pretekármi odobrala neočakávane opäť v ústrety výšine vnárajúcej sa do lesnej divočiny v oblasti Zlieňa. Náročnosť trate v tomto úseku by som označila za najväčšiu z celého preteku. Nohy, stuhnuté od neustáleho pedálovania, sa mi neuvoľnili ani prejazdom ďalšieho oči i dušu podmaňujúcim singláčom, vzhľadom na mnou neobľúbené korene, ktoré som musela pod chvíľou prekonávať. Bolo však vidieť, že do týchto končín nechodí veľa ľudí. Nasledujúce chodníky boli nevyjazdené, zarastené a nebolo možné ani obiehať, lebo všade okolo rástla vysoká tráva. Úzky lesný chodníček plynule vyústil na trávnatý terén vedúci k horskej záchrannej službe, ktorej pomoc som chvála Bohu nepotrebovala. Cez sedlo Žiarce som sa zjazdom dostala až do dedinky Kotrčiná Lúčka, kde sa už moje navigačné schopnosti spamätali. Precitnutie do krutej reality nebolo však najšťastnejšie, nakoľko som od tohto momentu presne vedela, čo ma na trati ešte čaká. Od prechodu Zástraním sa trajektória preteku oproti minulému roku nezmenila. Z asfaltky ma regulovčík odklonil na cestu, ktorá pokračovala popod vrh Stránik. Po prekonaní dvoch takmer totožných kopcov a korenistých prechodov zanechávajúcich vo mne pocit „deja vú“ som sa ocitla na horizonte. Každý pretekár čaká, že po poslednom zjazde príde cieľová rovinka. Ale kto bol už niekedy na Snežnickom maratóne, či už ako pretekár, alebo ako divák vie, že TU to absolútne neplatí. Známy úsek s 22% stúpaním vyšťaví takmer každého súťažiaceho do poslednej štipky sily, ktorú ešte má. V cieli ma už nedočkavo čakala moja rodina s priateľom, keďže mi pretek trval uctihodných 5 hodín. :D V zázemí pretekov už hrala známa dievčenská roková kapela – Poison Candy, ktorá vdýchla do tejto akcie tú správnu pretekársku atmosféru. Popri vychutnávaní si výborných syrových cestovín s kuracím mäsom, som si vypočula ešte pár pesničiek, kým sa nezačalo vyhodnocovanie výsledkov. Keďže bol Istrofinal Snežnický  MTB maratón zapojený do cyklosérie Žilinská ŽUPATOUR, a zároveň ju aj ukončil, odovzdávanie cien a vyhlasovanie všetkých výsledkov sa trochu natiahlo. Celkovo dlhú trať najrýchlejšie prešiel Vladimír Hojdík z ProEfekt tímu za 2:32:55h a prvý, ktorý zdolal krátku trať bol Jakub Slivka z klubu Cys akademia Petra Sagana s časom 1:02:09h. Víťazom Župatour sa stal kamarát Richard Valenta jazdiaci za klub Suncycle.sk. Tombola prebiehala našťastie naopak veľmi rýchlo, keďže sa organizátori z minulého roka poučili a vymenili systém žrebovania, ktorý už nevyberal čísla pretekárov, ktorí sa maratónu vôbec nezúčastnili, ale boli prihlásení. Okrem klasickej tomboly, v ktorej hlavou cenou bol dámsky ružový bicykel,  sme sa mohli zapojiť aj do ľudovej, zakúpením si žrebovacích lístkov. Zhrnutie mojich pocitov na záver Istrofinal Snežnický MTB maratón je podľa mňa jeden z 10 najkrajších a najlepšie zorganizovaných pretekov na Slovensku. Pretek disponuje krásnou kysuckou prírodou, ktorá obsahuje všetko, čo má správny pretek mať. Ťažké stúpania preveria či ste počas sezóny na sebe pracovali a prudké rýchle zjazdy preskúšajú vašu techniku aj obratnosť. Musím pochváliť a zároveň vyzdvihnúť trať, ktorá vedie v 90% mimo asfaltových ciest. Tento rok si organizátori pre nás pripravili niekoľko kilometrov singel trackov prechádzajúcich cez lesné chodníčky i lúčne cestičky. Rozmiestnenie a práca regulovnčíkov či značenie bolo v úplnom poriadku. Plné občerstvovacie stanice potešili nielen oči, ale aj žalúdok. Skvelý výber hudobných interpretiek oživilo celé zázemie pretekov. Všetkým, ktorí sa tento rok váhali prihlásiť na Istrofinal Snežnický MTB maratón, naozaj vrelo odporúčam sa o rok prihlásiť. Či už vy, alebo vaše malé ratolesti, tu zažijete veľa zábavy, vybijete nadbytočnú energiu, dobre sa najete a oddýchnete si pri počúvaní príjemnej hudby. Kompletné výsledky, videá a fotky z Istrofilnal Snežničký MTB maratón nájdete na ich oficiálnej stránke: http://www.sneznickymaraton.sk/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fwww.sneznickymaraton.sk%2F A samozrejme veľká gratulácia patrí nášmu klubovému pretkárovi Martinovi Mikovi, ktorý obsadil vo svojej kategórií 1.miesto a celkovo na krátkej trati skončil na krásnom 3. mieste. Autor a foto: Monika Sedliačková

Fotogalérie

FESTINA 24hod MTB 2017
06. 06. 2017 2 fotografi
BISON SPA MTB MARATÓN 2017
06. 06. 2017 2 fotografi
FOR BIKES 2017
04. 04. 2017 4 fotografi