5 nej závodu 1000 Miles Adventure Pouhé tři dny zbývají do startu závodu, který nemá v Česku ani Evropě obdoby. Unikátní podnik startující 1. července je ověnčen hned celou řadou extrémů. 1. NEJDRSNĚJŠÍ V Evropě určitě! Jen těžko byste hledali tady na starém kontinentě extrémnější cyklistický závod. Pokud si spojíte drastickou porci kilometrů, důsledné vedení trasy nejnáročnějšími terény Česka a Slovenska a jízdu, ve které se musíte spolehnout jen sami na sebe, dostanete jednoznačnou odpověď o brutální náročnosti závodu. Jestli jste si mysleli, že ve střední Evropě není místo na mnohadenní extrémní závod bez zabezpečení, tento podnik vás přesvědčí o opaku. 2. NEJDOBRODRUŽNĚJŠÍ V závodě jste jen vy a příroda, kterou projíždíte. Žádná doprovodná vozidla, žádné podpůrné týmy, žádné hotely, žádné úlevy. Při spaní pod širákem doufáte, že jste už dost unavení na to, abyste neřešili zvuky přicházející z lesa. Přesto se setkání s kanci ani medvědy nevyhnete. Křižujete nejodlehlejší kouty krajiny, zdoláváte vysoké kopce, brodíte hluboké říčky. V jakémkoliv počasí. Toto je závod, při kterém se neobejdete bez znalosti zásad přežití v divočině. 3. NEJKRÁSNĚJŠÍ Krása má mnoho forem a každý ji vnímá jinak. Můžete si být ale jistí, že za dny strávené na trase závodu potkáte více krásných okamžiků než za celý zbylý rok. Ať už je to krása přírody, očista vlastních myšlenek nebo opravdové kamarádství. Ale stojí to za tu nelidskou dřinu? Každý kdo absolvoval závod Craft 1000 Miles Adventure vám řekne jednoznačné ano. 4. NEJDELŠÍ Nejdelší časem nebo kilometry? To je jedno, čeká na vás obojí. Doba absolvování závodu mezi týdnem až měsícem, za kterou musíte zvládnout 1600 kilometrů. Obojí je extrém, který opět v Evropě nenajdete. Takže je jedno jestli vyčerpání a bolest závodníků budete přepočítávat na hodiny nebo kilometry. 5. NEJDRAMATIČTĚJŠÍ Díky online přenosu zpráv od jednotlivých závodníků můžete po celý průběh závodu sledovat fascinující reality show na webu závodu www.1000miles.cz. Emocemi nabité zprávy zachycují vyčerpání, zoufalost i endorfinovou extázi závodníků. Najděte si svého favorita, sledujte jeho boj a fanděte mu až do cíle. BONUSOVÉ NEJ Pořádnou baterii NEJ má i trasa závodu. Jede z nejzápadnějšího možného místa v Česku z trojmezí, projede nejpustější pohoří, což jsou Krušné hory, nejnižším místem ČR 115 m n.m. v Hřensku, nejsevernějším místem ČR ve Šluknovsku 51°03´. Nejvyšší místo trasy je Križná 1574 m ve Velké Fatře a trasa s celkovým převýšením 31 km končí v nejvýchodnější vesnici na Slovensku. www.1000miles.cz   ZDROJ: www.mtbs.cz  Foto: Marek Cibula, Anna Kopková

CYKLOMARATÓN TOUR sa na tento víkend presťahuje z Čiech na Slovensko do Bratislavy. OKOLO BRATISLAVY odštartuje v sobotu 30.6.2012 v Karlovej vsi o 11:30 na tratiach s dľžkou 32km a 55km. Všetky informácie nájdete tu Autor: Luboš Terry Dupkala

„Automutilácia - opakované násilné správanie sa zamerané voči sebe, spôsobujúce fyzické zranenia, bez úmyslu spáchať samovraždu. Môže ísť napr. o škrabanie, bodanie sa, rezanie, udieranie sa, vytrhávanie si vlasov, spôsobovanie si popálenín, nadmerné bicyklovanie a pod. Jeho účelom je vyjadriť alebo uvoľniť emocionálny nepokoj postihnutého. Automutilácia ako taká nie je klasifikovaná ako samostatná diagnóza, no spomína sa v symptomatike hraničnej poruchy osobnosti a môže, no nemusí tiež doprevádzať iné poruchy. Niektorí ju zaraďujú do kategórie „impulse control disorders“, kam patrí patologické hráčstvo či kleptománia.“ (Zdroj: www.wikipedia.com) Takýto študovaný úvod reportu ma napadol počas poslednej nedele, keď som sa po celom týždni v práci konečne mohol pobicyklovať. Boli 3 hodiny ráno, bol som v sedle bicykla 15. hodinu a neodvratne sa blížil okamih, keď ma táto obľúbená kratochvíľa prestane baviť. Síce zase len na niekoľko dní, ale to vysvetľuje hore uvedená definícia... Celé sa to začalo rozhodnutím vybrať sa aj na tretie podujatie DEMA ČESKOSLOVENSKÉHO seriálu 24 hodín MTB, keď som si povedal, že predsa nie som žiadna bábovka a dám aj tretí krát sólo. Som bábovka.     K tomuto poznaniu som mohol prísť vďaka záslužnej činnosti skupiny skvelých ľudí z Bystřičky a okolia, ktorá sa nachádza neďaleko Vsetína. Títo ľudkovia očividne nemajú vo svojom voľnom čase čo robiť a tak už po niekoľký krát pre nás pripravili takúto parádnu akciu. Atmosféra býva na tomto podujatí už tradične komornejšia, čo mne osobne vyhovuje a mám radosť, že na mňa každých 12 sekúnd niekto nekričí „ZĽAVA!“ alebo niečo podobné. Úplne mi to stačí aj každých 18 sekúnd. Scenár týchto víkendových úletov z bežnej reality býva v bikepointe už podľa zabehnutého scenára – v piatok transport na miesto činu, rozloženie stanov (musím sa pochváliť skrátením času postavenia toho môjho z 2,5 hodiny v Jihlave na smiešnych 20 minút v Bystřičke), nejaké to papanie, voľná zábava a hurá do hajan. Na tomto mieste sa musím pozastaviť nad spomenutou voľnou zábavou. Keď som sa v Liberci čudoval, ako dokážu niektorí experti po krutej chlastačke na druhý deň fungovať na bikoch, tak tu to bol taký „odvaz“, že to niektorí nedokázali...     Ale k veci. Štart štýlom Le Mans presne o dvanástej v sobotu a boli sme v tom. Všetci rovnako bez ohľadu na to, či sme šli solo, v dvoj, alebo v 4-člennom tíme. Sólisti začali samozrejme o poznanie pomalšie ako tímoví rideri, ktorí to často poňali ako sériu šprintov na 10 km s prestávkami na občerstvenie, relax, či spánok v noci. Organizátori pre nás tento rok pripravili prekvapenie v podobe predĺženia trasy, ktoré sa však málokomu z mojich známych páčilo. Náročná stojka po asfalte a následne zjazd po single tracku, ktorý bol podľa mňa hlavne v noci pomerne nebezpečný, keď mal unavený človek tendenciu robiť chyby a predsa len to bolo po pravej strane pomerne strmé a hlboké. Teda aspoň na môj vkus. Našťastie som držku hodil v tom druhom singli.. :o) Pozitívom však bol určite krásny výhľad do doliny, ktorý sme si predtým užívať nemohli. Určite stál za to..     Celkovo 24 hodinovku v Bystřičke považujem za podujatie plné náročných súbojov (zväčša samého so sebou). Na jednej strane to je pomerne náročná trať, na strane druhej BRUTÁLNE koláčiky na občerstvovačke, kvôli ktorým bolo treba vynaložiť nadľudské úsilie, aby človek vyštartoval aj do ďalšieho kola. Ďakujem tej dobrej duši, ktorá ich napiekla. Polovicu pretekov som jedol (alebo žral?) len tie!   Občas som rozmýšľal, že zmením taktiku a namiesto jazdenia na biku budem len sedieť na občerstvovačke a ostatných súperov zákerne vyhladujem. Nakoniec som sa však rozhodol držať pôvodného plánu a jazdil som čo to dalo. Ako som už na začiatku spomínal, do tretej-štvrtej ráno to šlo. Držal som si svoje tempo, nerobil žiadne blbosti a rozdával som úsmevy fotografom stojacim pri trati. S postupom času ten úsmev síce trošku skysol, ale jazdilo sa mi celkom v pohode. Zlom nastal okolo svitania, keď zlyhala morálka a proste ma to prestalo baviť. Zrazu som tie stojky nemohol vyšliapať a začala pešia turistika. Hore kopčekom potlačiť, dolu sa zviezť. Takéto kolobežkovanie mi vydržalo asi 2-3 okruhy a vzdal som to. Bábovka.     Bábovka však mohla nasávať atmosféru v depe, ktorá inak sólistom uniká. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Mal som kopu času na umytie biku a seba, podebatovanie s kamarátmi, relaxovanie, užívanie si muziky v depe a pozorovanie robotov, ktorí to nevzdali tak ako ja. Všetci majú môj rešpekt. Taktiež aj organizátori, ktorí sa celú noc starali či už o našu bezpečnosť, alebo prísun energie do našich vyšportovaných pupkov. A majú celkom sympatický hudobný vkus – Rolling Stones ja veru môžem..  V nedeľu presne na obed sa všetko skončilo. Bol odmávaný aj posledný pretekár, bol poskytnutý aj posledný rozhovor viac či menej úspešných bojovníkov a neostáva nič iné, len konštatovať, že slovenská výprava sa počas tohto víkendu nestratila. Niekoľko prvých miest a ďalších krásnych umiestnení nám naznačuje, že aj v poslednej časti seriálu v Poluvsí pri Žiline budú na trati vládnuť kruté boje. A ako zaznelo v jednom filme: „Tvoje prdel pozná středověk!“ (Už zase...) Autor: Martin Vaško Foto: www.mtbmaraton.cz

Môj prvý maratón ktorého som sa zúčastnil bol Strážovský bikemaratón v Súľove v roku 2005. Prišli sme tam s kamarátmi na bielom wartburgu s dvoma bicyklami na streche a jedným v kufri :-). Ja som sa šiel len tak pozrieť ako to na maratónoch vyzerá, ale keď som videl všetkých tých pestrofarebných cyklistov tak som sa prihlásil a začal som sa zúčastňovať aj iných maratónov. Od vtedy sa rád vraciam do Súľova. Pri prihlasovaní som dúfal, že sa nezopakuje rok 2009, kedy som tu bol naposledy, keď lialo pár dní pred, v deň preteku a aj pár dní po. Vtedy som nechal bicykel na streche auta, šiel vrátiť čip, pozrel kamarátov ktorých som pri prejazde cez Súľov ani nepoznal pod vrstvou blata a šiel domov. Ešte pred štartom mi hovorili niečo o padavkách, ale keď počítali škody na sebe a bicykloch tak mi dali za pravdu, že to nestálo za to! Tento rok po týždni úpekov pršalo našťastie iba dva dni pred sobotou. Na trati to nebolo skoro ani poznať. Po príjazde do Súľova (už na inom aute :-) ),nás usporiadatelia nasmerovali na parkovisko na lúku pod skalami cca 400 metrov od štartu. Prezentácia v Kultúrnom dome prebehla ako vždy bez najmenšieho čakania, rýchli návrat do auta, prezliecť sa a späť pred kulturák postaviť sa na štart do druhej vlny 48 km trate. Po výstrele sa šlapalo do kopca, kde som sa pripojil ku skupinke s ktorou som krútil ďalej po lúke. Pri jednom úseku v lese kde bolo blato a korene naraz cyklisti predo mnou náhle zastali. Ako vždy som odopol pravú nohu z spd a pri pohľade pod nohu som zistil že je tam veľká kaluž s blatom tak som sa rozhodol prevážiť sa na ľavú stranu. Lenže hlava bola rýchlejšia ako noha ktorá nešla vypnúť z pedála a už som bol zapichnutý ľavým kolenom v mäkkej zemi. Ako som zistil na druhý deň podľa modriny na ľavom boku iba zemina tam nebola, ale asi aj nejaký koreň. Aspoň že som ho netrafil kolenom. Tento rok mám na pády nejaké šťastie, čo pretek to pád. Našťastie sú to pády skoro v nulových rýchlostiach. Vtedy ma obehol aj druhý člen "môjho" tímu bikepoint.sk Erik, ktorého som ale následne pri prejazde cez Súľov dobehol a pár kilometrov sme v teréne tvorili tandem. Neskôr sa mi stratil pri jednom zjazde. Ani som sa nenazdal a na 15 km bola prvá občerstvovačka, kde som si dal ionťák, banán a sušené marhule. Medzi tým začalo slnko svietiť ako sa na letný deň patrí. Potil som sa ako somár v kufri a pri niektorých stupákoch, kde aktuálna rýchlosť sa rovnala pomalšiemu slimákovi sa mi zahmlievali okuliare tak, že som nič nevidel. Pred druhou občerstovačkou nás ešte čakalo tlačenie bikov pomedzi skaly kde na dvoch úsekoch pomáhali usporiadatelia vynášať bicykle cez dva polmetrové skalné schody. Na druhej občerstovačke som doplnil ionťák v bidone,zajedol banán a melón. A zas sa stúpalo a klesalo prevažne po lúkach a za treťou občerstvovačkou prišlo nekonečné stúpanie do sedla Rôsoviny, ktoré som vyšliapal úplne celé popri tlačiacich cyklistoch. Nešiel som o moc rýchlejšie ale krútilo sa mi dobre tak som nezliezal. Pri následnom zjazde vraj bola "jama na mamuta". Nejakú opáskovanú jamu som v jednej zákrute videl, ale či to bola tá mamutia tak to fakt neviem. Po zvlnenom teréne prišla posledná občersvovačka a miesto na doplnenie tekutín. Tesne za občerstvovačkou pred posledným stúpaním som si dával do úst zvyšok gélu. Rajdy som držal iba ľavou rukou, keď som zachytil pravou časťou riaditok za mlieko na kríku a moc nechýbalo a ľahol by som tam. Našťastie mlieko povolilo skôr ako ja a odtrhlo sa. Posledné stúpanie je tradičné do sedla Roháč po krížovej ceste, ktorá sa pre zlý terén skoro celá tlačila a miestami sa brodilo v piesku, ktorým bol pôvodne zasypaný elektrický kábel. Po dažďoch bol piesok kade tade, len nie na pôvodnom mieste. Pár krát sa mi zdalo, že som videl v tom piesku aj mušle. Ale asi som mal nejaké vidiny. Nasledoval konečne zjazd cez lúky a následne cieľ pred kulturákom. Po umytí bicykla som čakal na kamarátku Janku s ktorou som do Súľova došiel v tieni stánku Aminostar spolu s Erikom a jeho manželkou, ktorá tam predávala doplnky stravy a výživy pre športovcov. Po uložení bicyklov do auta, osprchovaní a občerstvení sa v miestnej základnej škole nasledovalo vyhlásenie výsledkov a tombola. Ako obyčajne zas nič. Ani dve sedmičky (skončil som vo svojej kategórii na 77.mieste) mi šťastie nepriniesli. By ma zaujímalo v čom mám ja šťastie a kedy sa konečne unaví .... Autor: Milan Majtán

Túto sobotu sa konal v poradí už 14. ročník Author bikemaratónu Súľovské skaly. Počasie v piatok nevyzeralo najlepšie, ale nakoľko bolo pred časom veľmi sucho, spoliehal som sa na to, že aj napriek prietrži, to do rána stihne vyschnúť. A tak aj bolo, teda až na pár úsekov v lese, kde boli celkom pekne močariská. Ráno som si privstal, aby som stihol vyvenčiť psa. Ja som sa plánoval vyvenčiť v Súľove. Pôvodne som plánoval ísť na biku aj tam, ale nakoniec som šiel s kamarátom na Ducatte. Vpredu miesto nebolo a tak som musel ísť dozadu, že aspoň budem pridržiavať bicykle. A ono by to bolo fajn, len keby sa za nás nezavesili policajti, ktorí zhodou okolnosti išli riadiť premávku do Súľova. Musel som sa schovávať vzadu na podlahe, aby ma nevideli. Veď nebudeme riskovať pokutu. Keď sme konečne prišli do cieľa, alebo mám povedať na štart, už som bol dobre vymasírovaný, špinavý a to som na biku ešte ani nesedel. Parkovalo sa opäť na prudkej lúke, tak sme dúfali, že nebude pršať. Pomaly sme sa presunuli k obecnému úradu, kde už prebiehala prezentácia a bola fakt rýchla. Ani som sa nestihol spamätať a už som odchádzal s čipom, taškou a úsmevom na tvári. Pôvodne som plánoval dať si dlhú trať, ale vzhľadom na piatkový lejak, som zvolil strednú. Dlhá mala štart o deviatej, na ktorej sa ako obvykle zišiel pekný počet bikerov. Stredná trať bola rozdelená na dve vlny. Tá prvá štartovala 9:15 a druhá pätnásť minút po nej. Do nej som sa pomaličky zaradil aj ja. Samozrejme, pekne nakoniec, ako vždy. Aspoň ma už nikto nepredbehne :-) Ešte som prehodil pár slov s kamarátmi a o chvíľu som už dupal do pedálov. Tento rok sa mi šlo mimoriadne dobre. Rád jazdím, keď nie je moc teplo. Na miernom tiahlom stúpaní do Hradnej sa pelotón pekne potrhal a každý si našiel svoje miesto. Pri zjazde do Vrchteplej som stretal jedného pretekára, ktorý asi vážnejšie spadol, keďže ho viezli na biku k občerstvovačke. Tu som sa chvíľu zdržal, pretože tu mali moju obľúbenú štrúdľu. Ta bola mimochodom na každej občerstvovačke, za čo majú organizátori u mňa veľké plus. Následný zjazd do Súľova bol dosť blatistý, ale to ja rád, keď nie je na celej trati. Cez Súľov som prefrčal bez pózovania, keďže manželka tam na mňa s foťákom nečakala. Potom sa šiel kúsok po asfalte a potom opäť turistickým chodníkom do lesa. Tento úsek je fajn na rozdýchanie, dosť sa tu tlačí a sem tam aj nesie bike. Ale tu boli „vždy pripravení“ chalani ochotní pomôcť vyniesť bicykel a možno aj bikera :-) Zvyšok trate sa mi šlo tiež fajn, až na stupáčik nad Hlbokým. Slnko tu dosť pripekalo a potil som sa ako zlodej pri výsluchu. Poslednú štrúdľu som si dal v Hričovskom Podhradí, aby som sa posilnil pred tým nekonečným kopcom do Lietavskej Závadky. Tam som na občerstvovačke štrúdľu už vynechal, miesto toho som sa nechal zlákať na slivovicu :-) No nedajte si. Posledné stúpanie do Roháčskeho sedla nebolo nič moc, strašne veľa piesku, do ktorého sa kolesa zabárali a nie a nie sa vyhrabať. Najskôr som si myslel, že to naplavilo po tom piatkovom lejaku, ale neskôr som si všimol odkrytý kábel, tak mi bolo jasné, že to tu naviezli. Našťastie v zjazde do Súľova už žiaden piesok nebol. Musím sa ospravedlniť jednému pánovi, ktorého som tu nechtiac vykoľajil. Kričím z prava a idem z ľava. Potom som po lúke už len zišiel do dediny a do cieľa. Výsledný čas 3h23min.Ja viem, že to je nič moc, ale ja som spokojný. Je to o pol hodinu lepší čas, ako som mal minulý rok. Hotovo, misia splnená. Pretek hodnotím ako veľmi dobrý, značenie super, ani slepý by nezablúdil. Občerstvovačky na jednotku, ako nový paušál od Orangu, akurát sa mi zdalo, že bolo na trati menej paparazzi ako obvykle. No a pre mňa bol bonus sms, ktorá mi prišla, keď som prišiel do cieľa. Môj výsledok na mobile. Tak s tým som sa ešte nestretol, ale vraj to bolo aj na Fatranskom maratóne. Tak o rok sa tu uvidíme opäť a snáď už to dám pod tri hoďky :-) Autor: Erik Kubík

Kedysi mi jeden kamarát povedal, že komu po prepitej noci nie je zle, tak ten pil určite pod svoje možnosti. Myslím si, že niečo podobné platí aj u bicyklovania. Keď sa biker vráti domov úplne v pohode, tak očividne ten jeho výjazd (výlet, maratón,...) za veľa nestál. Toto však nie je prípad akcie, ktorá sa každoročne koná v Beskydách a má výstižný názov Kopřivnický Drtič. Táto akcia je úplne odlišná od všetkých ostatných. Nejde o maratón, ale o poloorientačný nezávodný vytrvalostný výlet. Každý účastník dostane mapu s trasou, ktorú by mal (avšak nemusí) prejsť a na vytýčených kontrolách (väčšinou horských chatách) získať razítko do mapy. Kto získa aspoň dve pečiatky, dostane medailu. Kopřivnický je pretože sa koná v meste Kopřivnice, kde je štart a zároveň cieľ. A názov drtič hovorí sám za seba. Navrhnutá trať každého účastníka úplne rozdrtí. Stotridsať krásnych, ale nesmierne náročných kilometrov kopcami Moravskoslezkých Beskyd s prevýšením 3500 metrov dokáže trénovaných unaviť, menej trénovaných zničiť a netrénovaných úplne zdrtiť. Spomínam si ako by to bolo včera, keď sme sa pred štyrmi rokmi spolu s kamarátom Martinom zúčastnili prvýkrát tejto akcie. Po 120-tich kilometroch som bol taký zničený, že som bike tlačil prevesený cez riaditká a každú chvíľku v tejto polohe driemal od únavy. Našťastie je Martin obdarený nekonečným množstvom trpezlivosti a vydržal to so mnou až do konca. Bohužiaľ mi sily nevydržali až do konca a posledných pár kilometrov sme zvolili cestu po asfaltke namiesto navrhnutej trasy akcie. Vtedy nad nami trať vyhrala a my sme prisahali, že o rok ju prejdeme celú. Odvtedy ubehlo niekoľko rokov a napriek našej každoročnej účasti sa nám to ani raz nepodarilo. Je 16. jún 2012 a ďalší ročník drtiča začína… Je 7:30 ráno a na letnom štadióne v Kopřivnici je pod štartom nastúpených skoro 800 bikerov. Sú tu všetky výkonnostné úrovne športovcov. Niektorí chcú dať trať v čo najkratšom čase (najmenšia skupinka), niektorí chcú zvládnuť celú trať bez ohľadu na čas a sú tu aj takí, ktorým stačí sa pár hodín povoziť v peknom prostredí bez ohľadu na výsledok. Vďaka nezávodnosti tejto akcie nie je cítiť to nepríjemné napätie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou každého maratónu. Organizátor nás s prianím príjemnej zábavy vysiela na trať… Od začiatku sú jasné dve veci. Prvou je, že predpoveď neklamala a slnko nás bude páliť celý deň. A tá druhá, že po celotýždňovom daždi trať nie je vôbec suchá a pokiaľ sa neutopíme vo vlastnom pote, utopíme sa beskydskom blate. Tak či tak, po prejdení nebudeme vhodnými adeptmi pre fotenie do módneho časopisu. To nám však nevadí, veď ako sa spieva v hymne žilinského cykloklubu “aj keď za ušami blato, stále stojí to za to...” . Štart je veľmi pomalý, nikto sa nikam neženie. Určiť si správne tempo je to najdôležitejšie na tejto trati. Z každej strany počúvam (ako každý rok) dohady o tom, komu sa podarí koľko z trate prejsť a ako zničení prejdeme cieľovou páskou. Cesta až do Štramberku je za nami a tešíme sa snáď na najkrajšiu časť trasy – stúpanie na Svinec, odkiaľ je krásny výhľad na všetky strany. Po zbehnutí z kopca nás čaká prvá kontrola, kde je už pripravené okrem razítok aj chladené pivo a usmievavé slečny s pamätnými nálepkami na naše tátoše. Moc sa tu nezdržujeme a po malom osviežení pokračujeme v ceste k druhej kontrole, ktorá je za najbližším kopcom. Aj keď láska nechodí po horách, s defektmi sa na nich určite stretneme a tak druhú kontrolu si užívame s montpákami v rukách... Tohtoročná trasa zahŕňa aj prechod Vsetínskymi vrchmi a tak po opravení defektu pokračujeme ďalej na juh. Cesta ubieha veľmi rýchlo a s pribúdajúcimi kilometrami sa u nás zväčšuje nádej, že tento rok sa nám podarí celú trasu prejsť. Od ďalšej kontroly nás delí už len prudký výjazd k Hornej Lhote a následný náročný zjazd do Bystričky. Kým Martin popiera všetky fyzikálne zákony a zdoláva toto viac než 30 stupňové stúpanie na bicykli, my ostatní sme sa rozhodli s gravitáciou nepretláčať a pomaličky tlačíme bicykel na vrchol. Drsný zjazd značne preveruje technické zručnosti každého z nás a tak sme radi, že sa dostávame na kontrolu v Bystričke, kde vládne skvelá nálada. Každý sa občerstvuje a vymieňa si doterajšie dojmy z trate. Všetci si uvedomujeme, že to najťažšie nás ešte len čaká – výstup na hrebeň Vsetínskych vrchov a jeho následný prechod. Výstup na hrebeň nie je možný zo sedla bicykla. Dokonca aj Martin, ktorý nerád skladá tretry z pedálov je tu k tomu donútený. Toto nekonečné stúpanie je na hrebeni nahradené ešte nekonečnejším hrebeňom. Trasa je jasná Ptáčnice – Tanečnice – chata Čarťák. Avšak týchto 20 kilometrov náročného terénu nemá konca kraja a tak, keď po príchode na chatu padám na zem a hodinu to rozdýchavam. V tráve je vyvalených množstvo bikerov a na každom je vidieť značnú únavu. Veľa z nich sa rozhodlo ukončiť trápenie a vrátiť sa do Kopřivnice najľahšou možnou formou - po asfalte. Mne je jasné, že tento rok prídem do cieľa opäť zdrtený… Dlhšia prestávka mi výrazne pomohla a tak krátky výjazd na Soláň mi nerobí žiaden problém. Väčšie problémy sa objavujú pri technickom zjazde do Hornej Bečvy, kde je nutné zvládnuť množstvo koreňov, veľké kamene a prudké klesania. Sedadlo ide teda dole na doraz, zadok sa šúcha o zadný dezén a hlava sa maximálne koncentruje. Vďaka tomuto zostupu prichádzam dole úplne vyklepaný, čo nie je veľmi ideálny stav pred stúpaním na chatu Martiňák. Všetko sa však dá zvládnuť a tak o pol hodinky už popíjame s Martinom studenú kofolu hore na chate. Čas je však neúprosný (a Martin tiež) a tak po chvíľke oddychu vyrážame na Pustevny, kde nás čaká predposledná kontrola. Práve na tomto mieste sme sa to rozhodli vzdať minulého roku a po asfalte sa vrátiť do cieľa. Tentokrát to však nevzdáme. Po krátkom váhaní sme rozhodnutý pokračovať na trase. Veď je ešte len 7 hodín večer a máme stále dve hodiny svetla. Navyše aurora v batohu to istí. Osud je však proti nám. Pri zjazde z Pustevien míňame správnu odbočku a uvedomíme si to veľmi neskoro. Síce je tu stále možnosť návratu, avšak chýbajú nám sily – niekomu fyzické, niekomu psychické. Volíme teda cestu zbabelcov a o pár minút po hlavnom prúde vchádzame do Kopřivnice. Po chutnej večeri sedíme pri stane a s medailou na krku sledujeme nočných jazdcov ako prichádzajú do cieľa. Celý čas rozmýšľam či by sme to zvládli, keby sme išli tou správnou cestou. To sa už nedozviem. Jedno je však isté. Drtič nad nami tento rok opäť vyhral, ale my sa nevzdáme a o rok sme tu zas... Autor: Peter Chovanec Foto: www.drticbike.cz

Tak a čas je neuprosný a o dva týždne sa roztočia hodinky na jedinom Slovenskom MTB ultramaratóne bikepoint.sk CYKLOPOZITÍVNYCH 24 hodín MTB. Termín je stanovený na 7.-8. júla 2012. Ako býva  dobrým zvykom na 24-kách tak štart bude na pravé poludnie v sobotu 7.7. Samozrejme v piatok večer sa zaplní kemp a večer bude čakať na účastníkov disco a samozrejme posedenie s priateľmi. Tento rok sa maratón presúva do blízkosti Rajeckých Teplíc jej miestnej časti Poluvsie.  Slovenská 24-ka je bodkou za DEMA Československým seriálom 24 hodín MTB, ktorého súčasťou sú 24-ky v Jihlave, Liberci, Bystřičke... Pozor! Vzhľadom k rastúcej popularite 24-iek je limit pretekárov ohraničený na 300 štartujúcich.  Sú pre Vás pripravené tieto kategórie: 4 tým (muži, mix do 40 let) 4 tým (muži, mix nad 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix do 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy do 40-ti let) Jednotlivci (muži, ženy nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy nad 55 let) Nezabudnite, že zlacnené štartovné je do konca júna a je 32€/osoba. Štartovné zaplatené do 30.6. obsahuje. Tričko s logom 24-ky, energetický nápoj, 2x strava, 2xnápoj, NON STOP občerstvovačka / platí aj pre doprovod/  základný servis, energetická tyčinka....... Tešíme sa na Vás a pripravte si dobrú náladu a svetlá!!! www.cyklopozitiv.sk Autor: Luboš Terry Dupkala

Srdečne Vás chceme všetkých pozvať na ďalší ročník maratónu Marikovskou dolinou (predtým FC maratón). Celé podujatie začne už v piatok podvečer 29.6.2012 šprintmi. Pôjde sa na dva skrátené okruhy na XC trati, kde sa mimochodom konajú aj cyklokrosové preteky, tento rok dokonca Svetový pohár B kategórie. Zázemie je situované na lúkach, nebude žiadny problém zaparkovať karavan alebo si postaviť stan. Prvých šesť pretekárov získa finančné ceny. V sobotu budú odštartované preteky na 36 km (1010 m) a 56 km (1620 m??) okrem toho detský pretek a preteky pre rodiny z deťmi na 5km. Každý, kto už na našom maratóne niekedy štartoval si určite zapamätal trať. Po úvodných dvoch kopčekoch, ktoré dajú zabrať hlavne na slnku, keďže vedú odkrytými lúkami sa závodníci dostanú do pasáží, ktoré tvoria srdce maratónu, sú to dva dlhé úseky hravých singletrackov. Závodníci ašpirujúci na „bedňu“ by sem určite mali prísť medzi prvými, keďže obiehanie na týchto úsekoch je mierne problematické. Hladké plášte typu Furious Fred odporúčam iba dobrým technikom alebo samovrahom. Druhá polovica dlhej trate je kompletne nový úsek, kde opäť nechýbajú upravené singletracky, prudké stojky, miesta s výhľadmi. Táto časť trate všetkých skutočne preverí, odmenou Vám bude zážitok v podobe skutočného bajkingu, nečakajte žiadne zvážnice alebo nudné cesty, úzke kľukaté cestičky vedú iba pravou divočinou, kde nie je núdza o jelene, diviaky, muflóny. Samozrejmosťou je bohatá tombola, zaujímavé finančné odmeny pre prvých 15 pretekárov v celkovom poradí na dlhej trati ale hlavne skvelá trať postavená bajkermi pre bajkerov. Štart na dlhej trati začína o 10:00 hod. Štartovné je 13 EUR na oboch tratiach (uhradené do 15.6.2012), po tomto termíne 19 EUR, v štartovom balíčku si nájdete kopec zaujímavých vecí, ktoré sa hodia každému bajkerovi. Celé podujatie je tradične zaradené do Valašsko-Považskej série. Nezabudnite, že do celkového hodnotenia a zaradenia do záverečnej tomboly je potrebné odjazdiť minimálne päť podujatí z ôsmich. Takisto je súčasťou Slovenského pohára v maratóne. Kompletné propozície spolu s ďalšími informáciami nájdete na našej domovskej stránke www.fcteam.sk. Takisto prihlasovanie na maratón nájdete na tejto stránke. Uvidíme sa na štarte, želám krásny zážitok zo závodenia v krásnej prírode. FC Team    

Obľúbený KRÁĽOVSKÝ MTB MARATÓN spustil prihlasovanie na svoj už 5. ročník. Maratón sa uskutoční 1.9.2012 v Granč-Petrovciach. Pre všetkých bajkerov sú pripravené tri trasy 100km, 50km a 25km. Na najmenších organizátor taktiež nezabudol a pripravil pre nich BABY KING RACE. Prihlasovanie na KRÁĽOVSKÝ MTB MARATÓN  bolo spustené.  Všetky potrebné informácie nájdete na adrese www.kralovskymaraton.sk Autor: Luboš Dupkala

16. júna sa v Porubskej doline konal už 16. ročník „Medvedieho okruhu“. Organizátorom tohto MTB preteku je Maratón klub Rajec. Tento rok sa na štart postavilo viac ako 130 účastníkov, čo bol nový rekord tohto podujatia. Zázemie preteku je už tradične v príjemnom prostredí Porubskej doliny pri „Palovej chate“. Aj tento rok bola pre pretekárov v hlavných kategóriách pripravená už 16 rokov nezmenená 22 km dlhá trať v peknej prírode Malej Fatry. Pre ženy a juniorov si organizátori pripravili polovičný 11 km dlhý okruh. Tento rok to bol už môj 4. štart na tomto preteku. Ako po minulé roky, tak aj teraz som na miesto konania prišiel v rámci rozjazdenia na bicykli, tentoraz spolu s celkom početnou partičkou tímových kolegovcov a kamarátov. Prezentácia sa obišla bez čakania a pred 11 sme už stáli na štartovej čiare. S jemným oneskorením tesne po 11 bolo odštartované. Úvodné asi 3 kilometre sme šli po asfaltke dole dolinou. Túto pasáž preteku nemám rád, pretože jazda v balíku plnom plašákov so sebou prináša celkom veľké riziko hromadného pádu. Aj teraz o kolízie nebola núdza, ale zaobišli sa našťastie bez pádu. Po zhruba 3 kilometroch asfalt končí a začína dlhé stúpanie po zvážnici, kde sa balík po chvíli natiahne a neskôr úplne potrhá. Hneď na začiatku stúpania som skúsil potiahnuť špicu a odtrhnúť sa od zvyšku štartového poľa. Po chvíli sme na špici ostali už len dvaja spolu s Jarom Štvrteckým. Miesto vo vedení sme si vymenili a ja som sa ho snažil zubami nechtami udržať. Po pár kilometroch sa mi ale Jaro začal vzďaľovať a bolo mi jasné, že budem opäť bojovať „len“ o 2. miesto.     S pribúdajúcimi kilometrami sa mi šlo čoraz ťažšie a nohy mi začali celkom pekne tvrdnúť. Odstup od prenasledovateľov za mnou sa nemenil a na dlhších rovinkách som ich mal stále na dohľad. Po krátkom zjazde prišla ťažká pasáž v teréne výdatne zmáčanom po dažďoch čo tu boli uplynulý týždeň. Tento úsek bol dosť silový a technicky náročnejší, čo mi celkom vyhovovalo a vytvoril som si tu pred tretím v poradí už dostatočný náskok. Po chvíli som sa už ocitol pod Úplazom a pekne peši popri bicykli som zdolal posledné metre stúpania. Na vrchole stúpania na Úplaze som si ešte skontroloval pozíciu a bolo mi jasné, že sa v zjazde nemusím nijak zvlášť ponáhľať a riskovať. Zjazd som teda šiel už na istotu, aby som sa vyhol technickým problémom, ako napríklad minulý rok, keď som sekol plášť a koleso mi vyfučalo 50 metrov pred cieľom, čo ma vtedy stálo víťazstvo. Tento rok to teda bolo opäť 2. miesto za víťazným Jarom Štvrteckým z Dema Racing Tamu, čím som zavŕšil čistý strieborný hattrick na tomto preteku. 3. miesto tak ako vlani obsadil Jožko Štefánik z CK MTB Dohňany.     V cieli už bola aj víťazka kategórie žien, moja tímová kolegyňa z Divina Racing Teamu, Katka Dolinajová, ktorá hneď svoju premiérovú účasť pretavila v zlato. V kategórii nad 40 rokov vyhral najúspešnejší pretekár histórie Medvedieho okruhu, domáci borec Zdeno Koleda. V príjemnej atmosfére a krásnom slnečnom počasí pri guláši a pivku sme počkali ešte na vyhlásenie výsledkov a tombolu. V tombole sa mi tento raz zadarilo a vyhral som poukaz na mnou „milovaný“ spinning. Po tombole nasledovala už len cesta domov tak trochu okľukou tréningovo cez Súľovské skaly. Tento pretek si ma svojou atmosférou získal a budúci rok sa tu vidíme určite opäť. Autor: Juraj Meliš Foto: Vlado Skull Štrbo

V poradí 9. ročník 1. Košického bikemaratónu je tu a sme radi že toto podujatie je už súčasťou športového kalendára bikerov na Slovensku i v zahraničí. Ako po minulé roky, aj tentoraz, je 1. Košický bikemaratón súčasťou Cyklomaratónskej MTB série.  Cieľ organizátora vytvoriť podmienky pre čo najširšiu účasť verejnosti z Košíc a celého Slovenska na tomto podujatí sa darí plniť, čomu nasvedčuje aj účasť viac ako 400 pretekárov v uplynulom roku. Z dôvodu zatraktívnenia tratí, pri zachovaní ich maximálnej bezpečnosti, sme aj tento rok pripravili niekoľko úprav. Najzásadnejšou je asi prejazd lokalitou Rozsypaný kameň, juhozápadne od Kojšovskej holi, ktorý ponúkne naozaj zaujímavé výhľady a skvelé bajkovanie.   Tešíme sa teda na stretnutie s Vami už 30. júna 2012 v rekreačnom stredisku Jahodná pri Košiciach. Viac info na: www.1kbm.sk http://www.facebook.com/#!/1KosickyBikeMaraton

MTB maratón GALAXY PETYŠA TOUR v Rožňove pod Radhoštěm som absolvoval prvýkrát. Rok 2012 znamenal už  9. ročník tohto MTB preteku. Je zaradený do GALAXY TOUR 2012. Súčasné je po Karlovskom PEPI maratóne a Fatranskom MTB maratóne tretím maratónom valašsko-považskej MTB série. Po takmer dvojtýždňovom nevydarenom počasí s množstvom prehánok som mal mierne obavy, či to nebudú poriadne „blatové kúpele“. Dozvedel som sa však, že na trati je veľa asfaltových úsekov, minimum lúk, takže občasná mláka by nemala robiť problém. Ako zázrakom sa v piatok počasie umúdrilo a v sobotu na pretekárov čakal teplý a slnečný deň. Po bezproblémovej ceste sme dorazili do Rožnova pod Radhoštěm. Zvýšená hustota áut s bicyklami na strechách nasvedčovalo tomu, že sa tu niečo koná. Hneď po príjazde na parkovisko, ktoré sa nachádzalo pred miestnym kúpaliskom, k nám  pohotovo pribehla pani a zinkasovala parkovné. Takéto niečo sa mi stalo prvýkrát - na iných maratónoch som sa s tým ešte nestretol. Malé mínus pre organizátorov. Prezentácia prebehla bez problémov. V štartovom balíčku sa nachádzali ponožky, reklamné prospekty, müsli tyčinka a nealko pivo, čo viac si môže človek priať.  Na dnešný maratón boli prichystané pre cyklistov dve trasy. Prvá jednoduchšia v dĺžke 30 km s prevýšením 800 m, druhá v dĺžke 58 km a slušných 1730 výškových metrov. Štart krátkej trate bol naplánovaný o 12:30 hod. Do štartu dlhšej trate o 12 tej ešte ostával čas 1 a pol hodiny, takže som mal dostatok času na prezlečenie, rozjazdenie a postavenie sa do štartového poľa. Na štart sa spolu postavilo približne 470 cyklistov. Nasledovalo predstavenie maratónu, pospomínanie na cyklistov, ktorí tu naposledy vyhrali a podobne. Posledná minúta pred štartom, adrenalín narastá podobne ako pocitová teplota, neviem odhadnúť koľko bolo na priamom slnku. Naposledy som mal také slniečko na minuloročnom Dubničáku, ale nebolo tak vlhko. Každopádne som si pomyslel, že dnes to nebude ľahké. Podľa informácií, profil dlhšej trate obsahoval tiahle stúpania, po ktorých nasledovali väčšinou technickejšie a náročnejšie zjazdy plné kameňov a koreňov. Hneď po štarte sa celý „Balík“ vydal svižným tempom najprv po asfaltke, ktorá prešla do lesnej cestičky. Prvá mláka a blato zaručili, že môj pohľad už nebol taký čistý. Ale to malo na svedomí určite aj teplo, ktoré spôsobilo, že prvých 10 kilometrov som sa iba trápil, nohy ťažké, horšie dýchanie.  Takýto stav väčšinou prichádza minimálne po 50. kilometri. Ako morálnu a fyzickú podporu som siahol po géle, ktorý ma nakopol a konečne sa začalo dobre šliapať.  Zrazu vidím prvých jazdcov zápasiacich s defektom, v duchu som bol rád, že som bezdušový. Moja spomínaná (ne)výhoda sa bohužiaľ prejavila hneď po prvom zjazde.  Obidve kolesá poloprázdne, takže vynútená prestávka, dofúknutie a ide sa ďalej. Táto situácia sa nanešťastie opakovala po  každom zjazde. Skupinka, v ktorej som išiel, mimochodom v zložení, ktoré mi robilo spoločnosť aj na Fatranskom MTB maratóne, už bola ďaleko. Vedel som, že ma čaká výstup na Veľký Javorník, skupinu už nedobehnem, takže som išiel sám a dopredu ma hnala iba vidina  najbližšej občerstvovačky. Prvá iba „pitná“ mi extra energie nedodala. Poriadna aj s jedlom mala nasledovať okolo 32. kilometra.  Po vyšliapaní druhého najvyššieho úseku nasledoval dlhší zjazd na Dolní Paseky (u mňa opäť fúkanie) a pokračovanie po asfaltovej ceste popod Radhošť. Zrazu zhruba v polovici úseku vidím  na ceste nápis 500 metrov, čoskoro 200 metrov a viem , že vytúžené doplnenie energie je blízko. Na cyklistov čaká bohatý výber, ochotní ľudia, takže opäť plný síl pokračujem ďalej. V tomto u mňa na jednotku, osobne by som však prvú a druhú občerstvovaciu stanicu vymenil. Pomaly sa dostávam na najvyšší bod trasy, telo sa už na počasie aklimatizovalo takže mi nič nebránilo pokračovať ďalej v jazdení a fúkaní J. Po slušnom zjazde vidím druhú občerstvovačku, na ktorej iba doplním vodu a idem ďalej. Výživné stúpanie na Buřov dalo slušne zabrať, ale vedel som, že sa pomaly blížim do cieľa. Záver maratónu som išiel po cyklistikých chodníkoch, po ktorých sa veselo premávali aj malé deti, čo nebolo extra bezpečné pre obidve strany. Posledné kilometre bol pripravený ešte slušný blatistý úsek pre tých, ktorí náhodou ostali čistí. Príjazd do cieľa cez golfové ihrisko, potom ešte asfaltka a vidím pred sebou oblúk. Nasleduje umytie bicykla - k dispozícii boli hadice s vodou s krátkym čakaním a sprchy pre pretekárov. Na jedlo bolo na výber kuracie stehno alebo guláš - v tomto nemám, čo vytknúť. Nasledovalo rýchle vyhlásenie výsledkov a tombola. Na dlhšej vyhral medzi mužmi Ondřej Fojtík, druhý došiel Nikola Ivanov, tretí slovák Branislav Kacina. Prvé miesto pre nežnejšie pohlavie obsadila Lucie Macíková. Na krátkej trati vyhral Daniel Rubič. V tombole bolo dosť cien, niečo sa ušlo aj pre mňa, takže môžem spokojne odísť domov.  Výsledky 30km Výsledky 58km Mám za sebou ďalší maratón z valašsko-považskej série, solídne zničené nohy, ale ruky z fúkania boli na tom horšie. Od plánovaného výsledného času rozdiel pol hodiny. V mojom prípade sa pod to podpísalo teplo, technické problémy - dnes som nemal svoj deň. Mne to však nevadí, ďalší v poradí Súľovský maratón dopadne lepšie, je to „domáca pôda“, viem čo ma čaká. Spokojný a s dobrým pocitom z peknej, ale ťažkej trasy odchádzam a teším sa opäť o rok. Autor: Ján Raždík

Počas uplynulého víkendu sa v lyžiarskom areáli Vesec pri Liberci konalo druhé kolo československého seriálu 24 hodinových MTB pretekov a keďže nás v bikepointe takéto masochistické kratochvíle bavia, rozhodli sme sa ísť to tam trošku omrknúť. Organizátorský tím toto podujatie pripravil pre bikerov už po 18. krát, čo som ja osobne považoval za prísľub kvalitnej akcie. Na piatok sme si teda povybavovali u našich chlebodarcov dovolenky a chvíľku poobede sme už aj fičali na západ. A ani bumážku sme nepotrebovali... Väčšia vzdialenosť zo Slovenska sa podľa očakávaní prejavila v menšom počte štartujúcich Slovákov, bratom Čechom to však nevadilo a aj počas tohto 24-hodinovkového víkendu prehrali zápas. Tento krát to síce bolo vo futbale a s Rusmi, ale aj tak. Podľa mňa za to môže Terry. Vždy keď ide do Čiech, prehrajú. Aj v Jihlave to tak bolo (MS v hokeji, zápas o postup do finále s našimi), aj teraz. Uvidíme čo to spraví o 2 týždne v Bystřičke. Možno dostane zákaz chodiť do ČR... :-) Každopádne im držíme v ďalších bojoch palce! Ale do šéfa sa nepatrí takto mrzko navážať, tak späť k veci. Po príchode ma milo prekvapil areál v ktorom sa celý akt tyranie mal odohrávať – pekne pokosená trávička, dostatok miesta, celkom pohodová muzika, všade pokoj, pripravené boxy pre pretekárov a kopa jedál na výber v stravovacom stane. To ja po niekoľko hodinovej ceste autom bez obeda dokážem oceniť (síce som vyžieral cudzí proviant, ale obed to proste nebol..). Porcie boli slušné a tak sme po papaní a rozložení stanov začali pokukovať po tej „těžkej pohode“. Nakoniec sme ju našli práve v našom stane, keď sa tam objavil malý súdok piva a štýlové krígle (ja som pil samozrejme čaj s citrónom). Škoda, že nám to všetko do rána ukradli. Asi pomsta Terrymu za ten prehraný zápas s Rusmi... :-) Po krátkej večernej sieste sme sa okolo polnoci pobrali spať, aby sme v sobotu vládali makať a ničiť súperov na trati. Plány nám zľahka skrížila párty v papacom stane, ktorá sa postupne zvrhla na strašidelnú ožieračku a okrem DJ-skej tvorby k nám do stanu doliehali aj rôzne škreky zmasakrovaných účastníkov súťaže v pití piva. Nechápem, ako po takej smršti mohli o pár hodín nasadnúť na bajky a jazdiť. Rešpekt im! Keď som sa ráno zobudil, z campu už bolo jedno veľké mravenisko. Všade sa stavali stany a prístrešky, pripravovali sa bicykle a pobehovali tam taký smiešny ľudkovia v pestrofarebných elasťákoch. Pozvoľna som sa rozhýbal, dal si výdatné raňajky a začal sa pripravovať na štart. Ten prišiel presne o dvanástej, keď sa stovky bikerov vydali v ústrety 24, resp. 12 hodinovému trápeniu na náročnej, ale krásnej trati. Mne osobne sa veľmi páčila už len preto, že veľká časť z nej viedla lesom. Inak sa jazdilo po všetkých možných povrchoch – asfalt, tráva, kamene, ťažké koreňové pasáže (hlavne po krátkom, ale pomerne výdatnom daždi okolo piatej poobede), blatko a dokonca aj krátky úsek s nejakou drevenou drvinou. Proste tam bolo skoro všetko. Čo sa pohody pri jazdení týka, pomerne rýchlo odišla do neznáma a zostali mi skôr tie „těžké“ stavy. Našťastie sa mi o zábavu starala príroda, takže to nebolo len o nejakom trápení sa na bicykli. Bolo to o trápení sa na bicykli pri pozorovaní západu slnka pomedzi dažďom pokropené smreky, tmavnúcu oblohu, rozsvecujúce sa hviezdy a iné prírodné úkazy, ktoré bežne ignorujeme. Ako to už zvyčajne chodí, 24 hodinovky sa rozhodujú hlavne v noci a inak to nebolo ani v Liberci. Niekto sa rozhodol pospať si, niekto jazdil ďalej. Mne sa šlo v rámci možností celkom dobre, tak som sa rozhodol nespať a užiť si to naplno. Celkom ma prekvapilo, že som v noci ani nepotreboval svoj klasický životabudič vo forme hudby z prehrávača. Pri živote ma držali samota, kľud a ticho, ktoré tam po zotmení spoločne zavládli. Mikrospánok som dostal len raz – našťastie pri jazde hore kopcom po širokej asfaltovej ceste. Človek by nepovedal, že taká cesta pri rýchlosti 5 km/h môže byť nebezpečná. Stále však lepšie, ako zahryznúť do nejakého stromu v rýchlom zjazde. Búchanie hlavou do stromu preto radšej prenechajme ďatľovi. Inak neviem ako je to u ostatných cyklistov, ale ja mám najväčší problém v noci s prejazdom depa. Pokiaľ som na trati a šliapem do pedálov, je zvyčajne všetko ako-tak v poriadku. Keď sa však dostanem k občerstvovaciemu stanu, dám si pauzičku a už špekulujem, či ja toto potrebujem, či by mi nebolo lepšie v teplom a mäkkom spacáku, či si dám ešte ďalší čaj, a potom ďalší, alebo je lepší ten hovädzí vývar,...? Jednoducho problém s morálkou. Ale raz sa to naučím robiť ako tí najlepší borci a cez depo prejdem bez zastavenia aj o 4 nadránom! Apropo, ráno! Ako povedal jeden z mojich súperov na trati: „...nejkrásnější na celé čtyřiadvacítce je svítání...“. Myslím, že chlapčisko mal pravdu a slnko ma opäť raz presvedčilo, aké je pre nás dôležité. Moje časy na kolo sa síce vôbec nezrýchlili, ale pocit bol úplne iný ako v noci. Zrazu som mal pocit, že tým notoricky známym okruhom svištím ako raketa. A možno to bolo spôsobené len unavenými zmyslami a rannou vymletosťou.. To ešte musím overiť na ďalších pretekoch seriálu.. :-) Od rána do obeda to už bolo o dosť veľkom premáhaní sa, našťastie mi pomohol kolega Dušan, ktorý po niekoľko hodinovom šlofíku vyliezol zo stanu s otázkou, či si dáme nejaké to kolečko. V tom momente som bol totiž prevesený cez operadlo stoličky pred stanom ako špinavá handra a rozmýšľal som nad niečím strašne dôležitým. Bohužiaľ som zabudol, čo to bolo.. S jeho pomocou som sa donútil dať ešte na chvíľu dokopy a doraziť nejaké 3 okruhy. Vďaka mu! V poslednom kole som sa trošku hecol a spravil lepší čas ako víťaz Zdeněk Kříž. On šiel síce na pohodičku a ja totálny šrot, ale história sa nepýta ako, ale či. V poslednom kole som ho proste dal... ;-) (Každopádne si však zaslúži napísať, že za 24 hodín odjazdil viac ako 440 km – so zlomeným rebrom. Teraz neviem, či je to psychopat, alebo mimozemšťan.. Má však môj obdiv.) Zvyšok výletu už len stručne: po dojazde som umyl bike, zbalili sme stany, naložili sa do auta a...black out! Prebral som sa až na hraniciach. Výnimočne mi ani nevadila rozbitá diaľnica medzi Prahou a Brnom... :-) Vidíme sa v Bystřičke... Autor: Martin Vaško Foto: Zuzana Žideková, Jíři Synek

Združenie turizmu Zázriva a obec Zázriva pozývajú všetkých nadšencou horskej cyklistiky na 8. ročník voľného prechodu na horských bicykloch okolo Zázrivej pod názvom „Cykloprechod zázrivským chotárom“ ktorý sa uskutoční 16.6.2012 v Zázrivej. Prezentácia: V sobotu 16.6.2012 pred kultúrnym domom v Zázrivej od 9:00 – 9:45 hod. Zápisné: 5€, ženy a študenti 3€ V cene 2 x občerstvenie na trati, v cieli teplé jedlo, pivo alebo kofola. Štart: 10:00 hod. - centrum Zázrivá Cieľ: Zázrivá centrum do 15:00 hod. PARAMETRE TRASY: Dĺžka cca 30 km; nárast výšky 966m; predpokladaný čas 2,5 – 4,5 hod.; prevýšenie od 592-953m.n.m. Informácie: Jozef Matúš - 0905310334, 0902122688; jmatus@stonline.sk, fotografie, GPS a KMZ body trate a popis na www.penzionfatra.sk Zdroj: www.penzionfatra.sk