Štvrtý deň Tour bol opäť zaujímavý. Trasa podobná jarným klasikám favorizovala viacerých pretekárov, medzi nimi sme opäť oči upierali na Peťa Sagana a v kútiku duše sme verili, že sa o niečo pokúsi aj Peťo Velits, podobne ako včera. Samozrejme to najzaujímavejšie divadlo sa čakalo v druhej polovici trasy, kde bola umiestnená šprintérska prémia a všetky vrchárske prémie vrtátane cieľovej štvorky. Na piatom kilometri sa vyprofilovala unikajúca päťka. Nechýbal opäť bodkovaný Morkov, ďalej Bernaudeau (Europcar), Minard (Ag2r), Grivko (Astana) a Perez Moreno (Euskaltel). Pelotón si ich však držal na hranici piatich minút, predovšetkým vďaka Cancellarovmu RadioShacku. Okrem pádu Brajkoviča sa neudialo v prvej polovici nič špeciálne. Ak by sa Peťovi Saganovi podarilo vyhrať ešte jednu etapu zapísal by sa aj do histórie. Bol by tak prvým pretekárom od roku 1934 a teda od čias Reného Vietta. 78 km pred cieľom bola očakávaná šprintérska prémia a nastal vzruch. Samozrejme hlavné body si rozdelil únik, ale šprintéri aj tak tvrdo bojovali o zvyšné body. Peťo Sagan bol v špurte pelotónu tretí za Cavendishom a Van Hummelom a bral osem bodov. 70 km pred cieľom mal technické problémy Alejandro Valverde, technici to riešili tradične z okienka tímového vozidla. Preňho to bolo našťastie ďaleko od cieľa a mal čas sa v pokoji vrátiť do hlavného poľa. Nasledovali spomínané prémie pre vrchárov a prvú podľa očakávania bral Morkov. 56 km pred cieľom mali defekt Kašečkin z Astany a víťaz Gira Hesjeda. Sivtsov, Astarloza následne boli v páde a pre Sivtsova sa Tour skončila a stal sa tak prvým odstupujúcim v ročníku. 50 km pred cieľom musel meniť bicykel aj náš Peťo Sagan. Našťastie veľmi rýchlo sa dokázal dotiahnuť späť do hlavného poľa. O tri kilometre neskôr mal defekt aj líder Ag2r Perraud. Sériu problémov predĺžil 42 km pred cieľom aj favorit na denšné víťazstvo Gilbert. 37 km pred cieľom z vedúcej skupinky odpadol Bernaudeau. Bolo to tesne pred prémiou tretej kategórie, ktorú opäť vyhral aktívny Morkov. Na stúpaní v pelotóne odpadol Kittel a zdá sa, že vo vysokých horách bude mať veľké problémy. Náskok úniku sa už znížil na dve minúty. 30 km chýbalo do pásky, keď pelotón dostihol Bernaudea ale v tom istom momente sme videli veľký pád v ktorom bol napríklad Rojas, zrejme si zlomil kľúčnu kosť. Bol tam aj Gerrans. Cav sa vyhol iba tým, že vyšiel mimo cesty do trávy. Našťastie Peťovia boli vpredu a tesne sa tomu vyhli. Po všetkých týchto udalostiach sa hlavná skupina poriadne preriedila a vzadu išli ďalšie skupiny. O Rojasovi prišla informácia, že nemôže pokračovať v pretekoch a odstúpil. Peťo Sagan tak má o jedného súpera v súťaži o zelený dres menej. Vpredu chýbal aj Voeckler, ktorý išiel v ďalšej skupine s Gilbertom. Pre našich sa to teda vyvíjalo dobre. Problémy s technikou mal Sami Sanchéz a neutrálne auto mu veľmi pomáhať nechelo, čo ho poriadne nasrdilo a divoko gestikuloval. Náskok úniku bol v tomto momente už len 50 sekúnd. Morkov zobral aj ďalšiu prémiu vtedy bol v čele už len s Grivkom a aj v ďalšej etape si oblečie bodkovaný dres. Ďalším s technickými problémami bol Petacchi. Pred Vocklerovou skupinou bola ešte jedna a v nej aj ďalší dôležití pretekári Garminu Vandevelde a Daniel Martin. Dvojica v úniku mala náskok 38 sekúnd a Morkov bodoval aj na ďalšej prémii. Na predposlednej prémii bolo už po úniku, lebo vinikajúco v pelotóne ťahal Basso. Body na tretej kategórii si pripísali práve muži vpredu Basso a Galoppin. 4 a pol km pred cieľom zaútočil Chavanel (OPQS). Tesne pred záverečným stúpaním urobil chybu a pelotón z jeho náskoku odkrojil. RadioShack a Horner začali pracovať 1800 metrov pred cieľom. Boli tam aj naši chlapci. Pelotón Chavanela dostihol texne pred cieľom a Sagan s Cancellarom išli pri sebe. Tesne potom bol ďalší pád ale terminátora nič nezastavilo. S obrovským náskokom Peťo Sagan zvíťazil a upevnil si postavenie v bodovacej súťaži. Navyše skvelé tretie miesto vybojoval Peťo Velits. Druhé miesto patrí Hagenovi, Cancellarovi ostala zemiaková medaila. Slovensko oslavuje historický úspech. Dvaja Slováci na pódiu. Toto sme túžili vidieť a sen sa nám splnil. Len tak ďalej chlapci. Obaja Petrovia ukazujú famóznu formu. Reálne sa môže stať, že o zelený dres sa už v druhej časti Tour ani nebude bojovať. Velits by mohol zasa skvelou časovkou rýchlo vymazať dvojminútovú stratu na favoritov nečasovkárov. Čakajú nás náročné dni, ale verme, že skvelé chvíle slovenského športu, pretože Tour de France je napríklad v počte diváckeho záujmu pri trati vôbec najsledovanejšia udalosť sveta. Každý deň sa príde na cyklistov pozrieť priemerne 800 tisíc fanúšikov, čo je viac než 15 miliónov divákov počas jediného ročníka Tour pri trase. Všetci títo ľudia, ako aj milióny divákov po celom, naozaj celom svete, poznajú aj našich dvoch famóznych pretekárov. 22-ročný Žilinčan má našliapnuté na takú famóznu kariéru, akú si ani nevieme predstaviť. Ak o Saganovi povie Eddy Merckx, že "takého cyklistu ešte nikdy v živote nevidel", pre slovenských fanúšikov cyklistiky sú to neopísateľné pocity. 1.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 4h 42' 48'' 2.BOASSON HAGEN Edvald SKY PROCYCLING + 00' 01'' 3.