Uplynulú sobotu sa konal už 13. ročník známeho Author Šela marathonu v Lipníku nad Bečvou a hrade Helfštýn. Tento ročník bol výnimočný tým, že Šele bolo pridelené usporiadanie majstrovstiev Českej republiky v maratóne, čo sľubovalo veľmi kvalitné obsadenie. Tesne pred štartom potvrdil svoju účasť Jarda Kulhavý - úradujúci majster sveta i Európy a víťaz svetového pohára v XC. Zo zvučných mien českej cyklistiky sa na štart postavili ešte olympionik Ondřej Cink, bývalý jazdec z Pro Tour Jan Hruška, obhajca minuloročného prvenstva Pavel Boudny či víťaz celkového poradia ČP 2011 Jan Jobánek. Nešťastná trinástka so sebou priniesla prietrž mračien deň pred pretekom, čo znamenalo, že už aj tak náročný maratón, akým je Šela bol ešte náročnejší. Celé zázemie je umiestnené v krásnom okolí stredovekého hradu Helfštýn. Aj samotný cieľ maratónu je na jednom z nádvorí tohto hradu. Pod Helfštýn sme dorazili ráno s dostatočnou časovou rezervou. Odprezentoval ma kamarát deň vopred, takže mi ostávalo len sadnúť na bajk a vydať sa do asi 4 kilometre vzdialeného Lipníka, kde je už tradične štart maratónu. Cestou do Lipníka som stihol obehnúť Jardu Kulhavého, ktorý sa už rozohrieval a rozjazďoval pred štartom. Na námestí už bolo rušno a všetko bolo pripravené na štart. Asi pol hodinu pred štartom som sa postavil na štart, aby som si chytil miesto niekde na začiatku druhej štartovej vlny. Presne o 9 sa vydali na trať borci z prvej vlny a 10 minút po nich prišiel rad aj na druhú vlnu. Tesne pred štartom zazneli z reprákov na vyhecovanie vypaľovačky od AC/DC, ktoré ja veru môžem a v ďalšej chvíli sme sa už rútili námestím v ústrety 93 kilometrov dlhej trati. Po prvých kilometroch po asfalte sme dorazili do terénu a o chvíľu na prvú obávanú poľnú cestu. Práve na takýchto poľných cestách býva v daždivom počasí problém s prejazdom. Na moje prekvapenie sa tu ale našťastie žiaden blatový Mordor nekonal. Po 15 kilometroch a viacerých pekných technických úsekoch prišiel prvý z dvoch výstupov na Helfštýn s atraktívnym prejazdom cez hrad. Prvá polovica maratónu sa išla prevažne po krásnych technických trailíkoch. Všade kopec kameňov a koreňov, množstvo ostrých zákrut a vracačiek, skrátka nebíčko pod kolesami. Piatkový dážď a mokrý terén tomu všetkému dodali ešte zábavnejší rozmer. Prvá polovica bola skrátka čisté MTB, presne to čo ma na maratónoch baví. Niektoré úseky boli dosť rozbahnené, ale takmer všetko sa dalo prekonať v sedle. Miestami sa vyskytli zardné hlboké blatové brody, v ktorých sa dalo celkom pekne uviaznuť. V jednom podobnom som sa takmer vykúpal, no našťastie som v blate skončil len jednou nohou zaborený asi tak 20 centimetrov do bahna. Jedinou nevýhodou prvej časti bolo to, že na úzkych chodníkoch bol problém s obiehaním pomalších jazdcov. Miestami som mal pocit, že borci predo mnou sú na pohodovom výlete a doslova som sa za nimi nudil. Občerstvovačky boli na trati dosť nahusto, zhruba každých 15 km, takže nehrozilo, že by sme na trati trpeli hladom alebo smädom. Servis na občerstvovačkách bol dá sa povedať nadštandardný. Nemusel som vlastne ani raz zastavovať, pretože na každej občerstvovacej stanici som dostal doslova za jazdy plný bidón s ionťákom a niečo na zahryznutie. Za 3. občerstvovačkou prišiel úsek po poľných cestách naprieč lánmi s rozkvitnutou repkou. Žiadne ryžové polia ako tomu bolo v roku 2010 sa nekonali, takže som si mohol vychutnávať pohľad na krásnu rozkvitnutú májovú prírodu. Po tejto oddychovej pasáži mali prísť na rad dlhé stúpania, ako ma varoval jeden z domácich borcov, s ktorým som prehodil zopár slov. Lenže podľa profilu, ktorý som doma študoval tie stúpania až také dlhé nie sú, teda v porovnaní s tým, na čo som zvyknutý z „domu“. Nohy mi stáli šli celkom dobre a v stúpaní som stále niekoho obiehal. Na širokých lesných cestách už s obiehaním žiadne problémy neboli. Pred občerstvovačkou v Uhřínově som dotiahol jednu bajkerku, za ktorou som sa chtiac-nechtiac viezol zopár kilometrov. V tesnom závese za ňou som absolvoval aj jeden technický zjazd pred Peklom a musím povedať, že to bolo celkom slušné peklo. Skrátka mal som čo robiť, aby som za ňou v zjazde uvisel. V jednom momente sa nám do cesty priplietol nejaký pomalší jazdec a vtedy sme sa len tak tak vyhli tvrdému pádu. Posledné stúpanie z Pekla končilo v Slavkove, kde bola aj posledná občerstvovačka. Po nej nasledovali už len rýchle zvlnené úseky a ani som sa nenazdal a ocitol som sa na asfaltke pred Lipníkom a Helfštýn som mal už na dohľad. Do Lipníka to bola celkom pekná žiletkárina po asfalte v protivetre. Našťastie sme sa na špici striedali s kolegom a takto sme spolu dorazili až pod Helfštýn. Druhý (cieľový) výšľap na Helfštýn bol už o poznanie ťažší ako ten prvý. Navyše mi na malej píle začalo namotávať reťaz, takže záverečné metre už boli pekne na krv na strednej placke. Do cieľa som došiel v čase 4 hodiny 47 minút, čiže takmer presne hodinu po víťazovi Kulhavom. Víťazom a majstrom ČR v maratóne sa teda stal najväčší favorit Jaroslav Kulhavý (Specialized racing) nasledovaný Pavlem Boudnym (Česká sporitelna Specialized) a tretie miesto obsadil Jan Hruška (Toyota Dolák). Majsterkou ČR sa medzi ženami stala obhajkyňa minuloročného titulu Pavlína Šulcová (Merida biking team). V kategórii Masters sa z titulu tešili Karel Hartl (Kellys BikeRanch) a Tomáš Čada (Redpoint Pearl Izumi). Po dojazde do cieľa mi neostávalo nič iné, ako odblatiť seba a bajk. Potom čosi rýchlo zjesť a vypiť a vydať sa na cestu domov. Pre nedostatok času som tentoraz tombolu vynechal. Maratón, jeho atmosféra a krásna trať sa mi páčila, takže sa na Helfštýne vidíme o rok znovu. Autor: Juraj Meliš
