Články

Report: NÁCHOSKÁ 24 HOUR MTB 2017
25. 06. 2017 Reportáže

Keď hlava chce ale telo odmieta...zima, dážď, blato, slzy. Začiatok poslednej seriálovej 24-ky sme začali ako veľký hladoši pred Kauflandom v Náchode. Pár minút som sledovala ľudských mravcov ako sa predbiehajú kto kde skôr zaparkuje, kto skôr vojde do obchoďáku ... ale jedna situácia ma pobavila najviac. Vyšiel naozaj starý deduško s barlou, pred sebou tlačil nákupný vozík a na šikmej ploche chodníku mu stále utekal dole na cestu a takto hovorí tomu svojmu košíku: “no joo, no joo, ja vím zlatý muj že vidíš už naše autíčko, ale musíme až do další řady” :) A teraz šup k 24-ke. Po pendlovačke medzi SR-CZ (musela som zaviesť dieťa operke) sa cítim strašne unavená, ale som nedočkavá, zvedavá, nabudená, veď som tu ešte nezávodila a neviem aké zverstvo ma čaká. Večer pijeme teplú griotku na lepší spánok, niektorí nezostali len pri jednej :) Čekujem, či už dorazila konkurencia, ale je lepšie uložiť kosti do postele ako do spacáku, už teraz mali navrch. V noci sa budím v pravidelných intervaloch na kojenie a tak zase tomu spánku moc nedám. Verím však telu že sa naštartuje už keď sme tu. Pred štartom si pripomeniem že sa už poznám s K. Ľudvíkovou (už sme mali spoločné závody a bilancia jasne ukazuje na ňu) povzbudím synátora a je tu štart. Káťa vystrelí ako raketa, hovorím si veď je to 24-ka nie maratón a tajne dúfam že jej dôjde :) (nedošlo, jazdí tak celý závod) a tak pomaly stúpam po asfaltovej ceste. Vôbec sa mi nejazdí dobre, mám ťažké nohy, lapám po dychu, na štarte mi bola zima, teraz mi je zas strašné teplo a už je tu lúka. Premeriam si ju pohľadom masového vraha a pár kôl ju vydržím pučiť (bola naozaj výživná) ale potom mi kolená dajú stopku a ja chcem nechcem musím zosadnúť. Za chrbtom počujem no niekto nemá natrénované a ja si uvedomujem že majú naozaj pravdu :). Nevadí ja sa nedám som predsa silná žena (aj to som počula). Na lúke a v lese vidíme vojenské bunkre, ale sú oveľa väčšie ako tie čo vídam na liberecku. Nasleduje rýchly lúčny zjazdík a hups do lesa tam už čaká Sam a galantne púšťa pred seba dlhý had bikerov. Už len počujem mami to fakt nedám. Stihnem ho však povzbudiť zadok za sedlo, zavri oči a šup dole :) A toto bol vstup do technickej časti trate. Potom luxusné blatíčko ako stvorené na wrestling, nie na bike :) Vlhké korene a strom padnutý v ceste zdolávam ľavou zadnou na biku. Zastavujú ma až chlapi pri prvom z “obavaných” U čok (blatový ostrý zjazd dole a cez potok, blatom a šikminou hore, ak tu mal človek podradené pekne si nabil…). Musím ho zbehnúť lebo ináč by som ich prešla a samozrejme že ma pritom i odfotia :( Vraj sa tu dali robiť aj gymnastické zostavy v podobe preletov cez riaditká. Ak by tu vydržali fotografi možno by som to skúsila. Pri stúpaní (a nie len pri tomto) cítim svoju hrošiu váhu ako riadny handicap. Po tom blate to ide riadne ťažko. A konečne sa preberám z tých hriešnych váhových myšlienok lebo ma drncajú korene po takom krátkom traverze a už už si chcem usadiť prdelku na sedlo ale zase ďalšie U čko. Riadny sešup a výšup, samozrejme aj riadnou porciou blata. Tu je už lepšie mať zaradeného gašpárka aby sa dalo zdolať odporne prudké stúpanie do šialene koreňových koreňov. Kto nevie techniku koreňov a neovláda bike hodne sa tu natrápil. Kúsok dole a zase celkom výživne hore a konečne prvý dlhší zjazdík. Len čo sa človek nadýchol už musí brzdiť, nieee a cez šikminu hop do lesa a kameňov. Ten hop do kameňov bol riadne zákerný, vedel kopnúť i vykopnúť :) a zase stúpame po blate, cez blato dole, blatom a koreňmi na čistinku a zase to stúpanie, tráva, korene, kamene,. Je viacmenej posledné ale o to šťavnatejšie. Postupom času ho bez hanby tlačím. Ale pred vrcholom tohoto hardcore stúpania treba naskočiť lebo na posede úž čakajú dobre naladené dievčatá a kričia jak o život dotohóóó (recept na tie fajnové koláčiky čo ich tak naladili by som naozaj chcela) dík baby boli ste to najlepšie na trati supéér. A konečne prichádza pár zjazdov, jupííí. Chvíľka oddychu, nič technické len dole po takom parkovom singláčiku. Ale ak by sa človek veľmi rozohnil a neukočíroval zátačky tak by hupsol do rokliny. Ale všetko dole kopcom je plus :) A už je tu asfaltka dlho sa tvárila ako kámoška, ale bolo to také nenápadne stúpala no strašne som tu hromžila. A ďalším zas stúpaním sa dostávame nad kemp a krásnym rýchlym traverzom s klopenkou zjazdujeme v ústrety ďalšiemu kolu. Na konci ma však prekvapil technický zjazd s koreňmi, kameňmi že mám strach či ho junior zvládne vôbec peši. Ja som sa samozrejme v prvom kole rozohnila jak vždy do techniky a šla som zbytočne rýchlo, dole bolo blato a strom a prečo by som sa s ním neobjala :D Tak som sa jak ináč so smiechom pozbierala a vydala sa do druhého kola plného očistcu. V priebehu závodu mením predný plášť za istejší rapáčik. Predsa len treba mať istotu v tom blate (dík manžel;) ) Každé jedno kolo sa strašne trápim, nebaví ma to, nepomáha mi ani to že som na tom technicky dobre. S pribúdajúcim časom som viac a viac nervózna. Vrchol prichádza v noci keď mi nohy odmietajú držať telo a ja sa nedokážem ani vycik...a to už mám slzy v očiach. Kolená sú kaput, kríže sa pridávajú, to že šmudlinka nepije svoje mliečko a začína ma bolieť ďalšia časť tela už hlava nezvláda. A tak sadám pod ten pomyselný strom a skláňam hlavu do dlaní a na prelome dní na pár hodín vzdávam pre mňa tak ťažký závod. Utešovanie že nemám najazdené kopce tiež nepomáha, moja závoďácka hlava chce ale telo nie. Ráno však s nechuťou sadám na bike a odjazdím posledné kolá. Hurááá koniec :). Môžem byť však na seba pyšná, veď aj keď som sa vzdala druhého miesta a titulu vicemajstra ČR (a neusmievala sa celý závod) stále je tu tretie miesto a titul tricemajster. Celý čas som premýšľala jak nazvať tretieho borca, druhý vicemajster je o ničom, ale tricemajster je originál ako ja :D Pri hodnotení 24kovej sezóny uznávam že som super matka. Z 0 km som vyjazdila druhé miesto v Kuchyni. Z týchto najazdených km som vyjazdila prvé v Jihlave, prvé v Belej a to si cením najviac, lebo je majstrovské a to bol cieľ. Aj keď mám niekoľkoročné skúsenosti s 24-kami jazdiť sólo je naozaj špecifické. Nie som zvyknutá krotiť sa každé kolo, vždy som vyšprintovala a jadzila na krv :) Na začiatku roka sa mi o športe a závodoch ani len nesnívalo, ale som rada že som sa vyburcovala, zaťala zuby a bojovala až do konca (ten bolel najviac) a vyhrala tak celý 24kový seriál. A na koniec mi ten z hora poslal odkaz že ten titul a všetky bedne mi budú aj tak časom na nič ... okadil ma vták rovno na tvár. No nesmej sa na ten život :D :D PS: Ďakujem všetkým účastníkom zájazdu s ktorými som pokecala po trati, čo povzbudili, čo nenechali vyhasnúť race plamienok. Dík za skvelú občerstvovačku a jedlo, na niektorých závodoch som mala pocit že kradnem keď som si brala občerstvenie. Veľké dík Petrovi a Samovi. Najväčšie dík však patrí mamke (bez nej by som nejazdila) že sa mi postarala a neošedivela ešte viac pri malej šmudlinke cmuk.   Autor: Katka Krajňáková Foto: Peter Krajňák

Pozvánka: Park Karpaty e+bike camp
16. 06. 2017 Pozvánky na akcie

Víkend cyklo tripov a dobrej hudby. Cyklistická sezóna je v plnom prúde a radi spríjemníme v Park Karpaty letný víkend zážitkom športovo- gastro - kultúrnym. Poďte si s nami zabajkovať vo dne aj v noci po chodníkoch Malých Karpát so sprievodcom. Tempo jazdy zvolíme príjemné a bez stresu. Vo večerných hodínách vystúpi fenomenálne duo hudobníkov Beňa & Radványi hrajúce originálne Mississippi blues, kde duo znie ako celá kapela. Pri tónoch skvelej hudby Vám chuťové bunky obveselia špeciality grilované na bukovom dreve. V priebehu dňa si máte možnosť otestovať jazdu na elektrobicykloch Haibike. Trasy: 2x denná dlhá ( sobota a nedeľa) do 50 km 2x denná krátka (sobota a nedeľa) do 25 km 1x večerná s osvetlením (sobota) do 30 km Program: Piatok - check in , príchod a ubytovanie v Camping park Karpaty Sobota 8,00- 10,00 check in , príchod a ubytovanie 11,00-16,00 bike trip 1 16,00-17,00 catering 16,30-17,30 drobný servis bicyklov a nabíjane 17,00-18,00 zábavné súťaže , šup šup tombola 18,00-21,30 Original Mississippi blues Beňa & Radvanyi celým dňom Vás sprevádza Luboš Terry Dupkala 23,00 nočný kľud 21,00-23,30 Night bike trip 2 Nedeľa 11,00-15,00 bike trip 3 15,00-16,00 catering 18,00 - check out Cena : jednodňový trip 15,00€ Cena zahŕňa : 1x strava po dojazde darček energetický nápoj na trip sprievobca na trip denný a večerný nabíjanie batérií čistenie bicyklov zdravotné zabezpečenie sociálne zariadenia - sprcha , WC v cene je možnosť otestovať Stand up padlle , 3D lukostrelbu , discgolf vystúpenie hudobnej skupiny Cena : dvojdňový trip 25,00€ Cena zahŕňa : miesto v Camping park Karpaty , možnosť už od piatku 2x strava po dojazde darček energetický nápoj na trip sprievodca na 2x denný trip a večerný nabíjanie batérí elektrická prípojka čistenie bicyklov zdravotné zabezpečenie sociálne zariadenia - sprcha , WC v cene je možnosť otestovať Stand up padlle , 3D lukostrelbu , discgolf vystúpenie hudobnej skupiny Servis bicyklov zabezpečuje spoločnosť Ski bike Bratislava   Možnosť zapožičať si elektrobicykel od spoločnosti e-bajk za bezkonkurenčnú, cenu 10,00€ na každý z troch tripov. Bezplatné testovanie elektrobicyklov v areáli Camping park Karpaty.   Každý účastník sa zúčastňuje Park Karpaty e+bike camp výhradne na vlastnú zodpovednosť. Cyklistická prilba a dobrý technický stav bicykla sú povinnosťou.   Autor: Luboš Dupkala

Report: ŠKODA Púchov-Dohňany Trophy 2017
16. 06. 2017 Reportáže

Keď som sa minulý rok zúčastnil maratónu v Marikovej, dva týždne predtým a aj počas maratónu lialo, všade bolo hnusné lepivé, šmykľavé Marikovské blato a špinavý som bol ako nikdy, zaprisahal som sa, že do tej oblasti na žiaden maratón už nikdy nepôjdem. Avšak musím povedať, že prvému ročníku Škoda Dohňany Trophy som neodolal, napriek tomu, že zázemie maratónu bolo len o dolinu ďalej a časť trasy viedla aj po zrušenom Marikovskom maratóne. A takisto musím aj povedať, že moje rozhodnutie zúčastniť sa určite neľutujem. Na výber bolo z troch trás: 55 km / 1696 m (podľa môjho Garminu 1395 m), 40 km / 1305 m a 16 km s prevýšením 419 m. Ja som si tradične zvolil tú najdlhšiu verziu, ktorá ale nemala žiadne desivé parametre. 55 km nie je veľa, ale v Púchovských podmienkach, kde nie je žiaden veľký kopec, ale mnoho kratších a strmých, v kombinácii so singlovými zjazdami, to človeka vie celkom vytrápiť, lebo si nemá kde oddýchnuť. Tento rok bolo posledné dni krásne teplo, slnečno a jasno, takže som sa na maratón tešil. Do Dohnian som prišiel v predstihu a keďže som vedel, že areál maratónu je od parkoviska pomerne ďaleko, vybral som sa na bicykli. Túto informáciu ale nemali všetci zúčastnení, takže sa stávalo, že zopár kamarátov sa vybralo na registráciu pešo, 20 minút tam, 20 minút späť a mali čo robiť, aby stihli štart. Toto hodnotím ako jedno z mála negatív maratónu, možno tabuľka s nápisom registrácia 2 km by to vyriešila. Registrácia ako taká bola však rýchla, štartovný balíček bohatý (bidón, energetický gél, slivková energetická sladkosť, vstupenka na festival, ktorý sa v dedine po maratóne konal, Red Bull, pár propagačných materiálov a najmä krásne tričko s dizajnom maratónu, za ktoré dávam organizátorom veľké plus), k štartovnému číslu som dostal aj nálepku, ktorá ma oprávňovala štartovať z predného VIP sektora. Táto novinka je ďalšie veľké plus tohtoročnej Škoda Bike Open Tour. Na základe minuloročných výsledkov sú pretekári s najlepšou výkonnosťou zaradení do predného VIP sektora, z ktorého štartujú, takže už lepší jazdec nemusí stáť polhodinu pred začiatkom na štarte aby si zaistil dobré miesto a nemusel sa zbytočne dopredu predierať zo zadných pozícii, ak náhodou príde neskoro. Nachystám bike, oblečiem seba (teplota sa blíži k tridsiatke a tak volím kombináciu krátke-krátke bez akéhokoľvek termotielka, lebo teplo bude až-až), bez stresov sa rozjazdím a desať minút pred začiatkom sa idem postaviť na štart. Pokecám s kamarátmi a presne o 10:00 nás výstrel pošle oproti dnešným 55 kilometrom. Úvod tvorí dlhá rovná asfaltka, následne odbočujeme doprava do terénu, kde začína prvé úvodné stúpanie. Posledné tri týždne mi na tréning, kvôli školským povinnostiam, neostalo toľko času, ako by som potreboval, a preto som ani nemal žiadne prehnané ambície na výsledok a podobne. A to sa aj deje, v stúpaní sa postupne pomaličky cedím dozadu. Je to trochu frustrujúci pocit, keď ľudia, s ktorými jazdievam, alebo ktorí končievajú za mnou ma teraz v prvom stúpaní obiehajú, ako keby mali e-biky. Ja si ale idem svoje tempo a trasu aj počasie si užívam. Prvé stúpanie tvorila široká lesná kamenistá cesta, nasledoval zjazd po lúkach a dole do dediny, cez ktorú prejdeme do druhého stúpania. Ako som písal, výšlapy neboli dlhé, ale boli výživné a už po pár kilometroch trasy nás ako odmena čaká zaujímavý singel v „kaňone“. Kolorit maratónu sa opakoval, krátky výšlap a zjazd. Asi po 15 kilometroch som si už našiel aj parťáka, s ktorým som vydržal až do cieľa. Prvú občerstvovačku míňam, všetkého mám dostatok. Úvod tvorili prevažne zvážnice a lúky, ale teraz sa už skutočne dostávame do bikového raja tvoreného kilometrami chodníčkov, trailov, na ktorých sa človek naozaj nikdy nenudil. V jednom singli ale urobím hlúposť, keď sa vyhýbam kríkom, aby ma nevyšľahali a predné koleso mi skĺzne mimo trail a samozrejme ja s bikom idem k zemi. Našťastie mi nič nie je, biku tiež nie, len kolega mi trošku odskočil. Po úvodnej slučke sa dostávame do už mne známeho prostredia Marikovských trailov. Je to úplne iný pociť jazdiť tie traily keď je sucho, ako keď bolo blato a ledva som sa udržal na biku, takže trasu si rozhodne užívam. Nimnický trail je zaujímavý v tom, že sa prepletám pomedzi spadnuté kmene, stromy, skaly a snažím sa dobehnúť kolegu, čo sa mi v nasledujúcom stúpaní darí, takže opäť vytvárame dvojicu. Na druhej občerstvovačke pri salaši v Nimnici si dopĺňam bidón ionťákom a pokračujem kamenistým stúpaním smerom na Púchov. Toto stúpanie som už išiel štyrikrát, a tak ho dôverne poznám, dva a pol kilometra dlhá kamenistá prudká cesta. Vychádzame na lúke a o chvíľu sa spájame s jazdcami zo 40 km trasy. Už tradične nasleduje singlový zjazd, v ktorom dobiehame jedného jazdca s kratšej trate, predbehnúť sa nedá, ale nejde nejak extra pomaly, takže pokojne prejdeme celý singel za ním a v nasledujúcom krátkom stúpaní ho míňame. Avšak toto bolo jedno z ďalších negatív maratónu (druhé a podľa mojich výpočtov aj posledné), kde sa stretávali jazdci z dlhej trate s tými zo strednej a obiehanie bolo veľmi komplikované až nemožné, čo sa potvrdilo v nasledujúcom singli. Hneď na začiatku sme vychytali vláčik 6 jazdcov, plus singel bol naozaj dlhý, predbehnúť nemožné a tak neostávalo nič iné, iba sa pomaly viezť. Musím priznať, že ku koncu singla som bol už celkom nervózny, ale aspoň som si oddýchol. Singel skončil a my sme veselo mohli predbiehať a pretekať ďalej, až sme prekrižovali hlavnú cestu vedúcu do Dohnian. Nasledovalo posledné, nemenej výživné stúpanie po naozaj krásnej kamenistej cestičke. S kolegom sme boli stále spolu a tak som si povedal, že by už bolo dobré sa ho striasť. V stúpaní sa mi to nepodarilo, a nasledoval zjazd. Bol to ten typ zjazdu, ktorý tvorila rovná rozbitá cesta s kameňmi, skalami a podobne, kde len stačí držať riadítka rovno preletieť to čo najrýchlejšie. Tu si vytváram náskok, ale ľavotočivá zákruta na konci zjazdu ma prekvapí, a kým stihnem zabrzdiť, preradiť z najťažšieho prevodu, kolega je už predo mnou. V zjazde po lúke som ho ale dobehol a spolu sa dostávame na šotolinovú cestu vedúcu popri železnici do areálu maratónu. Tabuľka ukazuje, že cieľ je 2 km, tak vyskúšam nástup, ale kolegu si veziem so sebou ako na špagáte  Vyskúšam druhý nástup, ale ani to nepomohlo a tak už len prejdeme popod železnicu, pravotočivá zákruta a sme v cieľovej rovinke. Začal som špurtovať z prvého miesta, a aj keď to bol špurt o nepodstatné 25. miesto v cieli, vyhral som ho o pol kolesa, čo ma potešilo. Musím uznať, že ešte som nikdy nič takéto nezažil, bol to určite najzaujímavejší dojazd do cieľa, veď ako často sa špurtuje na MTB maratóne. Myslím, že mi aj veľmi pomohol ťažký prevod 36×10. Na záver sa už len vydýcham, v cieli okamžite dostávam vodu, ktorú hneď vypijem a idem si oddýchnuť trochu do chládku. Po chvíli sa idem najesť, lebo som bol hladný, masové rizoto bolo chutné, k tomu kofola, takže sa rozhodne nesťažujem. Keď som sa najedol, išiel som si po veci do auta na prezlečenie a osprchovanie, samozrejme na biku. Osprchoval som sa, síce v ľadovej vode, ale to vôbec nevadilo a umyl som si bike. Tu patrí ďalšie plus organizátorom za hadice, plus kefky a čistič Cyklostar. Vyšampónoval som si bike, umyl ho hadicou a čistý ho išiel odložiť do úschovne bicyklov, čo je ďalšia skvelá vychytávka. Neskôr som už len počkal na vyhlásenie výsledkom, tombolu a spokojne išiel domov. Dlhú trasu vyhral už tradične Karel Hartl s časom 2:17:41, môj čas 2:44:43 vystačil na celkové 25. miesto a 19. v kategórii, ale nerobím si z toho ťažkú hlavu, verím, že časom to bude lepšie  Trasa maratónu bola fakt skvelá, je to super pocit jazdiť po suchučkých Púchovských trailoch a na celej trati boli „až“ dve kaluže, takže počasie vyšlo na jednotku, trať takisto, len do budúcna poriešiť stretávanie sa so slabšími jazdcami s kratších tratí, aby nedochádzalo k problémovým situáciam na jednej, alebo druhej strane. A plus parkovanie. Ale inak nemám čo vytknúť, maratón sa mi páčil a už teraz dúfam, že aj na budúci rok vyjde počasie a budeme si môcť zajazdiť na perfektných Dohniansko-Púchovsko-Marikovských trailoch. Zdroj a autor: maraton.bike (za prevzatie článku ďakujeme)

Pozvánka na X. ročník Oravského cyklomaratónu
13. 06. 2017 Pozvánky na akcie

Desiaty ročník Oravského cyklomaratónu je tu o chvíľu a so sebou prináša aj naše malé 10 ročné jubileum, ktoré je tento rok okorenené viacerými novými faktami. X. ročník Oravského cyklomaratónu je zároveň Majstrovstvami Slovenska v MTB maratóne, teda budú na dlhej trati známi Majstri Slovenska na rok 2017, a zároveň je aj nominačným pretekom na Majstrovstvá Europy, ktoré sa o dva týždne uskutočnia v rámci Horala vo Svite. Je to teda viac než dosť dôvodou, aby Ste sa prišli pozrieť a povoziť s tými najlepšími Slovákmi a videli, kto získa tituly. Pri pohľade na meteorologické spravodajstvo a model Aladin vyplýva, že bude v sobotu 1.7. 2017 pekné slnečné počasie 24C a uplne bez dažďa. Informácioa o počasí je dôležitá preto, že sme mali pri poriadaní maratonu niekolkokrát s počasím problém a preto sme žiadosť o počasie kompetentným zaslali včas. Touto základnou pozitívnu informáciou Vás chcem čo najsrdečnejšie pozvať na náš pretek na pekné trate pod majestátnym Chočom. Je to desiaty ročník, a ako mnohí viete a štartujeme 1.7.2017, rád pri tej príležitosti dodávam, že práve v tom čase štartuje aj najväčšie cyklistické podujatie Tour de France , a priznám sa že nás kontaktovali manažeri viacerých tímov, aby sme preložili termín, lebo s chceli so svojimi hviezdami zúčastniť našeho podujatia, avšak boli sme neoblomní a trvali sme na pôvodnom termíne. Čo Vás tento rok u nás čaká: • Okrem klasického preteku na tratiach 43 a 84 km, bude aj Hobby trať na 25 km. Na základnom 43 km okruhu čakajú pretekárov klasicky náročné stúpania a relatívne jazdivé klesania, • 3 občerstvovačky na 43 km trati a 7 občerstvovačiek na 84 km teda dosť na vaše kvalitne bicyklovanie, zabezpečená technická pomoc a tiež zdravotné zabezpečenie na náročnejších úsekoch • Teraz prichádza k lámaniu chleba. CUBE LTD PRO. Najmodernejší hliníkový rám a high-endové vlastnosti poskytujú ideálny základ pre športový a všestranný hardtail. Zoznam komponentov s prebytkom vysokokvalitných komponentov, medzi ktoré patria 2x11 XT pohon, odpružená vidlica RockShox a hydraulické kotúčové brzdy, zaručuje to, že v prípade ergonómie, ovládateľnosti a zábavy nie je bicykel ukrátený • Všetkých Vás srdečne pozývame v predvečer X. Oravského cyklomaratónu na koncert Pavla Helana, českého pesničkára, finalistu Československo má talent 2013. Koncert sa uskutoční v piatok 30. júna 2017 od 19.30 h pred Penziónom Koliba. • Viac o Pavlovi Helanovi sa dozviete na www.pavelhelan.cz.   • Všetky informácie o prihlasovaní, trati, kategoriach, štartovnom.. nájdete na WWW.oravskycyklomaraton.sk   A teraz zopár dôležitých informácií:   • DÁTUM KONANIA: • sobota 1. 7. 2017 • PRIHLÁSENIE/REGISTRÁCIA: • Na prihlásenie máte niekolko možností (použite prosím iba jednu): • Cez internet - online na tomto odkaze: na pretek sa môžete prihlásiť Online do 29. 6. 2017 do 24:00 hod. Treba si overiť či systém zaregistroval vašu platbu a prihlásenie. Číslo účtu v tvare IBAN: SK65 1100 0000 0029 2289 3350, variabilný symbol: dátum narodenia v tvare DDMMRRRR, špecifický symbol: identifikačný kód, ktorý získate po zaregistrovaní. • Osobne: Ak vám nevyhovuje prihlasovanie online a platenie štartovného cez homebanking/internetbanking môžete sa prihlásiť a zaplatiť štartovné v hotovosti na týchto miestach: – PISOSPORT, Ul. S. Nováka 2194, Dolný Kubín • Pri prezentácii (Penzión Koliba, Gäceľská cesta, Dolný Kubín): piatok 31. 6. 2017 od 17.00 do 19.20 hod. sobota 1. 7. 2017 od 07.00 do 08.30 hod. pre Dlhú trať a od 07.00 do 9.30 hod. pre Krátku trať a trať "Do pohody". • Za prihláseného ste považovaný po zaplatení štartovného a odovzdaní podpísanej prihlašky. • PREZENTÁCIA: • V Penzióne Koliba, Gäceľská cesta, Dolný Kubín: • piatok 30. 6. 2017 od 17.00 do 19.20 hod. • sobota 1. 7. 2017 od 07.00 do 08.30 hod. pre Dlhú trať, od 07.00 do 9.30 hod. pre Krátku trať a trať "Do pohody". • Pri prezentácií si vyzdvihnete štartovné číslo s čipom a štartovný balíček. • ŠTART: • 9.00 hod. Dlhá trať • 10.00 hod. Krátka trať a ťrať "Do pohody" • Štart preteku bude na námestí P. O. Hviezdoslava, v miestach, kde sa prechádzal najväčší básnik slovenského národa. • TRATE X. ORAVSKÉHO CYKLOMARATÓNU: • Dlhá trať (80 km) - maratón (B) • Krátka trať (43 km) - polmaratón (C) • "Do pohody" (25 km) - štvrťmaratón (D) • ŠTARTOVNÉ: • pre prihlásených od 11. 6. 2017 – 15 € bez možnosti dokúpenia suveníru. • V cene štartovného je štartovné číslo s čipom, občerstvenie na trati, jedlo a nápoj v cieli, možnosť sprchy a umytia bicykla po dojazde do ciela, účasť na tombole, sprievodný program. Štartovné prihlásených pretekárov, ktorí sa nezúčastnia preteku nebude vrátené. V prípade vážneho dôvodu neúčasti vám štartovné presunieme na budúci rok. V prípade neuskutočnenia sa závodu z dôvodu živelnej pohromy alebo epidémie sa štartovné nevracia. Doklad o zaplatení si zoberte k prezentácii pre prípad reklamácie. • CENY: • Finančné odmeny obdržia prví traja na Krátkej trati a prví traja na Dlhej trati bez rozdielu kategórie. • Vecné ceny obdržia prví traja umiestnení v každej kategórii. • Cenu mesta Dolný Kubín obdržia prví pretekári z Oravy na Krátkej trati a na Dlhej trati (okrem trate "Do pohody") a tiež prvé ženy z Oravy na Krátkej trati a na Dlhej trati (okrem trate "Do pohody"). • Vecné ceny obdržia aj najlepší traja Oravci na Dlhej trati a 10-ti najlepší Oravci na Krátkej trati. • Vyhodnotené budú aj Oravské baby. • Pokiaľ daná kategória nebude obsadená aspoň tromi učastníkmi, nebude daná kategória vyhlasovaná vo výsledkoch, body však budú započítané do série SLOVAK XCM TOUR 2017 a série Žilinská župa TOUR 2017. • STOPTIME: • Platí najmä pre cyklistov na Dlhej trati (nepredpokladáme, že niekto z Krátkej trate využije StopTime, o trati "Do pohody" ani nepíšeme :-)). Pri otočke do druhého kola na Medzihradnom je StopTime 3:30 hodiny od štartu, tzn. že po 12:30 hod. už pretekár nebude pustený do druhého kola. Druhý StopTime je na druhej občerstvovačke v Malatinej v druhom kole 5:30 hodiny od štartu, tzn. že po 14:30 hod. už budú na tomto mieste pretekári stiahnutí z trate. • PODMIENKY ÚČASTI: • povinná ochranná cyklistická prilba na hlave počas celého preteku, • štart na vlastné nebezpečenstvo, • usporiadateľ nezodpovedá za škody účastníkom vzniknuté ani nimi spôsobené, • všetci účastníci sa musia správať športovo a umožniť rýchlejším účastníkom bezpečné predbiehanie, • mimo vyznačené občerstvovacie stanice nie je možné vyhadzovať akýkoľvek odpad na trati Autor: Luboš Dupkala Zdroj: Oravský CYKLOMARATÓN  

Report 2: FESTINA 24 hodín MTB 2017
10. 06. 2017 Reportáže

Viem sa ničiť. V myšlienkach sa mi vynárajú spomienky na moju športovú minulosť, idoly, tréningy, slzy zo sklamania, ale úspech aj keď tomu človek podriadil v tej dobe všetko neprichádzal. Preto som si v čase Veľkonočných sviatkov povedala idem do toho. Lamentovania že dieťa nespí je už dosť moje telo má absťák a potrebuje už známi pohyb. Bláznivé! Nemám čas najazdiť tisíce km (je potrebné postaviť stovky báboviek z piesku, objaviť chrobáky, na kvietkoch motýle a včely…) a tak radšej verím svojmu telu že zúročí ten ”dvadsaťmesacny oddych” a dlhé roky trénovania vo výhru. Na deň detí sa presúvame o 400km bližšie k cieľu či vlastne štartu tohtoročnej 24hodinovky v Belej. Do kempu dorazíme v piatok aby sme mohli omrknuť trať, postaviť stan, v pokoji pri pivku a grile pokecať s priateľmi (s niektorými sa stretávame iba tu v Belej). Po nostalgickom pripomenutí si svadby v kempe, po imaginárnom privítaní sa s “tou” chatkou osedlávame naše tátoše a ideme na trať. Sprievodcov nám robia Monika, Natália a “prepáč fešák teba nepoznám”..ešte doznačiť trať a my sme mali zatiaľ čas zhodnotiť okruh, pokochať sa nádhernými výhľadmi na okolité kopce Malej Fatry. So smútkom konštatujem že som sa vrátila do čias Berounskej 24-ky, kde mi 2x vypovedali službu kríže...drnci drnci hop sem hop tam...na mojom ht-čku aj keď titánovom to bude masaker. Útechou mi je že v tom nebudem sama a trpieť nás bude viac :) Poslednú noc sa snažím spať doma, ale moja šmudlinka protestuje a tak už ďalšia noc bez výrazného spánku ma zoceľuje a pripravuje na závod. V aute ma preberie až Kabát “když se u nás chlapi poperou tak jenom nožem a…” a už mám tú správnu bojovú náladu. V kempe som nie celkom milo prekvapená s premiestnenia Ivet do mojej blízkosti, ale nakoniec to vnímam ako dobrý strategický ťah (ďakujem ti neznámi ;) ) Do tejto stratégie zapadol ako ritka na šerblík Asso. Vedela som že je to profík a tak mu zverujem na starosť “nizkopodvozkové lamborgíny”. Dokonale sa zhostil svojej úlohy a myslím že si konečne užil a neprespal prvú dvadsať štvorku. Dve hoďky pred štartom dlhého závodu mám vo zvyku svoje telo obdariť dávkou cestovín s makom. Našla som niečo z čoho mi nie je ťažko a zasýti ma na dlhú dobu. 5,4,3,2,1 štart. Tento krát žiadne zimomriavky, stihnem ešte zapriať  hodne šťastia synovi a ako povedal Tery, tempom pohodového jazdca sa vydávam vpred za vytúženým cieľom. Z kempu popod most cez lávky ponad zurčiaci potok a už je to upchaté do krátkeho ale za to výživného stúpania (po pár kolách som si hovorila zlaté jihlavské klady :D ). V stúpaní sa pokračuje ešte hodnú chvíľu po vykosenej lúke, potom niekto stočil kosačku do prava (asi už bolo dlho proti slnku) a drncame sa pre mňa po silu berúcom lúčnom traverze. Konečne je tu krátky singláčik s koreňmi čo navracia úsmev na tvár. Pri zjazde na asfalt v prvých kolách preletím rovno cez “bobek” (neviem či ho nestratil nejaký pretekár :)) ale hovorím si pokoj, to bude šťastie. Potom dlhší asfaltový úsek mi dovolí si pripomenúť triatlonový posed a už je tu krátky zjazdík po ktorom nasleduje stúpaničko na hrebeň a neodolateľné výhľady aj na krajinu (kočka v plavkách za kríčkami pri kríži - som nevedela či nemám halušky zo slnka). Slniečko celý deň páli v myšlienkach sa mi vynárajú spomienky na Turie a Poluvsie ale na hrebeni našťastie pofukuje slabí vetrík :)) V tejto časti bol aj najrýchlejší úsek z trate, škoda len že tam nebol radar. Mala som pocit že tam lietam ale tachometer mi ukázal len niečo málo cez 65km/hod, asi mám niečo z kolesami :D A to už sme takmer v kempe a druhý z ťažko drncavých, predrncanych,... úsekov predo mnou. Ani neviem v ktorom kole tam stretávam Moniku ako vyberá kamene z trate, dík ale nepomohlo. V ďalších kolách ma napadne myšlienka že sa sem mohli pustiť krosky a bolo by po drncaní :) Napriek veľkému teplu sa mi jazdilo dobre. Každé kolo som mala chuť zahodiť bike a skočiť do bazénu keď som sa popri ňom kostitrasovala. Asi po piatom kole som si všimla sprchu pri trati a odvtedy až do večera som sa tam v každom kole zastavila a ovlažila. Už pred večerom som si vybudovala náskok dvoch kôl, neviem ako sa mi to podarilo, naozaj. Veď ma stále brzdil manžel :) (jazdil dvojku mužov zo synom). V noci ma hrozne rozboleli kolená a zapastia, sme sa smiali že sa prilepím k riadidlám s tými náplasťami čo sme dostali ;) a tu sa začala bitka rozumu a tela. Zastav! Bolí! Koniec! Sadaj pod strom! Hľadala som rozumné vysvetlenie prečo pokračovať a našla som ho. No predsa nesklamať samu seba :) zabralo to len na chvíľu a tak som si povedala že treba ísť príkladom aby mi raz deti keď ich budem poučovať a hovoriť aký je ten šport super nepovedali že ja som to nedokázala nemusia ani oni. Konečne však začalo svitať a predierať sa slniečko a mňa opustili tie hrozné myšlienky aj bolesť. Do konca zostávalo ešte veľa hodín, ale pokiaľ nezosadnem vyhrám. To slovo vyhrám ma hnalo dopredu každým kolom. A tak som sa 4.6.2017 stala prvýkrát v sólo kategórii majstrom Slovenska. Jupííííí :) PS: Napadlo ma že asi viem čo budem robiť 20-21.10 2018 - neviete? :)) Poďakovanie: Asso dám ťa na prvé miesto zaslúžiš si to. Vyhral si spolu so mnou ;) a na revanš dáme niečo podľa tvojho výberu...fľašu mlieka alebo tak niečo :D Ďalšie dík patrí môjmu manželovi že ma brzdil, krotil a sprevádzal celú noc :) Ďakujem aj ďalším účastníkom zájazdu za povzbudenia, pokriky, občerstvenie, bezpečie….ja som sa naozaj chcela zastaviť, naozaj :))   Autor: Katarína Krajňáková Foto: Peter Krajňák

Report: FESTINA 24 hodín MTB 2017
07. 06. 2017 Reportáže

Keď sme pred pár týždňami stáli so šéfom bikepointu Terrym na brehu riečky Varínka, neďaleko kempu v Belej a pozerali na odplavené korzo mostu, po ktorom počas minulých ročníkov jazdili desiatky a stovky nadšencov vytrvalostného MTB, bolo nám smutno. Bolo viac-menej jasné, že tento rok sa po singletracku, ktorý sa v uplynulých rokoch vybudoval v lese kúsok od kempu práve kvôli tejto akcii jazdiť nebude. Príroda je silná, vyjednávať sa s ňou nedá, ale silný je aj tím organizátorov a tak aj napriek tejto nepríjemnosti mohli približne 130 vyznávači vytrvalostného MTB tento víkend otestovať svoje odhodlanie, sily a techniku na ďalšom ročníku 24 hodinových pretekov horskej cyklistiky. Týka sa to samozrejme aj mňa a tak som v sobotu ráno nahádzal všetko potrebné vybavenie do auta a svojej polovičke oznámil, že mám ešte nejaké dôležité povinnosti pred štartom a nemôžu na mňa čakať. Ona mi zase oznámila, že mám povinnosti voči podlahovým krytinám v byte a čaká na mňa vysávač. Ukázal som jej, kto je doma alfa-samec a povysával som. Fast and Furious. Z domu som odchádzal síce bez raňajok a neskoro, ale hneď z rána som mal na konte dobrý skutok a úsmev na perách blízkeho človeka. A to sa počíta. Fast a Furious 2 po diaľnici. Do kempu prichádzam 2 hodinky pred štartom, rýchlo skenujem už známy virvar, preberám štartový balíček, rozkladám tábor medzi 2 najväčšími favoritkami na titul majsterky SR (nebudem predsa trapošiť medzi chlapmi) a pumpa ide hore. Na štart sa teším ako malý chlapec. Ale čo to? Zastavuje ma známy z minulých ročníkov a dáva zákernú otázku: "Aký je tvoj cieľ?" Prvý krát som sem prišiel s tým, že nemám žiadny cieľ vo forme najazdených kilometrov. Asi za to môže fakt, že som to minulý rok trochu nezvládol po motivačnej stránke a viac som v noci chrápal, ako jazdil. Tento rok už žiadne ďalšie Fast and Furious nebude. Proste odštartujem a uvidím, ako to dopadne. S Katkou Krajňákovou, kolegyňou z tímu, rozoberáme taktiku. Ona chce byť majsterka. Ja majsterka byť nechcem. Dostávam teda úlohu, že sa zavesím na víťazku predchádzajúceho kola v Kuchyni Ivetu, budem ju sledovať ako tieň a o všetkom podstatnom informovať našu eskadru. Titul predsa nemôže ísť nejakej žabe, ktorá ide len svoju druhú 24-hodinovku v živote. Toto je vážna vec! Hodím očkom do vedľajšieho boxu a vravím, že v pohode. Pre tím sa obetujem. Iveta je celkom fajn kočka, nebude problém ju chvíľu sledovať (aj tak očakávam, že ma na tom slnku po pár kolách uvarí). Nejazdí údajne rýchlo, ale nikto jej doteraz nepovedal, že si občas môže dať aj pauzu. Štartujeme. V prvom kole, v ktorom diktuje tempo borec s prezývkou Žihadlo sa zoznamujem s okruhom a prvému kopcu dávam pracovný názov Zmrd. Je síce krátky, zato ale strmý ako sviňa a slnko naň praží asi aj o druhej ráno. Proste podraz od dizajnéra trasy (som si naivne myslel). Z omylu ma vyvádza posledných úsek okruhu medzi kempom a Varínkou, ktorí si niektorí optimisti nazvali Kostitras. Je to síce rovinka, ale bike tu nadskakuje ako kamzík v ruji. Môj názov tohto úseku radšej nezverejňujem. Mimochodom doteraz neviem, či mám borcov na HT bikoch obdivovať, alebo ľutovať. Až toto bol podraz! :) Inak parametre okruhu celkom pohoda - cca. 7,6 km a nejakých 140 výškových metrov. Potešilo ma, že z minulého ročníka zostal rýchly zjazd po lúke, kde sa viacerí pokúšali vyhrať neoficiálnu kategóriu Krvavnička víkendu a testovali svoju maximálnu rýchlosť. Ísť tadiaľ cez 80 km/h je už iná odvaha. Ja som ľahká váha a mám ešte nejaké zbytky mozgu (alebo lepšie pudu sebazáchovy) medzi ušami a nepúšťam to rýchlejšie ako 69. Nie je sa kam ponáhľať. Špitál je otvorený non-stop. V druhom kole doťukávam Ivetu a nadväzujem zdvorilú konverzáciu. Táto nám následne vydržala ďalších 23 hodín, čo spôsobilo, že som nevyužil kupóny na pitie, jedlo a ani masáž som nestihol. Ani grilovanie a finále ligy majstrov v telke ako minulý rok. Fakt fasa. Otvorene však priznávam, že Katka nasadila slušné tempo a hneď na úvod si spravila 2 kolovú rezervu. Tu niekde som mohol s tieňovaním skončiť, ale už sa mi nechcelo točiť samému. Navyše mi Iva pomohla okolo šiestej ráno, keď do mňa (polomŕtveho) natlačila polovicu suchého rožku. Potom sme to už doklepali až do konca spolu a aj tých posledných pár hodín bolo celkom fajn. V porovnaní s 24 hodinovkami, ktoré som šiel od začiatku až do konca sám to bola celkom zaujímavá skúsenosť. Skúste aj vy niekedy na niečo podobné ukecať svojho kamoša/kamošku. Keď dokážete s niekým sedieť X hodín pri pive a klábosiť, dá sa to aj na biku. Medzi babami to nakoniec dopadlo tak, že vyhrala Katka Krajňáková s 38 okruhmi (277,4 km/5320 nastúpaných metrov), druhá bola Iveta Moldavčuk s 35 okruhmi (255,5 km/4900 nastúpaných metrov) a tretia skončila Floreková Slávka s 28 okruhmi (204,4 km/3920 nastúpaných metrov). Medzi mužmi nasledovne: prvý skončil Peter Benko s 54 okruhmi (394,2 km/7560 nastúpaných metrov), druhý Martin Hovanec (53 okruhov, 386,9 km/7420 nastúpaných metrov) a tretí Jiří Vik (51 okruhov, 372,3 km/7140 nastúpaných metrov). Čísla sú to obdivuhodné, no podľa môjho názoru vyhral každý, kto sa tejto akcie zúčastnil a dobre sa zabavil. Veľká vďaka organizátorom a pomocníkom, ktorý celú noc trpeli pri trati, aby sme mi mohli bezpečne jazdiť. Vidíme sa aj na budúci rok v Belej na Majstrovstvách Európy? :)

Majstrami Slovenska v 24 MTB sa stali Katka Krajňáková a Peter Benko
06. 06. 2017 Reportáže

Uplynulý víkend sa v prekrásnej prírode Malej Fatry v Belej Nižných Kamencoch konali Majstrovstvá Slovenska v 24 hodín MTB. S náročnou traťou ako aj horúcim počasím si najlepšie poradili Peter Benko jazdiaci za klub CK ENERGIA SVIT a na naše veľké potešenie Katarína Krajňáková z bikepoint.sk Poradie MS bolo určené bez ohľadu na jednotlivé kategórie či už u mužov alebo u žien. Víťazom ešte raz gratulujeme. Obšírnejšiu reportáž napíše novopečená Majsterka Slovenska.   Poradie majstrovstvá Slovenska muži: 1. Benko Petar              CK ENERGIA SVIT 2. Matejovič Michal        CTK Viking Banovce nad Bebravou 3. Švec Michal              bikepoint.sk   Poradie majstrovstvá Slovenska ženy: 1. Krajňáková Katarína    bikepoint.sk 2. Moldavčuk Iveta        Zázriva 3. Floreková Slávka      Bike Klub Lipa   Výsledky FESTINA 24 HODÍN MTB 2017   Foto TIGERAGON.SK

Fotogalérie

FESTINA 24hod MTB 2017
06. 06. 2017 2 fotografi
BISON SPA MTB MARATÓN 2017
06. 06. 2017 2 fotografi
FOR BIKES 2017
04. 04. 2017 4 fotografi