VRCHOLY 2018

1. Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera (884 mnm)

Nadmorská výška: 884 m n. m., výška rozhľadne: 15 metrov, rok otvorenia: 2014, pohorie: Javorníky. Obec: Veľké Rovné.

Rozhľadňa na kopci Zarúbaná Kýčera (884 m n. m.) v katastri obce Veľké Rovné je trojpodlažná drevená stavba. Bola otvorená v roku 2014. Prístup na rozhľadňu je po žltej turistickej značke z miestnej časti Ivor cez osadu Dolinky. Popri ceste a chodníku je postavených šesť informačných panelov, na ktorých sa oboznámite s históriou obce, architektúrou, geológiou, geomorfológiou, rastlinami a živočíchmi. Pri ceste sú postavené aj drevené prístrešky. Prvé prudšie stúpanie je z údolia v dolnej časti Doliniek k domom na terasu pohoria. Odtiaľto po Kaplnku Panny Márie ustavičnej pomoci v osade Soľné je mierne stúpanie. Ďalšie strmšie stúpanie je od kaplnky na vrchol Zarúbanej Kýčery. Po neupravenej ceste je možné pokračovať autom až ku kaplnke.

Z rozhľadne sú úchvatné výhľady na okolitú prírodu, smerom na Žilinu a Bytču, pohoria Malej Fatry, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.

2. Ťatliakova chata (1393 mnm)

Ťatliakova chata (1 393 m n.m.) je vysokohorská chata v Roháčskej doline v Západných Tatrách postavená pri Ťatliakovom jazere. Dnes slúži už iba ako bufet počas letnej sezóny aj s ubytovaním Pri chate je križovatka turistických trás, dá sa od nej dostať na Roháčske plesá, Ostrý Roháč, Plačlivé, Rákoň, Volovec, Smutné sedlo a iné. V okolí sa nachádza aj náučný chodník.

Prvá turistická útulňa bola na brehu Roháčskeho potoka postavená v roku 1883. S rozvojom turizmu však malá chatka nepostačovala. V roku 1933 sa začala výstavbu zrubu a na podnet Jána Ťatliaka, predsedu Klubu Československých turistov na Orave, v roku 1937 aj výstavba chaty na terajšom mieste bufetu. Dokončená bola v roku 1941, no už v roku 1944 bola vypálená Nemcami.

Po skončení vojny postavili ďalšiu dvojpodlažnú chatu v štýle oravskej ľudovej architektúry a dostala názov práve po Ťatliakovi. V roku 1953 k nej boa pristavená lyžiareň, čo je dnešná poloha bufetu. Vinou skratu v elektroinštalácii aj táto nová moderná chata 28. mája 1963 vyhorela a pre nedostatok financií sa už neobnovila. Zachovala sa iba budova lyžiarne. Na mieste, kde kedysi stála chata je postavený pamätník Jána Ťatliaka.

Červeno značený asfatový chodník začína od Zverovky a končí pri bývalej Ťatliakovej chate. Chodník lemuje 8 náučných tabúĺ od rampy pri parkovisku na Zverovke až po tretie Roháčske pleso.

3. Muzeum oravskej dediny Zuberec-Brestová (970 mnm)

Je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú tu ani technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Nad „dedinkou“ sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom múzea. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti.

Zdroj: Wikipedia

4. Medvedia skala v Rakovej (842 mnm)

Prírodná rezervácia Veľký Polom sa nachádza v katastri obce Raková. Zaberá vrchnú časť Veľkého Polomu (1 067 m n.m.) a za prírodnú rezerváciu bol na ploche 46 ha vyhlásený v roku 1993 s cieľom zachovať vrcholové lesné spoločenstvá - jedľovo-bukové so smrekom a smrekovo-jedľovo-bukové. Veľký Polom, jeho okolie a hrebeň patrí medzi obľúbené turistické ciele. Každý rok sa organizuje na Veľký Polom novoročný výstup.

Vďaka nerovnakej odolnosti skál vytváraných striedaním ílovcov a pieskovcov vznikli skalné solitéry zachované dodnes. Ten najväčší sa nachádza v blízkosti moravsko-slovenských hraníc, má rozmery veľkosti poschodového domu a príznačný názov Medvedia skala. Okolo nej vedie aj Cyklotrasa vzájomnosti, ktorá začína v centre Rakovej, vedie na Korcháň, okolo Medvedej skaly až k rozhľadni Tetřev v Českej republike.

Pri Medvedej skale sa nachádza kaplnka zasvätená sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov, ktorú postavili v roku 2014 členovia poľovníckeho združenia Polom Raková. V jej bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú drevené odpočinkové lavice a ohnisko.

Prístup: Výstupová trasa je nenáročná a dobre značená. Z Rakovej - Korcháň (BUS) po modrej značke smerom na Veľký Polom, resp. po červenej alebo žltej cykloturistickej značke. Ak idete s malými deťmi autom, zaparkujte vyššie (pred začiatkom lesnej cesty, kde je zákaz vstupu automobilom) v časti Nad Kurajkou. Odtiaľ je Medvedia skala vzdialená 3,2 km. Zostupová trasa je rovnaká. Trasa prechádza príjemnou lesnou asfaltovou cestou a poskytuje pekné výhľady do okolia.

5. Veľký Polom /Raková/ (1067 mnm)

Z Rakovej na Korcháň je to pomerne jednoduché stúpanie po asfalte, ktorý žiaľ už niečo pamätá. Nad Korcháňom sa začína prvé významnejšie stúpanie, zároveň so vstupom do lesa sa mení aj asfalt na šotolinovú lesnú cestu, ktorá nás dovedie až na miesto v mapách značené ako "Pod Polomom," ja mu však radšej hovorím "Krížne cesty," pretože sa tu napája trasa od sliezskych Šancí a zároveň sa nachádzame na ceste, ktorá vedie až do Olešnej. Toto miesto je výnimočné vďaka výhľadu na milošovskú dolinu, vidieť rybník a kostol a v diaľke tiež Veľkú Raču a masív Malej Fatry.

Po kratšom rovinatom úseku odbočíme doprava, kde začína prudšie stúpanie vedúce až k Medvedej skale. Tu od roku 2014 stojí skromná kaplnka zasvätená sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov. /jedno foto pre VKŽ nezabudnite/

Tento úsek z Rakovej až ku kaplnke bol v roku 2015 oficiálnou trasou medzinárodných pretekov Uphill MTB Beskydy.Trasa nie je technicky náročná.

My pri kaplnke nekončíme, krátky lesný zjazd nás privedie k serpentíne pod záverečným stúpaním a bude nasledovať "Smrťák." Približne jeden kilometer dlhé stúpanie po asfalte, v polovici rozdelené krátkou "rovinkou." Stúpanie má priemer cez 9%, vo svojom maxime však dosahuje až 18%.

http://www.kamennachata.cz/turisticka-mapa/

6. Chata pod Suchým (1075 mnm)

Chata bola postavená v roku 1948 a dodnes je stále v prevádzke v nezmenených interiéroch. Spodok chaty je murovaný z kameňa a ostatné poschodia sú drevené, čo chate dodáva neobyčajne útulný vzhľad typickej horskej chaty. Pri stúpaní po originálnych drevených schodoch nejednému z nás preblesne hlavou spomienka na časy pionierskych táborov a škôl v prírode. Ale práve tento kolorit dáva chate svojské čaro.

Je to už klasika vo VKŽ.

Preto si užite tento výstup ešte raz a potom hlavne výhľady a výbornu kuchyňu....

7. SKANZEN VYCHYLOVKA (630 mnm)

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Latitude: 49º 22' 55,424'' N

Longitude: 19º 5' 40,260'' E

Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.

Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.

Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.

Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.

Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti. Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.

Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.

8. Lietavský hrad (635 mnm)

Lietavský hrad sa nachádza 10 km od mesta Žilina na strmom hrebienku medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná, v nadmorskej výške 635 m n. m. Je voľne prístupný a svojou mierou zachovania patrí v súčasnosti medzi najväčšie a najkrajšie zachované zrúcaniny na Slovensku.

Ostatné informácie nájdete na stránke: http://www.hradlietava.sk/

Foto: Peter Danko

9. Rozhľadňa Dubeň (613 mnm)

Ako už napovedá aj samotný názov, vyhliadka sa nachádza na Dubni, čo je vrch (s nadmorskou výškou 613 m n. m.) ležiaci nad mestom Žilina a obcou Teplička nad Váhom. Novopostavena vyhliadkova veža má výšku 27 metrov a je s nej naozaj krásny výhľad nie len na Žilinu.

10. Rozhľadňa na Marťakovskom kopci (854 mnm)

Rozhľadňa na Marťakovskom kopci, bola budovaná v rokoch 2009-2011 z prírodných materiálov dreva a kameňa. Vypína sa v nadmorskej výške 854 m n. m. a poskytuje krásny kruhový výhľad na blízke i vzdialené hory. Dovidíte z nej na kráľovnú Moravsko-sliezskych Beskýd - Lysú Horu, najvyšší vrchol Kysúc - Veľkú Raču i majestátny Rozsutec v Malej Fatre.

Rozhľadňa sa nachádza na Javorníckom hrebeni. Prístup je po červenej turistickej značke z Čadce (a z druhej strany od Makova) a po modrej značke z Kysuckého Nového Mesta, cestou V. Galvánka. Z Ochodnice sa dostanete po zelenej na Chotárny kopec a napojíte sa na červenú hrebeňovú značku.

11. Hričovský hrad (567 mnm)

Hričovský Hrad stojí na vrchole vápencového brala ( 567 m.n.m.) na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov. Od konca 17.storočia je ruinou ,preto sa po hradnom areáli treba pohybovať so zvýšenou opatrnosťou. Zrúcanina nádherne vklinená medzi skaly je výborným vyhliadkovým bodom. Kruhový výhľad umožňuje vidieť na západe a severe dolinu Váhu v pozadí s Javorníkmi , na východe Žilinu a v diaľke Malú Fatru a južný obzor vypĺňajú Súľovské vrchy. V blízkosti hradu sa nachádzajú menšie jaskynné útvary, dve jaskyne majú tvar chodby a jedna z nich je čiastočne prepadnutá. Najväčšia jaskyňa má po bokoch vytesané schody, v širšom okolí môžete natrafiť na ďalšie otvory v skalách. Z hradu Hričov ešte môžete vidieť 5 vrchov VKŽ a to sú Hrad Lietava, Straník , Polom, Martinské hole, a aj diaľke pri dobrej viditeľnosti Chatu pod Suchým.

Túru na Hrad Hričov začnete v obci Hričovské Podhradie (320 m.n.m.) pri turistickom smerovníku na mostíku cez Závadský potok. Od mostíka sa vyberiete južným smerom a sledujete červenú turistickú značku, po červenej značke vedie aj Náučný turistický chodník Hričovsky Hrad.

Cyklotúra na Hrad Hričov začnete v obci Hričovské Podhradie (320 m.n.m) pri turistickom smerovníku na mostíku cez Zavadským potokom. Pokračujete Po hlavnej ceste do Paština Závada 0,8 km, potom odbočíte vpravo na štrkovú cestu a pokračujete smerom hore po 2,6 km odbočíte vpravo a napojíte sa na červenú turistickú značku. Ktorá vás po 1 km dovedie až na Hričovský Hrad.

Hričovsky Hrad bol postavený v rokoch 1254 až 1265 ¬¬ ( Keďže v darovacej listine z roku 1265 pre Mikuláša z rodu Beych sa už výslovne uvádza hrad ,castrum, a Mikuláš z rod. Beych dostal od Bela IV. Už hotový hrad uvoľnený zrejme Tolušovou smrťou ,môžeme za zakladateľa a staviteľa hradu považovať magistra Toluša syna Františka, stalo sa tak medzi rokmi 1254-1265). Od roku 1563 ho odkúpil František Thurzo, keďže však Thurzovci na Hričove nesídlili a nevenovali dostatočnú pozornosť hrad bol počas Bočkajovského povstania v roku 1605 spustošený hajdúchmi. Ku koncu 17.storočia je hrad Hričov opustený a začína čas jeho zániku a rozpadu.

V roku 2005 a 2009 bol hrad Hričov začlenený do projektu Odklínanie hradou ktorý realizoval Slovenský skauting. A od roku 2010 ho spravuje Združenie priateľov Hričovského hradu (ZPHH).

12. Čertová brána (659 mnm)

Čertova brána

Známy a turisticky obľúbený prírodný útvar Čertova brána je tesná skalná zúženina nachádzajúca sa v závere Gaderskej doliny, ktorá predstavuje akési vyvrcholenie početných prírodných zaujímavostí tejto doliny. Bezprostredné okolie brány je plné ďalších kurióznych skalných útvarov a zákutí, ktoré nenechajú chladným snáď nijaký v lokalite sa mihnuvší fotoaparát. V blízkosti Čertovej brány sa Gaderská dolina vetví na Dedošovú dolinu a dolinu Selenec. Prvou menovanou možno pokračovať až k známym vrcholom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. K Čertovej bráne sa možno dostať po značkovanom turistickom chodníku vychádzajúcom z obce Blatnica a vedúcom celou Gaderskou dolinou.

 

Autor foto: Robo Majtán

13. Sklabinský hrad (626 mnm)

Hrad postavili v polovici 13. storočia na starom hradisku. Bol kráľovským hradom a sídlom Turčianskej stolice. Okolo roku 1436 vyhorel a po núdzovej oprave v druhej polovici 15. storočia nasledovala rozsiahla prestavba. Obnovili pozorovaciu vežu, pristavili gotickú kaplnku, pri stredovekom jadre hradu postavili prvé predhradie s dvoma baštami. Na konci 15.storočia hrad znova vyhorel. Na dôkladnú opravu sa podujali Révaiovci - vybudovali druhé predhradie s novou bránou, chránenou polkruhovitou baštou a štvorhrannou vežou. Na začiatku 17. storočia vyrástol v predhradí komfortný renesančný kaštieľ. Prežil protihabsburské stavové povstania a bol sídlom Turčianskej stolice až do postavenia stoličného domu v Martine (1772). Starý hrad sa pomaly rozpadával, dolná časť s renesančným kaštieľom boli obývateľné až do druhej svetovej vojny. Koncom roka 1944 Nemci pri vojenskej akcii vyhodili kaštieľ do vzduchu a vypálili spolu so Sklabinským Podzámkom. Hradné múry v malebnom predhorí Veľkej Fatry sú už iba romantickým cieľom nedeľných vychádzok.

K hradu patrí aj múzeum, ktoré je možné navštíviť a oboznámiť sa tak s históriou hradu a jej majiteľmi. Keďže tu chovajú pôvodné plemeno kôz, možno budete mať šancu ochutnať aj mliečne výrobky.

Sklabinský hrad je najjednoduchšie prístupným hradom v Turci, dostanete sa autom až k nemu. Z obce Sklabinský Podzámok túra pešo trvá cca 15 min. Každý rok sa tu tiež organizujú hradné slávnosti spojené s dobývaním hradu.

14. Starhrad (475 mnm)

Starý hrad (Starhrad) stojí na skalnatom žulovom kopci (475 m n. m.), ktorý ja súčasťou predhoria krivánskej Malej Fatry. na pravom brehu rieky Váh. Jeho pôvodný názov bol Varín (Warna, Varna, Owar). Neskôr po vybudovaní nového hradu Strečno sa začal používať názov Starý hrad ( Starhrad, Starigrad). Strážil považskú obchodnú cestu a vyberalo sa tu mýto. V blízkosti hradu bol aj brod cez rieku Váh. Už samotný názov hradu naznačuje, že patrí medzi najstaršie na Považí. Svedčí o tom aj praveké hradisko nachádzajúce sa v jeho blízkosti

15. Rozhľadňa na Bobovci (720 mnm)

Rozhľadňa na Bobovci leží v nadmorskej výške 720 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola Obcou Stará Bystrica v rokoch 2010–2011 z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007–2013. Bobovec nie je najvyšším vrchom Starej Bystrice.

Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou širšieho masívu Nocľahy, má svoj názov odvodený od strukoviny bôb, ktorá bola v minulosti dosť rozšírenou potravinou. Rozhľadňa má výšku 16 metrov, vybudovaná je z tradičných materiálov kameň a drevo podľa projektu Ing. Arch. Stanislava Mikovčáka.

Autor projektu má v rozhľadni umiestnených aj niekoľko umeleckých diel na tému anjelov, a to nielen na vnútorných stenách rozhľadne, ale téma anjelov sa objavuje aj vo funkčných prvkoch okenných mreží. Nočné osvetlenie rozhľadne je zabezpečované malou veternou a fotovoltaickou elektrárňou. Z rozhľadne je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike.

FOTO:OOCR Malá Fatra

16. Rozhľadňa na Kalníku (609 mnm)

V peknom prostredí malej vyvýšeniny nad obcou Belá-Dulice vyrástla v roku 2012 drevená turistická rozhľadňa. Estetická vyhliadková veža postavená v rámci projektu „Turčianske rozhľadne“ je vysoká temer 8 metrov a svojich návštevníkov poteší výhľadom na Turčiansku kotlinu zvanú i Turčianskou Záhradkou, na mesto Martin i na okolité horstvá Malej a Veľkej Fatry. Pod rozhľadňou je vybudované malé posedenie, nachádza sa tu i mapka regiónu Turiec a turistický smerovník. Prístup k rozhľadni je veľmi jednoduchý – stojí v blízkosti asfaltovej komunikácie medzi obcami Belá-Dulice a Turčianske Jaseno.

17. Sedlo Roháč (692 mnm)

Túto cyklotrasu je možné absolvovať z rôznych východiskových bodov. Pokiaľ človek začne v Žiline, jedná sa o veľmi jednoduchú cyklotrasu, ktorú človek zvládne aj po práci, prípadne škole. Veľká časť trasy vedie po asfaltovej ceste. Postupne sa prejde zo Žiliny do Lietavskej Lúčky, kde sa odbočí smerom doprava na Lietavu, cez ktorú sa prejde až na koniec Lietavskej Závadky. Odtiaľto konečne prechádzame na horský terén. Celkovo sa trasa vyznačuje len miernym stúpaním, takže máme možnosť naplno obdivovať krásy prírody. Cesta na Roháčske sedlo je zároveň pútnickou cestou a samotné Roháčske sedlo je pútnickym miestom. Výstup horským terénom na sedlo trvá približne pol hodiny. Na vrchole nájdeme pekné posedenie a zároveň rázcestník, kde sa môže cyklista ďalej vydať smerom, aký mu vyhovuje. Nájdeme tu zároveň nádherné výhľady na Súľovskú kotlinu. Smerom naspäť si cyklista užije parádny zjazd a takmer až do Žiliny ide smerom z kopca.

18. Sedlo Patúch (621 mnm)

V poradí Vrchol číslo 18. je Sedlo Patúch ktoré sa nachádza vo výške 621 m. n. m v sedle medzi obcami Zbyňov a Súľov. Je to známa lokalita hlavne pre tých čo si zajazdili Cyklomaratón Súľovské skaly, alebo boli na našom PEDÁLovniku. Doporučujeme trasu z Rajeckých Teplic cez Zbyňov až do sedla Patúch. A ak máte času dosť určite si zbehnite aj do Súľova Hradnej napríklad na kávičku alebo pivo. Resp. môžte isť do Lietavskej Svinnej. Môžem prezradiť že tento rok sa bude Patúch nachádzať aj na PEDÁLovniku aj keď dôjde k zmenám niektorých iných stanovišť.

19. Rozhľadňa na vrchu Tábor (697 mnm)

Rozhľadňa na vrchu Tábor /697 m.n.m./ je dominantou Kysuckého Nového Mesta. Od roku 2015 je na ňom vystavaná mohutná, štvorposchodová drevená rozhľadňa, ktorá je v súčasnosti najmladšou na Kysuciach. Rozhľadňa ponúka takmer dokonalý kruhový výhľad na okolité i vzdialené vrcholy, pričom dominantným ostáva pohorie Malej Fatry. Podľa obrysov končiarov určite rozoznáte Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb, Malý a Veľký Kriváň, z Kysuckej Vrchoviny sa vyníma Ľadonhora, Malý a Veľký Vreteň, Kysucká brána tvorená vrchmi Rochovica a Brodnianka.

http://zilina-gallery.sk

20. Pomnik Suvorovova /Pod Slačinami/ (1045 mnm)

Toto miesto som niekolko krát obišiel bez toho aby som vedel že takýto pamätník sa tu nachádza. Dozvedel som sa o ňom až od kamarata Petra pri značení minuloročného CUBE SPA MARATÓNU. A ako sa tam dostanete. Prídete do Kuneradu a potom sa dostanete k horárni na začiatku Stránskej doliny. A potom už len šliapete do pedálov alebo peši až na rozcestie pod Slačinami. Po príchode na rozcestie sa nedáte ani doprava ani doľava, ale pojdete kolmo po lúke medzi týmito dvoma odbočkami cca 200 metrov a prídete už k zmienenemú pomníku Suvorovova.