Polom je vrch v pohorí Lúčanská Malá Fatra, nad obcou Stráňavy, 10 km východne od Žiliny. Z ďaleka pozornosť pútajúci vrch na SZ okraji Malej Fatry je poznačený masívnou ťažbou vápenca, okrem iného pre vápenku v neďalekom Varíne. Práve preto je jednoduché lokalizovať ho z celého okolia Žiliny. Koncom II. svetovej vojny prebiehali v jeho okolí tuhé boje, ktoré pripomína pamätník na jeho vrchole, ku ktorému vedie niekoľko značkovaných chodníkov. Možná trasa pre mtb spod hradu Strečno po značenej cyklotrase, ktorá sa napojí na červenú TZ. Zo Stráňav hore po asfaltke s napojením na zelenú TZ , vhodné aj pre trekové prípadne cestné bicykle.
Chata na Kľačianskej Magure hovorovo nazývaná len Magura, patrí k najčastejším turistickým cieľovým bodom z Turčianskej kotliny. Niet sa čo diviť, patrí medzi najdostupnejšie chaty v Turci a jej okolie poskytuje krásne ďaleké výhľady na celý Turiec, Lúčanskú časť Malej Fatry a Veľkú Fatru. Prístup pre cyklistov je z Turčianských Kľačian.
Veľká lúka (1 475,5 m n. m.) je najvyšší vrchol Lúčanskej časti Malej Fatry. Veľká lúka je tiahly lúčnatý vrchol v centrálnej časti hlavného hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry, nazývanej aj Martinské hole. Je to dobrý vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na Malú a Veľkú Fatru a na Žilinskú a Turčiansku kotlinu.
V okolí vrcholu sú zachované väčšie plochy kosodreviny ako aj porasty čučoriedky obyčajnej (Vaccinium myrtillus). Okrem toho sa na hrebeni nachádzajú zamokrené rašeliniská, ktoré sú v čase dažďov ťažko prechodné.
49°05′27.3″S 18°48′49.62″V
4. Rozhľadňa na vrchu Tábor /697 m.n.m./ je dominantou Kysuckého Nového Mesta. Od roku 2015 je na ňom vystavaná mohutná, štvorposchodová drevená rozhľadňa, ktorá je v súčasnosti najmladšou na Kysuciach. Rozhľadňa ponúka takmer dokonalý kruhový výhľad na okolité i vzdialené vrcholy, pričom dominantným ostáva pohorie Malej Fatry. Podľa obrysov končiarov určite rozoznáte Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb, Malý a Veľký Kriváň, z Kysuckej Vrchoviny sa vyníma Ľadonhora, Malý a Veľký Vreteň, Kysucká brána tvorená vrchmi Rochovica a Brodnianka.
Zvonička
slúžila miestnemu roľníckemu obyvateľstvu, taktiež aj nájomným poľnohospodárskym robotníkom ktorí bývali aj s rodinami v osade.
Okrem oznamovania času dňa a oznamov, slúžil hlas zvona pre zvolávanie obyvateľov osady pri vyhlasovaní požiarneho a oznamov, slúžil hlas zvona pre zvolávanie obyvateľov osady pri vyhlasovaní požiarneho poplachu, nebezpečenstva povodní i rozháňanie búrkových ľadovcových mračien.
Šindľová strecha je tradičnou typickou architektúrou zvonice.
V osade u Marunov kde sa nachádza táto krásna malebná drevená zvonica, nájdeme aj krásne výhľady na okolitú prírodu a určite sa oplatí vychutať si jeden z najkrajších výhľadov na západ slnka nad Terchovou.
Zvonička, ktorú nájdete na okraji lazu Marunovci pod sedlom Kováčka. Modrá značka na hrebeni je hranicou medzi Malou Fatrou a Kysucami. Laz Marunovci nás veľmi prekvapil. Odporúčam na návštevu všetkým, ktorých už tak veľmi nebaví šlapať iba hlavný hrebeň Malej Fatry a radi navštívia nové zaujímavé miesta. O výhľad na Malú Fatru neprídete, hrebeň je viditeľný z lúk od krajných dreveníc lazu.
Rozhľadňa sa týči nad mestom Krásno nad Kysucou v osade u Jantov na vrchu Diel (560 m n.m.). Vyhliadková veža bola slávnostne otvorená 30. augusta 2020 a rýchlo sa stala súčasťou siluety mesta. Vzhľadom na umiestnenie nad mestom poskytuje návštevníkom atraktívny a zaujímavý pohľad na mesto a jeho okolie. Elegantná a štíhla veža sa právom stala dominantou v krajine.
Rozhľadňa v Krásne nad Kysucou bola postavená podľa návrhu architekta Stanislava Mikovčáka, známeho staviteľa rozhľadní na Kysuciach a predstavuje symbol spojenia zeme s nebom, symbol budúcnosti, ktorú vidíme v našich deťoch, ale aj krásneho nadhľadu, ktorý je taký potrebný v medziľudských vzťahoch. Na prvom poschodí vyhliadkovej veže je galéria, v ktorej nájdete informácie o meste Krásno nad Kysucou.
Súčasťou vyhliadkovej veže je fotovoltaický systém, ktorý slúži na nabíjanie bezpečnostných kamier, a na osvetlenie tejto dominanty. Osvetlenie sa zapína v rámci výnimočných udalostí v meste, či už na Nový rok, alebo počas Dní mesta a pod.
K rozhľadni sa dostanete asfaltovou miestnou komunikáciou od železničnej stanice Krásno nad Kysucou v mestskej časti Zákysučie, kde prejdete cez priecestie, odbočíte doprava a za mostíkom hneď doľava. Pôjdete rovno cez osadu Vlčov a pri informačnej tabuli (pri kríži) odbočíte doprava do osady U Jantov, z ktorej už uvidíte neďalekú rozhľadňu. Druhou možnosťou je výstup po novovybudovanej Kalvárii. V tomto prípade pri železničnej stanici prejdete cez priecestie, za priecestím odbočíte doprava a po 800 metroch odbočíte vľavo na cestičku Kalvárie. Po krížovej ceste v dĺžke cca 600 metrov sa dostanete priamo k vyhliadkovej veži.
Viac informácii nájdete: https://www.mestokrasno.sk/o-meste/rozhladna-u-jantov.html
Zdroj: www.mestokrasno.sk/
Foto: Žilina GALLERY
Stratený budzogáň je skalný útvar, ktorý erozívnou činnosťou mrazu a vody, získal netradičnú podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 metrov. Priamo z Rajeckých Teplíc vás k nemu po cca 2 hodinách chôdze privedie náučný chodník. Náučné tabule popisujú detailne nielen prírodné prostredie okolia, ale aj príbeh o obrovi, ktorý zaujme okrem detí aj dospelých. K budzogáňu sa dá dostať aj značeným turistickým chodníkom z obce Zbyňov alebo z opačnej strany z obce Súľov.
K Stratenému budzogáňu sa vzťahuje povesť, ktorá je na pokračovanie opísaná aj na šiestich tabuliach náučného chodníka:
"Obra bolela noha. Hneď ako prekročil hranice krajiny, zapichlo sa mu do nohy ihličie. Rozplakal sa a jeho slzy zasolili zem. Nárekom zobudil zajaca. Zajac vytiahol obrovi ihličie z päty, on ho na oplátku niesol na ramene. Obor cestovateľ uvidel strom Hromodub, zamiloval sa a zmocnil sa Hromoduba. Nemohol si vziať strom, tak ho premenil na kameň."
Na vrchole Svederníckeho vrchu sa nachádza zaujímavá turistická rozhľadňa. ide o drevenú stavbu v tvare kríža. Ponúka nádherné výhľady na dolinu v okolí rieky váh, Žilinu, Malú Fatru, okolité obce, Strážovské vrchy, Bytčiansku kotlinu a Javorníky. trasa k rozhľadni vedie okolo rodného domu známeho slovenského maliara Vincenta Hložníka. Obec bola tiež rodným domovom latinského básnika Adama Vanocha. v centre Svederníka sa nachádza aj pekná kaplnka sv. Štefana a skupina historických kamenných pivničiek.
K rozhľadni vedie chodníček z centra obce Svederník a cesta pešo trvá približne pol hodiny. Je nenáročná a vhodná aj pre rodiny s deťmi.
Chodník nemá oficiálnu turistickú značku, turistu k rozhľadni privedú drevené informačné tabuľky.
Túto cyklotrasu je možné absolvovať z rôznych východiskových bodov. Pokiaľ človek začne v Žiline, jedná sa o veľmi jednoduchú cyklotrasu, ktorú človek zvládne aj po práci, prípadne škole. Veľká časť trasy vedie po asfaltovej ceste. Postupne sa prejde zo Žiliny do Lietavskej Lúčky, kde sa odbočí smerom doprava na Lietavu, cez ktorú sa prejde až na koniec Lietavskej Závadky. Odtiaľto konečne prechádzame na horský terén. Celkovo sa trasa vyznačuje len miernym stúpaním, takže máme možnosť naplno obdivovať krásy prírody. Cesta na Roháčske sedlo je zároveň pútnickou cestou a samotné Roháčske sedlo je pútnickym miestom. Výstup horským terénom na sedlo trvá približne pol hodiny. Na vrchole nájdeme pekné posedenie a zároveň rázcestník, kde sa môže cyklista ďalej vydať smerom, aký mu vyhovuje. Nájdeme tu zároveň nádherné výhľady na Súľovskú kotlinu. Smerom naspäť si cyklista užije parádny zjazd a takmer až do Žiliny ide smerom z kopca.
Sedlo Demänová sa nachádza v pohorí Oravské Beskydy medzi Oravskou Lesnou a Vychylovkou. Je to miesto, kde sa stretávajú Lesná úvraťová železnica z Vychylovky a Oravská lesná železnica a majú tu spoločnú zastávku.Na tomto mieste sa nachádza aj Goralský dom, ktorý Vám otvori na prehliadku sprievodca z úvraťovej železnice :-) Nad sedlom sa nachádza aj malá rozhľadňa. Do sedla sa dá dostať lesnou cestou z oboch týchto týchto dedín. Určite sa oplatí navštíviť Lesnú železnicu ako aj múzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke.
GPS súradnice: šírka: 49.389160 ° SŠ dĺžka: 19.126920 ° VD
foto: Dušan Šrenkel
Kamenno-drevená turistická rozhľadňa na vrchu Kamenité (834 m n. m.), nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni Javorníkov priamo na turistickom chodníku medzi obcami Dlhá nad Kysucou a Dlhé Pole. autorom rozhľadne je ing. Stanislav Mikovčák, po ktorom je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach. Mikovčákova rozhľadňa má veľmi dobrú dostupnosť, je preto vhodným cieľom pre nenáročnú turistiku. vhodná je aj pre rodiny s deťmi. Pri dobrých podmienkach sú z nej nádherné výhľady na Kysucké Beskydy, Kysuckú vrchovinu, Malú Fatru, ale aj tatry. aj vďaka dobrej dostupnosti sa na ňu pravidelne organizujú trojkráľové výstupy turistov zo všetkých strán. v čase vianočných sviatkov je možnosť nájsť v rozhľadni ozdobený vianočný stromček. túra na Kamenité je nenáročná a vhodná tak pre peších turistov, ako i cykloturistov a v zime aj pre bežkárov. Pár minút pešo od rozhľadne smerom na západ je menšia kaplnka s lavičkou.
Nadmorská výška: 884 m n. m., výška rozhľadne: 15 metrov, rok otvorenia: 2014, pohorie: Javorníky. Obec: Veľké Rovné.
Rozhľadňa na kopci Zarúbaná Kýčera (884 m n. m.) v katastri obce Veľké Rovné je trojpodlažná drevená stavba. Bola otvorená v roku 2014. Prístup na rozhľadňu je po žltej turistickej značke z miestnej časti Ivor cez osadu Dolinky. Popri ceste a chodníku je postavených šesť informačných panelov, na ktorých sa oboznámite s históriou obce, architektúrou, geológiou, geomorfológiou, rastlinami a živočíchmi. Pri ceste sú postavené aj drevené prístrešky. Prvé prudšie stúpanie je z údolia v dolnej časti Doliniek k domom na terasu pohoria. Odtiaľto po Kaplnku Panny Márie ustavičnej pomoci v osade Soľné je mierne stúpanie. Ďalšie strmšie stúpanie je od kaplnky na vrchol Zarúbanej Kýčery. Po neupravenej ceste je možné pokračovať autom až ku kaplnke.
Z rozhľadne sú úchvatné výhľady na okolitú prírodu, smerom na Žilinu a Bytču, pohoria Malej Fatry, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.
Stránik z nadmorskou výškou 769 metrov.
Poloha a tvar vrchu ponúkali vhodnú lokalitu na pobyt a obranu obyvateľom regiónu už v praveku. Archeologické nálezy dokladajú na vrchu rozsiahle hradisko z mladšej doby bronzovej (1250 - 1000 pred Kr.) a mladšej doby železnej (750 pred Kr. - 0).
V súčasnosti je Straník stále významným miestnym centrom pre paragliding a závesné lietanie. V Žiline je viacero škôl paraglidingu ponúkajúcich kurzy športového lietania a kopec je vyhľadávaný pilotmi zo širokého okolia. Je tiež miestom konania rôznych pravidelných súťazí LAA.
Paraglajding na Straníku.
Okolie vytvára vhodné termické podmienky na začatie dlhších preletov. Tvar kopca poskytuje vhodné podmienky na svahové lietanie. Na vrchole sú udržiavané 2 štartovačky:
Copyright © 2012-2024 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga
