BIKE Maratón Medzihorím 2012 – Masaker na úvod sezóny
Uplynulú sobotu prebehlo na letisku Malé Bielice pri Partizánskom prvé podujatie Cyklomaratónskej MTB série 2012, na ktoré sa aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia tešilo mnoho bikerov z rôznych kútov Slovenska, ale i zahraničia.
Inak to nebolo ani v Žiline a blízkom okolí a tak sme ráno naložili do predsedovho nového približovadla 7 bikov/7 bikerov a vybrali sa pretekať. Cesta prebiehala v dobrej nálade a kúsok za Prievidzou sme dokonca s prehľadom trhli 3 našich (v tom čase ešte len budúcich) súperov. Ja osobne som sa rozhodol zobrať to ako prvé 3 skalpy porazených sokov, čo mi spravilo chuť poriadne sa vyblbnúť na trati a uloviť ďalších. Túto chuť mi v zapätí zobral hustý dážď dopadajúci na čelné sklo auta. Trošku nás to zneistilo, ale navzájom sme sa hneď upokojovali vyhláseniami niektorých domácich bikerov, že trať je suchá a nejaká ľahká prehánka jej predsa nemôže uškodiť. Neskôr som si na nich viac krát spomenul...
Dojazd na miesto konania celej akcie bol bezproblémový vďaka neprehliadnuteľným tabuliam pri hlavnej ceste a problémy som nezaregistroval ani pri prezentácii. Štartové čísla s čipmi sme dostali prakticky hneď. Či to tak bolo aj neskôr pri prezentácii na strednú, resp. najkratšiu trať neviem. Každopádne sa však oplatí chodiť na maratóny s rozumným predstihom a vyhýbať sa tak najväčšiemu náporu tesne pred koncom prezentácie. Z našej výpravy sme traja štartovali na najdlhšej a štyria na strednej trati. Štart tej dlhej prebehol podľa mňa v pomerne komornej atmosfére a o desiatej sme sa vybrali na trať.
Po niekoľkých úvodných kilometroch po asfalte sme vbehli do lesa a hneď mi došlo, že dnes do cieľa čistý neprídem. To som ešte netušil, aká pravdivá tá predtucha bola...
Keďže som si na raňajky nedal žiadny steak zo španielskeho dobytka a ani s tréningom to moc nepreháňam, nahodil som rozvážne tempo, kontroloval výhodnú pozíciu na konci pelotónu a pokojne čakal, kedy ma začnú predbiehať prví chrti z kratšej trasy. Stalo sa tak až na 42. kilometri, čo považujem za osobný športový úspech...
Popri tom som si však vychutnával asi najväčšiu devízu tohto maratónu – trať. Na úvod sezóny ju považujem za veľmi vhodne zvolenú, parádne rýchlu a navyše aj zábavnú. Pre mňa bol jednoznačne najzaujímavejším úsekom chodníček za prvou občerstvovačkou, kadiaľ sa dalo valiť aj napriek dažďu, ktorý ma chytil práve v tejto časti. Jazda jarným borovicovým lesom ma proste baví.
Veľa bikerov na dážď nadáva, ja som ho však počas tohto víkendu považoval za celkom vtipné a poučné spestrenie jazdenia. Je síce pravdou, že za sucha by sa na tejto trati dali dávať neskutočné bomby (samozrejme ich každý vníma subjektívne a bomby pre posledného pretekára by boli pre víťaza asi solídna zívačka), ale vďaka dažďu som sa tu naučil kopu pre bikera potrebných vecí. Spomeniem napríklad jazdu naslepo kvôli fŕkajúcemu blatu, jazdu na jedno oko v nebezpečnejších úsekoch, ktoré predsa len potrebovali nejakú vizuálnu kontrolu, prípadne 35 nových grimás, ktoré som dokázal vystrúhať na ksichte pri niektorých zjazdoch. Všetko životne dôležité vedomosti..
Navyše, keďže sa považujem za pomerne všímavého jazdca (asi to nejako súvisí s rýchlosťou môjho pohybu prostredím), spozoroval som, že na trati sa striedali dva typy úsekov – ten prvý bol charakteristický riedkym blatkom, ktoré hlavne pri jazde dolu kopcom parádne striekalo a vytváralo na tvári a oblečení krásne abstraktné vzory, zatiaľ čo druhý typ sa vyznačoval blatom ťažšieho kalibru, ktoré lietalo od kolies síce menej, keď ste ho však schytali do oka, stálo to za to. Zatiaľ som sa nerozhodol, ktoré úseky budem mať radšej.
Čo sa mojich ďalších dojmov z jazdenia týka, bola to taká maratónska klasika. Najskôr vychutnávačka, potom ľahké potenie a na záver depresia, ktorá naplno prepukla, keď som vbehol do druhého kola a bicykel prestal kvôli rozjazdenému blatu spolupracovať (zalepené netočiace sa kolesá, skákanie reťaze a iné fajnovosti, kvôli ktorým na bikoch všetci tak radi jazdíme). Ešte nikdy som nemal takú chuť na maratóne vzdať – proste sa otočiť a najkratšou cestou sa vrátiť do cieľa. Také zlyhanie by som si však do konca života neodpustil a tak som to doklepal až do cieľa.
Tam ma prekvapil pomerne dlhý rad na umývanie bicyklov, na koniec ktorého som sa poslušne postavil (nezasviním predsa šéfovi nové fáro). Najedol som sa v ňom, stihol som si odskočiť prezliecť sa a aspoň zľahka sa umyť a absolvoval som aj niekoľko zaujímavých debát s ostatnými čakajúcimi. K umývaniu bicykla som sa dostal presne v okamihu, keď moderátor vyhlásil víťazku hlavnej ceny v tombole. Týmto jej gratulujem a prajem veľa šťastných kilometrov. Našťastie bolo všetko, čo hovoril moderátor počuť až k nám. Z bicykla som umyl aspoň najväčší sajrajt a pobrali sme sa na spiatočnú cestu. Príjemne ma prekvapila teplá voda, ktorou som svojho miláčika mohol opláchnuť. Špiny ho však definitívne zbavila až wapka na benzínke, ktorú sme navštívili po ceste domov.
Na záver musím skonštatovať, že som strávil s priateľmi veľmi príjemný a zábavný deň. Sezóna je tu, vidíme sa ďalšiu sobotu v Jure na nablýskaných tátošoch.. ;-)
A keďže je cyklistika hlavne šport – gratulujeme víťazom. Na najdlhšej, 69km trati zvíťazil BOLEK Viktor z Rožnova pod Radhoštěm a JUHÁSOVÁ Andrea z CK Svätý Jur, na strednej, 50km trati SUCHÁR Tomáš z Trek KCK Oslany a LIPÁROVÁ Svetlana z Trian ŠK UMB BB a na najkratšej, 26km trati sa z víťazstva tešil MICHÁLEK Miroslav z CK Bikesport Nová Dubnica.
Autor: Martin Vaško
