Lietavský hrad /635 m.n.m./ Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočí. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. V 15. hrad Bebekovci rozšírili. Ďalším z majiteľov bol na konci 15. storočí Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave bol uherský palatin Juraj Thurzo začiatkom 17. storočí.
Foto: Peter Danko
Chata bola postavená v roku 1948 a dodnes je stále v prevádzke v nezmenených interiéroch. Spodok chaty je murovaný z kameňa a ostatné poschodia sú drevené, čo chate dodáva neobyčajne útulný vzhľad typickej horskej chaty. Pri stúpaní po originálnych drevených schodoch nejednému z nás preblesne hlavou spomienka na časy pionierskych táborov a škôl v prírode. Ale práve tento kolorit dáva chate svojské čaro.
Preto si užite tento výstup a potom hlavne výhľady a výbornu kuchyňu na tejto ikonickej chate....
Rozhľadňa Terchová / 609 m.n.m./ je 30m vysoká. Je to rýchlo prístupne miesto pre turistov. Prispieva k poznaniu prírody, zdravému životnému štýlu a krásne pohľady na našu Terchovú pohladia každého na duši. Na vrchu Oblaz je teda okrem pietneho miesta aj miesto na poznávanie, vzdelávania, šport a relax. Inšpiráciou pre autora myšlienky bola terchovská pieseň: „To terchovské srdce na dvoje sa delí, jedna strana plače, druhá sa veselí…„
Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.
Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.
Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.
Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.
Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.
Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.
V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti. Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.
Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.
Vyhliadková veža- rozhľadňa stojí na mieste pôvodnej strážnej veže vybudovanej pri Rajeckom hrade. Objekt má teda aj historický význam – ako prvok historického dedičstva, ktorý bude súčasne slúžiť na zvýšenie využívania prírodného dedičstva, ako vyhliadková veža pre turistov. Rozhľadňa dopĺňa a je súčasťou náučného chodníka „Okolím Rajeckého hradu“.
Návštevníci náučného chodníka môžu pri turistickom výstupe na Dubovú, k rozhľadni, spoznávať miestnu flóru, faunu a históriu prostredníctvom tabúľ náučného chodníka, ktoré sú doplnené o nový prvok – QR kódy a štyri nové popisy na tabuliach turistickej trasy . Tieto poskytujú ďalšie informácie o našom kultúrnom aj prírodnom dedičstve.
Výška veže je 7 metrov.
Z mesta k nej vedie zelená turistická značka a náučný chodník. Ten pokračuje po hrebeni k archeologickej lokalite Rajeckého hradu, Rozhľadňa je oceľovej konštrukcie má tvar kvádra s vyhliadkovou plochou na dvoch úrovniach.
Zdroj: Mesto Rajec
Foto: Richard Kohler
Hrad postavili v polovici 13. storočia na starom hradisku. Bol kráľovským hradom a sídlom Turčianskej stolice. Okolo roku 1436 vyhorel a po núdzovej oprave v druhej polovici 15. storočia nasledovala rozsiahla prestavba. Obnovili pozorovaciu vežu, pristavili gotickú kaplnku, pri stredovekom jadre hradu postavili prvé predhradie s dvoma baštami. Na konci 15.storočia hrad znova vyhorel. Na dôkladnú opravu sa podujali Révaiovci - vybudovali druhé predhradie s novou bránou, chránenou polkruhovitou baštou a štvorhrannou vežou. Na začiatku 17. storočia vyrástol v predhradí komfortný renesančný kaštieľ. Prežil protihabsburské stavové povstania a bol sídlom Turčianskej stolice až do postavenia stoličného domu v Martine (1772). Starý hrad sa pomaly rozpadával, dolná časť s renesančným kaštieľom boli obývateľné až do druhej svetovej vojny. Koncom roka 1944 Nemci pri vojenskej akcii vyhodili kaštieľ do vzduchu a vypálili spolu so Sklabinským Podzámkom. Hradné múry v malebnom predhorí Veľkej Fatry sú už iba romantickým cieľom nedeľných vychádzok.
K hradu patrí aj múzeum, ktoré je možné navštíviť a oboznámiť sa tak s históriou hradu a jej majiteľmi. Keďže tu chovajú pôvodné plemeno kôz, možno budete mať šancu ochutnať aj mliečne výrobky.
Sklabinský hrad je najjednoduchšie prístupným hradom v Turci, dostanete sa autom až k nemu. Z obce Sklabinský Podzámok túra pešo trvá cca 15 min. Každý rok sa tu tiež organizujú hradné slávnosti spojené s dobývaním hradu.
Foto: turisticky.sk/
Rozhľadňa na Bobovci leží v nadmorskej výške 720 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola Obcou Stará Bystrica v rokoch 2010–2011 z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007–2013. Bobovec nie je najvyšším vrchom Starej Bystrice.
Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou širšieho masívu Nocľahy, má svoj názov odvodený od strukoviny bôb, ktorá bola v minulosti dosť rozšírenou potravinou. Rozhľadňa má výšku 16 metrov, vybudovaná je z tradičných materiálov kameň a drevo podľa projektu Ing. Arch. Stanislava Mikovčáka.
Autor projektu má v rozhľadni umiestnených aj niekoľko umeleckých diel na tému anjelov, a to nielen na vnútorných stenách rozhľadne, ale téma anjelov sa objavuje aj vo funkčných prvkoch okenných mreží. Nočné osvetlenie rozhľadne je zabezpečované malou veternou a fotovoltaickou elektrárňou. Z rozhľadne je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike.
FOTO:OOCR Malá Fatra
Čertova brána
Známy a turisticky obľúbený prírodný útvar Čertova brána je tesná skalná zúženina nachádzajúca sa v závere Gaderskej doliny, ktorá predstavuje akési vyvrcholenie početných prírodných zaujímavostí tejto doliny. Bezprostredné okolie brány je plné ďalších kurióznych skalných útvarov a zákutí, ktoré nenechajú chladným snáď nijaký v lokalite sa mihnuvší fotoaparát. V blízkosti Čertovej brány sa Gaderská dolina vetví na Dedošovú dolinu a dolinu Selenec. Prvou menovanou možno pokračovať až k známym vrcholom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. K Čertovej bráne sa možno dostať po značkovanom turistickom chodníku vychádzajúcom z obce Blatnica a vedúcom celou Gaderskou dolinou.
Autor foto: Robo Majtán
Je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú tu ani technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Nad „dedinkou“ sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom múzea. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti.
Zdroj: Wikipedia
Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec – mimoriadne pozoruhodnej oázy ľudovej architektúry, ktorú zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.
Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m).
V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané, žije tu 30 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.
Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním cyklistická trasa a majitelia viacerých dreveníc poskytujú možnosť ubytovania. V lete zaujme z viacerých podujatí napríklad „Nedeľa vo Vlkolínci“, ktorá sa koná vždy začiatkom augusta.
Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
Žiarska dolina je situovaná na Liptovskej strane Západných Tatier, nad obcami Smrečany a Žiar, 12 km od Liptovského Mikuláša. Preteká ňou potok Smrečianka.
Dolinou vedie modro-značený turistický chodník (1:30 hodiny) a asfaltová cesta v dľžke 6 km končiaca pri Žiarskej chate. Žiarská chata stojí v hornej časti doliny. Je vyhľadávaná najmä nenáročnými turistami a rodinami s deťmi – ktorí tento výstup zvládnu bez problémov.
Popis oblasti
Žiarska dolina sa nachádza v južnej časti Západných Tatier, patrí k ich najkrajším a najnavštevovanejším dolinám. Ponúka veľa možností na skialpinizmus a extrémne lyžovanie (v lete na turistiku a horskú cyklistiku). Vďaka rôznorodosti terénu si na svoje prídu skúsení extrémisti, ale i rekreační lyžiari a menej skúsení milovníci zimných športov. S stena Príslopu, J stena Baníkova a J steny Troch kôp sú ideálne pre skúsených jedincov, menej skúsení lyžiari sa môžu zamerať na Baranec, Hrubú kopu, okolie Smutného, Žiarskeho a Lúčneho sedla. V zimnom období je však potrebné byť v strehu pred lavínami, pretože Žiarska dolina patrí k najlavínoznejším terénom v Západných Tatrách (pri 4. a 5. lavínovom stupni zvykne byť dolina uzavretá, v zimnej sezóne vychádzajú pravidelné lavínove správy Strediska lavínovej prevencie na laviny.sk). Na jar a v lete pozor na medvede, ktorých je tu hodne.
Oblasť Žiarskej doliny je veľmi pekne opísaná aj na freeskialp.sk.
Prístup
Pri Liptovskom Mikuláši odboč z diaľnice D1 na kruhový objazd smerom do centra LM. Po približne 500 m sa pred tebou zjaví monštruózna budova Hypernovy. Odbočíš doprava smerom na Liptovský Hrádok, ďalej 3 km po hlavnej ceste. Prekonáš dravý horský potok Smrečianka (na ľavej strane si môžeš všimnúť monumentálne stavby sídliska Podbreziny). Asi 800 m za mostom cez Smrečianku prídeš na križovatku so smerovou tabuľou Žiar 9 km. Vyhodíš teda smerovku doľava a frčíš po hlavnej ceste smerom na sever. Prekonáš malebné sídlisko Podbreziny nasledované mestskou časťou Vitálišovce. Nenechaj sa zlákať nádherným výhľadom na Západné Tatry, radšej pozeraj na cestu, ktorá býva v zimnom období klzká. Za dedinou Smrečany-Žiar pokračuj ďalej ešte asi 3 km, až kým nedorazíš na (cez víkendy, sviatky a počas prázdnin) platené parkovisko. Zaparkuj, vytiahni lyže a hor sa do doliny!
Dolinou 5,284 km ľahkým terénom až na Žiarsku chatu (1325 m). Z chaty pokračuj cca 300 m na SV, až pod strmý výšvih pokrytý hustým porastom kosodreviny a malých stromčekov, ktorý prekonaj priamo (ak je dostatok snehu), prípadne z pravej strany nenápadným prierezom v spleti borovicovitých rastliniek. Po zdolaní tohto namáhavého botanického hangu si sa ocitol na tzv. Terase. Ďalej sa orientuj podľa fotomapky, ktorú nájdeš o pár desiatok pixelov nižšie.
Zdroj : https://ziarskachata.eu/
V Novej Bystrici v časti Vychylovka vyrástla nová rozhľadňa, je najvyššou na Kysuciach. Boli sme sa tam aj osobne pozrieť, je postavená na peknom mieste.
Rozhľadňa Nová Bystrica vznikla na základe spolupráce cez cezhraničný projekt INTERREG v rámci operačného programu efektívnej spolupráce pohraničných partnerských obcí Poľsko - Slovensko. Nachádza sa na Smrekovke, čo je kopec na rázcestí ciest do Skanzenu a do časti Rycerová (Vychylovka) teda smerom pod Rycierovu horu.
Výška samotnej rozhľadne je 25 metrov a ponúka krásny kruhový výhľad: v pozadí vidíte Malú Fatru, Rycierovu horu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, pri dobrej viditeľnosti môžete uvidieť aj Západné Tatry.
Cesta k rozhľadni na Smrekovke vedie zatiaľ po neznačenej trase od rázcestia na skanzen, ponad staré kasárne poľnou cestičkou dohora. Táto cesta k rozhľadni trvá asi hodinu pokojnou, vychádzkovou chôdzou. Cesta nie je náročná, kľudne môžete na výlet zobrať aj deti, určite to zvládnu. Celá cesta tam aj späť mala necelých 5 km.
Zdroj: https://www.mojekysuce.sk/
Blatnický hrad je zrúcanina hradu. Nachádza sa na strmom kopci neďaleko rovnomennej obce Blatnica. Bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1300 kedy bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Hrad postavili na ochranu cesty magna via, vedúcej z Nitry na sever. Počas storočí prechádzal hrad z rúk do rúk. Pongrácovci, Necpalskovci a neskôr za Révaiovcov bol rozšírený v roku 1540. Bol dvojvežový so stredovým palácom. Koncom 17. storočia sa ho zmocnili vojská Imricha Tököliho a v 18. stor. kuruci Františka II. Rákocziho. Od roku 1790 bol neobývaný a časom chradol. Dnes na ňom prebiehajú konzervačné práce.
Na hrad sa dostanete z ústia Gaderskej doliny a cca po ť minútach na biku alebo 10 minút peši k rozbočníku a odbočíte na žltú značku smerom na hrad. Bikeri môžu pokračovať ešte zhruba 3 minuty a dostanete sa k chate po ľavej ruke a hneď za chatou odbočíte vľavo na zvažnicu, ktorá Vás taktiež privedie k hradu.
GPS: 48.947074, 18.947039
Foto: Milan Kirn
Copyright © 2012-2023 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga