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 01'' 4.CANCELLARA Fabian RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 01'' 5.ALBASINI Michael ORICA GREENEDGE + 00' 01'' 6.EVANS Cadel BMC RACING TEAM + 00' 01'' 7.ROCHE Nicholas AG2R LA MONDIALE + 00' 01'' 8.SÁNCHEZ Samuel EUSKALTEL-EUSKADI + 00' 01'' 9.MOLLEMA Bauke RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 01'' 10.NIBALI Vincenzo LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 01'' ostatní favoriti na celkové poradie + 00' 01'' 83.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 02' 17'' 105.MARTIN Daniel GARMIN-SHARP-BARRACUDA + 05' 05'' 148.VOECKLER Thomas TEAM EUROPCAR + 07' 27'' 168.GILBERT Philippe BMC RACING TEAM + 07' 46'' 175.DANIELSON Thomas GARMIN-SHARP-BARRACUDA + 09' 11'' 180.COBO Juan José MOVISTAR TEAM + 10' 37''   ZDROJ: http://cycling-info.sk

V posledný júnový deň sa v Udiči konal už 4. ročník Maratónu Maríkovskou dolinou, predtým známeho ako FC maratón. Po minuloročnom extrémnom bahennom ročníku si Matka príroda pre účastníkov pripravila opäť extrémne počasie, tento raz v podobe veľkej horúčavy, keď sa ortuť teplomera vyšplhala až k 36°C. Horúčava preverila hlavne borcov na 57 kilometrov dlhej trati, ich pripravenosť, fyzickú a psychickú odolnosť. Maratón Maríkovskou dolinou, ktorý organizuje FC team o.z. , si ma získal hneď prvým ročníkom krásnou traťou plnou jazdivých singláčov. Od prvého ročníka organizátori trať ešte vylepšili a pridali ďalšie kilometre nádherných chodníčkov. V mojom podaní to bola tento rok už 4. účasť na tomto maratóne, aj keď minulý rok som tu bol len v roli diváka, keď nado mnou vyhralo moje slabšie (rozumnejšie) JA a nenašiel som odvahu odštartovať do blatového pekla. Tento ročník sľuboval pre zmenu poriadny výpek, ktorý mi ale vadí omnoho menej ako blatové Mordory. Na miesto konania maratónu, na zelenú lúku medzi obcami Udiča a Prosné, na ktorej kompletné zázemie vyrástlo doslova z večera na ráno, som dorazil ako je to mojim zvykom s väčšou časovou rezervou, takže prezentáciu som vybavil bez čakania. Pripravil som si bicykel, nalial som do seba toľko vody koľko sa dalo, keďže tajomstvo prežitia tohto maratónu bol jasný hneď od začiatku - treba piť, piť a ešte raz piť. Pred 10 hodinou sme sa zhromaždili na štarte a už tradične sme pred štartom dostali požehnanie od miestneho pána farára, oblečeného tak trochu netradične v tričku a kraťasoch. Za zavádzacím vozidlom sa celý balík presunul do Udiče, kde nasledoval ostrý štart. Po skúsenostiach z minulých ročníkov mi bolo jasné, že prvé dva kopce pred prvým singláčom sa musím držať čo najviac vpredu, nech to bolí ako chce, aby som si urobil dobrú pozíciu pred prvým dlhým singlom. Táto taktika mi vyšla a na prvom krásnom traily ma nezdržoval žiaden pomalší jazdec a jazdu po ňom som si parádne užil. Profilovo je tento maratón typu hore-dolu, hore-dolu, žiadne dlhé tiahle stúpania na spôsob Salzky alebo Fatrana, ale relatívne krátke výživné stojky, kde je malá placka v sústavnej permanencii. Po chvíli sme sa dostali do Nimnice k známemu salašu, kde sa občas bajkeri slabších pováh nechávajú zlákať pivečkom a miestnymi syrovými špecialitami a doprajú si takto o jednu občerstvovačku navyše. Mne ale salaš napovedal, že ostáva už len jedno stúpanie k začiatku najkrajšej časti maratónu, ktorou je 3,5 km dlhý singletrack a pre mňa singletrack = zábava. Singláč a následný zjazd končí vo Vieske, kde je aj prvá občerstvovačka. Po kontrole stavu kvapaliny v bidóne som usúdil, že dlhší pitstop nie je potrebný, takže som si len za jazdy zobral pohár s ionťákom a hajde ďalej. Tu začínalo aj celkom výživné stúpanie, po ktorom nasledoval dlhý rýchly lúčny úsek. V diaľke na jednej z lúk sa už začínala črtať 2. občerstvovačka, na ktorej som si nechal naplniť bidón, hodil som do seba polku banána a pokračoval som ďalej. Tu sa na mňa dotiahol Maťo Kobera a na najbližšie kilometre sme vytvorili dvojičku. Maťo ako bývalý zjazdár to dole kopcom rozhodne vie, takže do zjazdu som ho strategicky pustil pred seba a snažil som sa za ním udržať, čo sa mi aj celkom darilo. Nasledoval scenár, ja potiahnem ak sa dá hore a Maťo zase dole. Takto spolu sme dorazili aj na 3. občerstvovačku, kde sme na chvíľku zastavili a doplnili stratené tekutiny. Nasledovalo kruté stúpanie po asfalte a potom po lúke. Teplota ako na Sahare a sklon, ktorý sa blížil až k previsu zo mňa rýchlo vysával energiu. Veľmi som ľutoval, že máme čierne tímové dresy, keď sa poludňajšie slnko opieralo celou silou do môjho chrbta. Po chvíli prišiel opäť pekný singláč a rýchly zjazd, ktorým sme sa dostali do Prosného. Z Prosného nasledoval opäť prudký výšľap, ktorý som dával už viac menej silou vôle a kde sa mi Maťo trochu vzdialil. Tu sa za mňa zavesil motorkár, ktorý mi „spríjemňoval“ niekoľko desiatok metrov. Po chvíli ma obehol a na najbližšej križovatke mi oznámil, že sme si skrátili trať, keďže vedúci pretekár je vraj za nami. Vôbec som mu neveril, keďže som si nejakého skrátenia nebol vedomí, ale keď sa po chvíli zozadu objavil Milan Barényi bolo mi jasné, že dnes to bude zrejme DNF. Nasledovných pár kilometrov som sa už len výletne prepravil do cieľa. Tu som zistil, že som ale nebol jediný čo si trať nedobrovoľne skrátil. Nakoniec vysvitlo, že sa so značením pohrali miestny „fanúšikovia“ tohto maratónu a takto organizátorom pokazili náladu a narušili dobrý dojem z inak skvele zorganizovanej akcie. Nakoniec sa ale celá situácia zaobišla bez diskvalifikácie bajkerov, ktorí si trať skrátili a tak sa mi nakoniec ušlo aj miesto na bedni a to konkrétne 3. priečka. Na dlhej trati mal najlepší čas Milan Barényi KCK Trek Oslany a na krátkej trati bol najrýchlejší Tomáš Višňovský z CK EPIC Dohňany. Medzi ženami na dlhej trati triumfovala Bohumila Petrujová z VSK Vsetín a na krátkej suverénne zvíťazila Martina Šichtová z KPHC Turčianske Teplice. Po príjazde do cieľa som si dal príjemnú chladnú sprchu, takmer bez čakania som si odbil aj umývanie bicyklov a spolu s kamarátmi sme čakali na tradične bohatú tombolu, v ktorej vyhral skoro každý účastník vrátane mňa. Celkovo sa pre mňa maratón skončil veľkou spokojnosťou, takže o rok sa v Udiči vidíme určite opäť. Autor: Juraj Meliš

Tretí deň Tour de France priniesol konečne rovinu pre čistokrvných šprintérov. Na trati síce bola horská prémia štvrtej kategória, tá však bola veľmi ďaleko od cieľa a nemohla nič ovplyvniť. Pomerne ospalý úvod oživila len trojica pretekárov, ktorá sa rozhodla pre tradičný únikový výlet. Ak ste si hovorili, že Anthony Roux (FDJ) už dlho nebol v úniku, tak práve druhá etapa tohto tradičného unikajúceho pretekára opäť zviditeľnila. V trojici s ním išiel aj včerajší aktér úniku a držiteľ bodkovaného dresu Morkov (Saxo Bank) a Christophe Kern (Europcar). Morkov bojoval aj na spomínanej bodovanej horskej kategórii a pripísal si ďalší bodík. Bodkovaný dres si tak oblečie aj zajtra. Náskok trojice vpredu dosiahol takmer osem minút, potom však začal klesať. Ako sme už spomínali najväčšie šance na víťazstvo mali v etape Cavendish, Greipel, Kittel a spol. Práve Mark Cavedish musel približne v polovici etapy meniť bicykel pre technické problémy. Peťo Sagan ide už dnes na špeciálnom bicykli, ktorý dostal za svoje výkony. Má názov Tourminátor a je dizajnovaný v štýle svetoznámeho Terminátora. Vysvetlil aj včerajšie krídla v cieli. Vraj mu kamaráti neverili, že to urobí, tak im dokázal, že bez problémov nám predvedie rôzne víťazné pózy. Na čele pelotónu prirodzene najtvrdšiu prácu odvádzali chlapci z Lotta a Argos - Shimano a samozrejme všetko kontroloval tím Sky so žltými prilbami. Peťo Sagan sa po včerajšom víťazstve vyjadril aj pred štartom druhej etapy, že hoci je na programe rovinatá etapa, chce sa motať v popredí a skomplikovať situáciu Cavovi a ďalším favoritom. Naznačil, že už po druhej etape by si chcel zelený dres obliecť s pocitom, že nie je Cancellarov ale patrí jemu. Náskok úniku postupne klesal, 65 km pred cieľom bol už len na hranici štyroch minút. Pred dotovanou šprintérskou prémiou sa k spomínaným tímom na čele hlavného poľa zaradili aj chlapci z Green Edge, teda pracovali na Gossa. Zjavil sa tam aj Liquigas s našim Peťom Saganom. Peťo Sagan preťal šprintérsku prémiu na siedmom mieste pripísal si deväť bodov a stal sa priebežným lídrom bodovacej súťaže. V cieli mu však zelený dres ešte mohol uchmatnúť Goss, ktorý si vybojoval v šprinte štvrté miesto, teda zvíťazil v šprinte pelotónu. Peťovi sme preto pred záverečným šprintom držali palce na dobré umiestnenie. 33 km pred cieľom mal únik už len 58 sekundový náskok a trojica to mala zrátané. Morkov dosiahol svoj cieľ a aj Roux sa opäť ukázal. A práve Roux sa 30 km pred cieľom rozhodol, že ešte sa nevzdá a skúsil to sólovo. O pár sekúnd už pelotón pohltil Kerna aj Morkova. Zhruba 20 km pred cieľom postihla pelotón séria defektov. Kolesá museli meniť Cummings (BMC), Bak (Lotto), Fofonov a Kessiakof (Astana). 17 km pred cieľom koniec poľa uzatváral veľký favorit etapy Kittel, čo bolo prekvapujúce, a zrejme mal nejaké problémy. Na pomoc mu prišli aj dvaja kolegovia. O pár kilometrov po tejto udalosti bolo aj po hrdinstve Rouxa a všetko sa chystalo na hromadný šprint. Veľmi aktívny bol tím Green Edge. Goss sa zrejme cítil na víťazstvo. Pred záverom etapy už tempu nestíhali ani zranení Tony Martin či L.L.Sanchez. Videli sme aj ďalší zaujímavý úkaz, asi 3 km pred cieľom bol Cav, dosť vzadu. Naopak Lotto pre Greipela budovalo pekný vláčik. Dobré pozície držal Peťo Sagan. Nakoniec predsalen s prehľadom zvíťazil Cavendish pred Greipelom a Gossom. Peťo bol na peknom šiestom mieste a zajtra už bude mať zelený dres oficiálne, pretože sa prebojoval na čelo bodovacej súťaže. Skvelo išiel aj Peťo Velits, etapu dokončil na peknom 13-tom mieste čo znamená, že boj nevzdal. Z cyklistov, ktorí cielia na celkové poradie, dnes až na Voecklera (20 sek) nikto nestratil. Už zajtra sa však možno dočkáme menších rozdielov, keďže je na programe zaujímavá etapa s viacerými menšími stúpaniami. Znova môžeme čakať v akcii oboch našich Petrov. 1.CAVENDISH Mark SKY PROCYCLING 4h 56' 59'' 2.GREIPEL André LOTTO BELISOL TEAM + 00' 00'' 3.GOSS Matthew ORICA GREENEDGE + 00' 00'' 4.VEELERS Tom TEAM ARGOS - SHIMANO + 00' 00'' 5.PETACCHI Alessandro LAMPRE - ISD + 00' 00'' 6.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 00'' 7.HUTAROVIČ Jauhenij FDJ - BIG MAT + 00' 00'' 8.HAEDO Juan José TEAM SAXO BANK - TINKOFF BANK + 00' 00'' 9.RENSHAW Mark RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 00'' 10.FARRAR Tyler GARMIN-SHARP-BARRACUDA + 00' 00'' 13.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' 45.CANCELLARA Fabian RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 00'' 68.WIGGINS Bradley SKY PROCYCLING + 00' 00'' 78.EVANS Cadel BMC RACING TEAM + 00' 00'' 121.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' 160.VOECKLER Thomas TEAM EUROPCAR + 00' 20''   ZDROJ: http://cycling-info.sk

Pretekári dnes absolvovali prvú etapu, ktorá svojim profilom takmer pripomínala Liege-Bastogne-Liege. Päť malých stúpaní nemohlo narobiť veľa problémov či rozostupov, avšak podľa predpokladov mohol byť samotný záver zaujímavý, kedže je v posledných troch kilometroch päť percentné stúpanie kategórie č.4. Aj v dnešnej etape sa na úvod zrodil únik, ktorý bol v pomerne silnom zložení: Gene (EUC), Urtasun Perez (EUS), Bouet (ALM), Edet (COF), Delaplace (SAU) a Morkov (STB). I keď na prvých kilometroch bol náskok viac minútový, postupom času, asi 125 km pred cieľom začali pracovať tímy na znižovaní náskoku, iste aj z dôvodu že sa blížila šprintérska prémia, ktorá mohla pozmeniť poradie v boji o zelený dres. Na prvú etapu nebudú najlepšie spomínať Robert Hunter či Tony Martin - obaja totiž mali pád. Tony Martin sa viackrát zastavil pri lekárskom vozidle, zrejme mal trvajúce bolesti, ba dokonca bolo vidieť krv na Martinovom tele. Tempo pelotónu sa 110 km pred cieľom mierne zvolnilo, snaha dobehnúť únik pred šprintérskou prémiou sa tak javila ako iba teoretická. Na čele pelotónu bolo vidieť prirodzene tím Radioshack-Nissan, kedže Cancellara je v žltom drese. Cancellara mal nielen žltý dres, ale aj bicykel do zlatistej farby, a tak ho bolo vidieť v hlavnom balíku takmer všade. Cancellara videl svoju šancu na dlhší pobyt v žltom tričku veľmi ružovo. Prejavil veľkú chuť vydať zo seba všetko, povedal že cyklistovi dodá sebavedomie, ak má na sebe žltý dres. Kedže profily úvodných etáp nie sú až príliš kopcovito-náročné, Cancellara môže zotrvať v drese pre najlepšieho pretekára aj viac etáp. Náskok unikajúcich pretekárov sa po preťaní hranice 100 km do cieľa ustálil na troch minútach. Pelotón zrejme vyhodnotil situáciu tak, že bude výhodnejšie, ak vedúcu šesticu nestiahnu už tak skoro len kvôli šprintérskej prémii. Vedúca šestica mala za sebou tretiu vrchársku prémiu, ktorú vyhral Morkov (STB), následnú šprintérsku prémiu, za ktorú už ale brali pretekári 20 bodov skončil najvyššie Gene z Europcaru. Šprintérske tímy pripravovali v pelotóne taktiež priestor pre svojich špurtérskych lídrov, špurt balíku vyhral Goss, Peťo Sagan bol viac vzadu a v záverečných 100m už nemal takú pozíciu, aby mohol skončiť v prvej trojke a tak posledné metre vypustil a získal za dvanáste miesto len štyri body. Pelotón po šprintérskej prémii trošku zvýšil rychlosť a náskok vedúcej šestice klesol o minútu - 3:30. Priemerná rýchlosť pelotónu nebola príliš oslnivá, hranica 35-37 km/h nenasvedčovala žiadnu veľkú rýchlosť. Očakávali sme, že v závere pôjde pelotón vyššou rýchlosťou. Na všetkých cyklistických fórach a portáloch sa najviac skloňovalo pred etapou meno - Philippe Gilbert. Jeho forma bola však stále otázna, Gilbertovi vždy vyhovovali prológy či krátke úniky, v ktorých sa dokáže vyžiť. Dnešná etapa bola však akoby vyšitá pre neho, o jeho forme teda rozhodli dnešné záverečné kilometre, ktoré boli takpovediac Gilbertovské. Ambície uspieť však mali rôzni agresívni pretekári. Či už Albasini, Sagan, Chavanel, Vinokurov a iní. Podľa profilu sa zdalo, že sa môže hlavný balík trošku potrhať najmä v začiatku stúpania, kedy to boli hodnoty medzi 6-7% i z dôvodu že záverečný kilometer mal menej ako tri percentá. Náskok unikajúcej šestky bol pre pelotón v neustále bezpečnej časovej hodnote - 62 km pred koncom prvej etapy bol odstup 2:45. Postupom času sa náskok prvej skupinky zmenšil o ďalších 30 sekúnd. 55 km pred cieľom - 2:15. 40 km pred cieľom si pelotón len kontroloval náskok, odstup od vedúcej skupinky bol len niečo nad jednou minútou, a tak bolo jasné, že už možno na 25 kilometri budú unikajúci pretekári dostihnutí. Niektorí prognostici predpovedali pred etapou, že 10-15 km pred cieľom mohli skúsiť ataky aktívni jazdci typu Sylvaina Chavanela. 30 km pred koncom etapy sa náskok pohyboval stále na hranici jednej minúty, čo stále potvrdzovalo teóriu, že po dvadsiatom kilometri pelotón zoberie osud etapy do vlastných rúk. Nás mohol zaujímať aj fakt, že v závere to nemusel skúšať zobrať pre seba len Peter Sagan, dobre zašprintovať v kopcovitejšom závere dokáže aj Peter Velits. Po dvadsiatom piatom kilometri sme videli aj dva pomerne hromadné pády v pelotóne, nedotklo sa to však žiadneho z našich pretekárov. Presne na hranici 20 km pred cieľom mali náskok jazdci z úniku len 30 sekúnd. 16 km pred cieľom si v pelotóne robili miesto favorizované tímy v dnešnej etape, najmä BMC či Omega Pharma Quick-step. Pretekári vzadu nestíhali tempo a i vďaka pádu došlo k miernemu oddeleniu v hlavnom balíku. 10 km pred cieľom pelotón už dostihol únik. Potom nasledovali rôzne pokusy o únik. Od desiateho kilometra ťahali pelotón pretekári z tímu Lotto. Peter Velits mal bohužiaľ asi 8 km pred koncom defekt a musel meniť bicykel, čoho následkom bol fakt, že v dôležitých chvíľach bol 4 km pred koncom na konci pelotónu. Silvayin Chavanel zaútočil 2 km pred koncom v najtvrdšej pasáži. Cancellara a Sagan sa vydali 1 km pred koncom etapy dú úniku! Bol tam aj Edvald Boasson Hagen, čakal sa veľký súboj špurtujúcej trojky. Sagan využil skvelý atak Fabiana Cancellaru a potom v záverečnom špurte sprehľadom zvíťazil! Vynikajúci úspech 22 ročného megatalentu. Sagan si dnes počínal ako skúsený harcovník. Bohužiaľ Peter Velits dnes prišiel do cieľa so stratou 1:56, hlavne z dôvodu že bol v rozhodujúcich okamihoch pred stúpaním vzadu. Dôležitým faktorom dnešného Saganovho víťazstva bol fakt, že zachytil mladý Žilinčan atak Fabiana Cancellaru. 1.[Slovensko] SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 4h 58' 11'' 2.[Nórsko] BOASSON HAGEN Edvald SKY PROCYCLING + 00' 00'' 3.[Švajčiarsko] CANCELLARA Fabian TEAM RADIOSHACK + 00' 00'' 4.[Belgicko] GILBERT Philippe BMC RACING TEAM + 00' 00'' 5.[Holandsko] MOLLEMA Bauke RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 00'' 6.[Španielsko] VALVERDE Alejandro MOVISTAR TEAM + 00' 00'' 7.[Holandsko] GESINK Robert RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 00'' 8.[Írsko] MARTIN Daniel GARMIN-SHARP-BARRACUDA + 00' 00'' 100.[Slovensko] VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 01' 52'' 188.[Slovensko] VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 04' 13''   ZDROJ: http://www.cycling-info.sk Foto: http://www.letour.fr

Tour de France odštartovala! Pretekári absolvovali prológ, v ktorom sa očakával veľký súboj favoritov nielen na víťazstvo v etape, ale prirodzene aj na zisk žltého dresu hneď v prvý deň. Cancellara, Martin, Millar, Wiggins ale aj iní si robili zálusk na zisk prvého miesta, nemohli sme však zabudnúť ani na nášho Petra Sagana, ktorý obľubuje krátke prológy. Ihneď na úvod bol naplánovaný štart aj nášho Martina Velitsa, ktorý sa len nedávno dozvedel o svojom štarte na Starej dáme. Prvé miesto si v prvej štvrtine prológu zaistil skúsený časovkár Ukrajinec - Andrij Grivko z Astany. Časom 7:28 nastavil ihneď v úvode prológu latku poriadne vysoko, Martin Velits stratil 21 sekúnd a bolo jasné, že v štartovej listine ho budeme hľadať v druhej polovici. Ďalšie skvelé časy zajazdili aj Vasilij Kirienka z BMC či Manuel Quinziato. Ďalšie minúty predsa len nemohli priniesť veľké zmeny na prvom mieste, skvelým časom avšak opäť horším sa blysol šprintér Robert Hunter. Grivko zajazdil skutočne dobrý a rýchly úsek, a tak sme mohli predpokladať, že bude figurovať v prvej desiatke. Vynikajúco odjazdil svoj prológ už legendárny Jens Voight, ktorý bol horší od Grivka len o štyri sekundy. Potom však potvrdil britskú dráharskú školu Cummings zo Sky a odsunul dovtedy druhého Voighta na miesto tretie a v tom čase strácal na Grivka tri sekundy. Podľa očakávania vynikajúco odštartoval Tour aj výborný časovkár David Millar, ktorý len o stotiny prekonal dovtedy druhého Cummingsa. Už na začiatku druhej tretiny prológu pomerne prekvapujúco zosadil Andrija Grivka z prvého miesta Brett Lancaster z GreenEdge, ktorý je však vynikajúcim dráharom a časovkárom. Časom 7:24 sa presadil o necelé štyri sekundy. Ďalšiu zmenu na prvej priečke priniesol skúsený no stále mladý pretekár - Edvald Boasson Hagen zo Sky, ktorý to vie v takýchto krátkych časovkách. Na prvom mieste vystriedal Bretta Lancastera len o 67 tisícin. Za najväčšieho favorita sa predsa len pred prológom označoval Fabian Cancellara, ktorý v belgickom Liege vyhral vôbec svoju prvú časovku v r. 2004, kedy išiel aj samozrejme do žltého dresu. Cancellara odštartoval ako predposledný - 17:19, pred ním však išli ďalší pretekári, ktorí si mohli robiť zálusk na prvé miesto - (Sagan: 16:50, Martin: 16:58). Elitní šprintéri a koniec - koncov Saganovi zdá sa najväčši rivali na Tour de France, Greipel a Cavendish obsadili takmer podobný čas okolo 7:35 a mohli sme ich očakávať v konečnej výsledkovej listine na 25-40. mieste. Možno o niečo menej sa pred pretekmi skloňovalo meno Sylvaina Chavanela, ten však vo svojom prológu preukázal tradičnú agresivitu a výbušnosť. Zajazdil o tri a pol sekundy lepší čas ako Hagen (7:20) a očakávať sme ho mohli dokonca v prvej trojke či päťke. Peter Velits zaznamenal vynikajúci čas, keď stratil deväť sekúnd na Chavanela, ktorý bol dovtedy prvým pretekárom. Po viac ako 120 pretekároch bol Velits na lichotivej šiestej priečke. Vynikajúco odjazdili svoj prológ aj jazdci, ktorí majú rozličné sezóny, kým Albasini má výborný rok, Gilbert zatiaľ nič nevyhral a formu pred olympiadou prišiel pilovať aj na Tour de France. Levi Leipheimer strácal v tom čase na Chavanela cez 20 sekúnd. Už bolo takmer isté, že Petra Velitsa neminie prvá pätnástka. Petra postupne odsunuli nižšie Froome či Tejay Van Garderen. Peter Sagan mal za sebou nie príliš vydarený prológ, na Chavanela stratil cez 16 sekúnd. V zákrute dostal mierny šmyk a dotkol sa asfaltu, to tiež prispelo, avšak Peter aj bez toho zakopnutia dnes nemal na prvé priečky. Predsa len prológ v Liege sedí viac absolútne rovinatým časovkárom. Tony Martin mal rozbehnutý vynikajúci čas, takmer zhodný na prvom medzičase, no potom mal mechanickú poruchu a musel vymeniť bicykel. To mu zabralo približne 15-20 sekúnd. Wiggins však už potvrdil predpoklady na prvé miesto a odsunul dovtedy dlho prvého Chavanela. Rozdiel medzi nimi bol však menší ako 50 stotín! Vynikajúci Cancellara vylepšil Wigginsov čas o sedem sekúnd. Fabian potvrdil svoje predpoklady a svoju vzrastajúcu formu. Cancellara sa tak stal prirodzene aj držiteľom žltého trička a kedže Fabianovi vyhovujú aj mierne zvlnené profily, môže sa stať, že aj viac ako 5 etáp bude držiteľom trička pre najlepšieho jazdca. Peter Sagan nesklamal, predsa len nebol označovaný ako najväčší favorit prológu, no jednoznačne sme čakali lepší výsledok - aspoň v prvej desiatke. Veľmi sympatický výkon Petra Velitsa, ktorý len o dve sekundy minul prvú desiatku, celkové dvanáste miesto je dobrým prísľubom do ďalších etáp. 1. [Švajčiarsko] CANCELLARA Fabian TEAM RADIOSHACK 07' 13'' 2. [Veľká Británia] WIGGINS Bradley SKY PROCYCLING + 00' 07'' 3. [Francúzsko] CHAVANEL Sylvain OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 07'' 4. [USA] VAN GARDEREN Tejay BMC RACING TEAM + 00' 10'' 5. [Nórsko] BOASSON HAGEN Edvald SKY PROCYCLING + 00' 11'' 6. [Austrália] LANCASTER Brett ORICA GREENEDGE + 00' 11'' 7. [Nemecko] GRETSCH Patrick TEAM ARGOS - SHIMANO + 00' 12'' 8. [Rusko] MENŠOV Denis KATUSHA TEAM + 00' 13'' 9. [Belgicko] GILBERT Philippe BMC RACING TEAM + 00' 13'' 11. [Veľká Británia] FROOME Chris SKY PROCYCLING + 00' 15'' 12.[Slovensko] VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 17'' 13.[Austrália] EVANS Cadel BMC RACING TEAM + 00' 17'' 14.[Taliansko] NIBALI Vincenzo LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 18'' 15.Kanada] HESJEDAL Ryder GARMIN-SHARP-BARRACUDA+ 00' 18'' 45.[Nemecko] MARTIN Tony OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 23'' 54.[Slovensko] SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 24'' 120.[Slovensko] VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 36''   ZDROJ: http://www.cycling-info.sk

5 nej závodu 1000 Miles Adventure Pouhé tři dny zbývají do startu závodu, který nemá v Česku ani Evropě obdoby. Unikátní podnik startující 1. července je ověnčen hned celou řadou extrémů. 1. NEJDRSNĚJŠÍ V Evropě určitě! Jen těžko byste hledali tady na starém kontinentě extrémnější cyklistický závod. Pokud si spojíte drastickou porci kilometrů, důsledné vedení trasy nejnáročnějšími terény Česka a Slovenska a jízdu, ve které se musíte spolehnout jen sami na sebe, dostanete jednoznačnou odpověď o brutální náročnosti závodu. Jestli jste si mysleli, že ve střední Evropě není místo na mnohadenní extrémní závod bez zabezpečení, tento podnik vás přesvědčí o opaku. 2. NEJDOBRODRUŽNĚJŠÍ V závodě jste jen vy a příroda, kterou projíždíte. Žádná doprovodná vozidla, žádné podpůrné týmy, žádné hotely, žádné úlevy. Při spaní pod širákem doufáte, že jste už dost unavení na to, abyste neřešili zvuky přicházející z lesa. Přesto se setkání s kanci ani medvědy nevyhnete. Křižujete nejodlehlejší kouty krajiny, zdoláváte vysoké kopce, brodíte hluboké říčky. V jakémkoliv počasí. Toto je závod, při kterém se neobejdete bez znalosti zásad přežití v divočině. 3. NEJKRÁSNĚJŠÍ Krása má mnoho forem a každý ji vnímá jinak. Můžete si být ale jistí, že za dny strávené na trase závodu potkáte více krásných okamžiků než za celý zbylý rok. Ať už je to krása přírody, očista vlastních myšlenek nebo opravdové kamarádství. Ale stojí to za tu nelidskou dřinu? Každý kdo absolvoval závod Craft 1000 Miles Adventure vám řekne jednoznačné ano. 4. NEJDELŠÍ Nejdelší časem nebo kilometry? To je jedno, čeká na vás obojí. Doba absolvování závodu mezi týdnem až měsícem, za kterou musíte zvládnout 1600 kilometrů. Obojí je extrém, který opět v Evropě nenajdete. Takže je jedno jestli vyčerpání a bolest závodníků budete přepočítávat na hodiny nebo kilometry. 5. NEJDRAMATIČTĚJŠÍ Díky online přenosu zpráv od jednotlivých závodníků můžete po celý průběh závodu sledovat fascinující reality show na webu závodu www.1000miles.cz. Emocemi nabité zprávy zachycují vyčerpání, zoufalost i endorfinovou extázi závodníků. Najděte si svého favorita, sledujte jeho boj a fanděte mu až do cíle. BONUSOVÉ NEJ Pořádnou baterii NEJ má i trasa závodu. Jede z nejzápadnějšího možného místa v Česku z trojmezí, projede nejpustější pohoří, což jsou Krušné hory, nejnižším místem ČR 115 m n.m. v Hřensku, nejsevernějším místem ČR ve Šluknovsku 51°03´. Nejvyšší místo trasy je Križná 1574 m ve Velké Fatře a trasa s celkovým převýšením 31 km končí v nejvýchodnější vesnici na Slovensku. www.1000miles.cz   ZDROJ: www.mtbs.cz  Foto: Marek Cibula, Anna Kopková

CYKLOMARATÓN TOUR sa na tento víkend presťahuje z Čiech na Slovensko do Bratislavy. OKOLO BRATISLAVY odštartuje v sobotu 30.6.2012 v Karlovej vsi o 11:30 na tratiach s dľžkou 32km a 55km. Všetky informácie nájdete tu Autor: Luboš Terry Dupkala

„Automutilácia - opakované násilné správanie sa zamerané voči sebe, spôsobujúce fyzické zranenia, bez úmyslu spáchať samovraždu. Môže ísť napr. o škrabanie, bodanie sa, rezanie, udieranie sa, vytrhávanie si vlasov, spôsobovanie si popálenín, nadmerné bicyklovanie a pod. Jeho účelom je vyjadriť alebo uvoľniť emocionálny nepokoj postihnutého. Automutilácia ako taká nie je klasifikovaná ako samostatná diagnóza, no spomína sa v symptomatike hraničnej poruchy osobnosti a môže, no nemusí tiež doprevádzať iné poruchy. Niektorí ju zaraďujú do kategórie „impulse control disorders“, kam patrí patologické hráčstvo či kleptománia.“ (Zdroj: www.wikipedia.com) Takýto študovaný úvod reportu ma napadol počas poslednej nedele, keď som sa po celom týždni v práci konečne mohol pobicyklovať. Boli 3 hodiny ráno, bol som v sedle bicykla 15. hodinu a neodvratne sa blížil okamih, keď ma táto obľúbená kratochvíľa prestane baviť. Síce zase len na niekoľko dní, ale to vysvetľuje hore uvedená definícia... Celé sa to začalo rozhodnutím vybrať sa aj na tretie podujatie DEMA ČESKOSLOVENSKÉHO seriálu 24 hodín MTB, keď som si povedal, že predsa nie som žiadna bábovka a dám aj tretí krát sólo. Som bábovka.     K tomuto poznaniu som mohol prísť vďaka záslužnej činnosti skupiny skvelých ľudí z Bystřičky a okolia, ktorá sa nachádza neďaleko Vsetína. Títo ľudkovia očividne nemajú vo svojom voľnom čase čo robiť a tak už po niekoľký krát pre nás pripravili takúto parádnu akciu. Atmosféra býva na tomto podujatí už tradične komornejšia, čo mne osobne vyhovuje a mám radosť, že na mňa každých 12 sekúnd niekto nekričí „ZĽAVA!“ alebo niečo podobné. Úplne mi to stačí aj každých 18 sekúnd. Scenár týchto víkendových úletov z bežnej reality býva v bikepointe už podľa zabehnutého scenára – v piatok transport na miesto činu, rozloženie stanov (musím sa pochváliť skrátením času postavenia toho môjho z 2,5 hodiny v Jihlave na smiešnych 20 minút v Bystřičke), nejaké to papanie, voľná zábava a hurá do hajan. Na tomto mieste sa musím pozastaviť nad spomenutou voľnou zábavou. Keď som sa v Liberci čudoval, ako dokážu niektorí experti po krutej chlastačke na druhý deň fungovať na bikoch, tak tu to bol taký „odvaz“, že to niektorí nedokázali...     Ale k veci. Štart štýlom Le Mans presne o dvanástej v sobotu a boli sme v tom. Všetci rovnako bez ohľadu na to, či sme šli solo, v dvoj, alebo v 4-člennom tíme. Sólisti začali samozrejme o poznanie pomalšie ako tímoví rideri, ktorí to často poňali ako sériu šprintov na 10 km s prestávkami na občerstvenie, relax, či spánok v noci. Organizátori pre nás tento rok pripravili prekvapenie v podobe predĺženia trasy, ktoré sa však málokomu z mojich známych páčilo. Náročná stojka po asfalte a následne zjazd po single tracku, ktorý bol podľa mňa hlavne v noci pomerne nebezpečný, keď mal unavený človek tendenciu robiť chyby a predsa len to bolo po pravej strane pomerne strmé a hlboké. Teda aspoň na môj vkus. Našťastie som držku hodil v tom druhom singli.. :o) Pozitívom však bol určite krásny výhľad do doliny, ktorý sme si predtým užívať nemohli. Určite stál za to..     Celkovo 24 hodinovku v Bystřičke považujem za podujatie plné náročných súbojov (zväčša samého so sebou). Na jednej strane to je pomerne náročná trať, na strane druhej BRUTÁLNE koláčiky na občerstvovačke, kvôli ktorým bolo treba vynaložiť nadľudské úsilie, aby človek vyštartoval aj do ďalšieho kola. Ďakujem tej dobrej duši, ktorá ich napiekla. Polovicu pretekov som jedol (alebo žral?) len tie!   Občas som rozmýšľal, že zmením taktiku a namiesto jazdenia na biku budem len sedieť na občerstvovačke a ostatných súperov zákerne vyhladujem. Nakoniec som sa však rozhodol držať pôvodného plánu a jazdil som čo to dalo. Ako som už na začiatku spomínal, do tretej-štvrtej ráno to šlo. Držal som si svoje tempo, nerobil žiadne blbosti a rozdával som úsmevy fotografom stojacim pri trati. S postupom času ten úsmev síce trošku skysol, ale jazdilo sa mi celkom v pohode. Zlom nastal okolo svitania, keď zlyhala morálka a proste ma to prestalo baviť. Zrazu som tie stojky nemohol vyšliapať a začala pešia turistika. Hore kopčekom potlačiť, dolu sa zviezť. Takéto kolobežkovanie mi vydržalo asi 2-3 okruhy a vzdal som to. Bábovka.     Bábovka však mohla nasávať atmosféru v depe, ktorá inak sólistom uniká. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Mal som kopu času na umytie biku a seba, podebatovanie s kamarátmi, relaxovanie, užívanie si muziky v depe a pozorovanie robotov, ktorí to nevzdali tak ako ja. Všetci majú môj rešpekt. Taktiež aj organizátori, ktorí sa celú noc starali či už o našu bezpečnosť, alebo prísun energie do našich vyšportovaných pupkov. A majú celkom sympatický hudobný vkus – Rolling Stones ja veru môžem..  V nedeľu presne na obed sa všetko skončilo. Bol odmávaný aj posledný pretekár, bol poskytnutý aj posledný rozhovor viac či menej úspešných bojovníkov a neostáva nič iné, len konštatovať, že slovenská výprava sa počas tohto víkendu nestratila. Niekoľko prvých miest a ďalších krásnych umiestnení nám naznačuje, že aj v poslednej časti seriálu v Poluvsí pri Žiline budú na trati vládnuť kruté boje. A ako zaznelo v jednom filme: „Tvoje prdel pozná středověk!“ (Už zase...) Autor: Martin Vaško Foto: www.mtbmaraton.cz

Môj prvý maratón ktorého som sa zúčastnil bol Strážovský bikemaratón v Súľove v roku 2005. Prišli sme tam s kamarátmi na bielom wartburgu s dvoma bicyklami na streche a jedným v kufri :-). Ja som sa šiel len tak pozrieť ako to na maratónoch vyzerá, ale keď som videl všetkých tých pestrofarebných cyklistov tak som sa prihlásil a začal som sa zúčastňovať aj iných maratónov. Od vtedy sa rád vraciam do Súľova. Pri prihlasovaní som dúfal, že sa nezopakuje rok 2009, kedy som tu bol naposledy, keď lialo pár dní pred, v deň preteku a aj pár dní po. Vtedy som nechal bicykel na streche auta, šiel vrátiť čip, pozrel kamarátov ktorých som pri prejazde cez Súľov ani nepoznal pod vrstvou blata a šiel domov. Ešte pred štartom mi hovorili niečo o padavkách, ale keď počítali škody na sebe a bicykloch tak mi dali za pravdu, že to nestálo za to! Tento rok po týždni úpekov pršalo našťastie iba dva dni pred sobotou. Na trati to nebolo skoro ani poznať. Po príjazde do Súľova (už na inom aute :-) ),nás usporiadatelia nasmerovali na parkovisko na lúku pod skalami cca 400 metrov od štartu. Prezentácia v Kultúrnom dome prebehla ako vždy bez najmenšieho čakania, rýchli návrat do auta, prezliecť sa a späť pred kulturák postaviť sa na štart do druhej vlny 48 km trate. Po výstrele sa šlapalo do kopca, kde som sa pripojil ku skupinke s ktorou som krútil ďalej po lúke. Pri jednom úseku v lese kde bolo blato a korene naraz cyklisti predo mnou náhle zastali. Ako vždy som odopol pravú nohu z spd a pri pohľade pod nohu som zistil že je tam veľká kaluž s blatom tak som sa rozhodol prevážiť sa na ľavú stranu. Lenže hlava bola rýchlejšia ako noha ktorá nešla vypnúť z pedála a už som bol zapichnutý ľavým kolenom v mäkkej zemi. Ako som zistil na druhý deň podľa modriny na ľavom boku iba zemina tam nebola, ale asi aj nejaký koreň. Aspoň že som ho netrafil kolenom. Tento rok mám na pády nejaké šťastie, čo pretek to pád. Našťastie sú to pády skoro v nulových rýchlostiach. Vtedy ma obehol aj druhý člen "môjho" tímu bikepoint.sk Erik, ktorého som ale následne pri prejazde cez Súľov dobehol a pár kilometrov sme v teréne tvorili tandem. Neskôr sa mi stratil pri jednom zjazde. Ani som sa nenazdal a na 15 km bola prvá občerstvovačka, kde som si dal ionťák, banán a sušené marhule. Medzi tým začalo slnko svietiť ako sa na letný deň patrí. Potil som sa ako somár v kufri a pri niektorých stupákoch, kde aktuálna rýchlosť sa rovnala pomalšiemu slimákovi sa mi zahmlievali okuliare tak, že som nič nevidel. Pred druhou občerstovačkou nás ešte čakalo tlačenie bikov pomedzi skaly kde na dvoch úsekoch pomáhali usporiadatelia vynášať bicykle cez dva polmetrové skalné schody. Na druhej občerstovačke som doplnil ionťák v bidone,zajedol banán a melón. A zas sa stúpalo a klesalo prevažne po lúkach a za treťou občerstvovačkou prišlo nekonečné stúpanie do sedla Rôsoviny, ktoré som vyšliapal úplne celé popri tlačiacich cyklistoch. Nešiel som o moc rýchlejšie ale krútilo sa mi dobre tak som nezliezal. Pri následnom zjazde vraj bola "jama na mamuta". Nejakú opáskovanú jamu som v jednej zákrute videl, ale či to bola tá mamutia tak to fakt neviem. Po zvlnenom teréne prišla posledná občersvovačka a miesto na doplnenie tekutín. Tesne za občerstvovačkou pred posledným stúpaním som si dával do úst zvyšok gélu. Rajdy som držal iba ľavou rukou, keď som zachytil pravou časťou riaditok za mlieko na kríku a moc nechýbalo a ľahol by som tam. Našťastie mlieko povolilo skôr ako ja a odtrhlo sa. Posledné stúpanie je tradičné do sedla Roháč po krížovej ceste, ktorá sa pre zlý terén skoro celá tlačila a miestami sa brodilo v piesku, ktorým bol pôvodne zasypaný elektrický kábel. Po dažďoch bol piesok kade tade, len nie na pôvodnom mieste. Pár krát sa mi zdalo, že som videl v tom piesku aj mušle. Ale asi som mal nejaké vidiny. Nasledoval konečne zjazd cez lúky a následne cieľ pred kulturákom. Po umytí bicykla som čakal na kamarátku Janku s ktorou som do Súľova došiel v tieni stánku Aminostar spolu s Erikom a jeho manželkou, ktorá tam predávala doplnky stravy a výživy pre športovcov. Po uložení bicyklov do auta, osprchovaní a občerstvení sa v miestnej základnej škole nasledovalo vyhlásenie výsledkov a tombola. Ako obyčajne zas nič. Ani dve sedmičky (skončil som vo svojej kategórii na 77.mieste) mi šťastie nepriniesli. By ma zaujímalo v čom mám ja šťastie a kedy sa konečne unaví .... Autor: Milan Majtán

Túto sobotu sa konal v poradí už 14. ročník Author bikemaratónu Súľovské skaly. Počasie v piatok nevyzeralo najlepšie, ale nakoľko bolo pred časom veľmi sucho, spoliehal som sa na to, že aj napriek prietrži, to do rána stihne vyschnúť. A tak aj bolo, teda až na pár úsekov v lese, kde boli celkom pekne močariská. Ráno som si privstal, aby som stihol vyvenčiť psa. Ja som sa plánoval vyvenčiť v Súľove. Pôvodne som plánoval ísť na biku aj tam, ale nakoniec som šiel s kamarátom na Ducatte. Vpredu miesto nebolo a tak som musel ísť dozadu, že aspoň budem pridržiavať bicykle. A ono by to bolo fajn, len keby sa za nás nezavesili policajti, ktorí zhodou okolnosti išli riadiť premávku do Súľova. Musel som sa schovávať vzadu na podlahe, aby ma nevideli. Veď nebudeme riskovať pokutu. Keď sme konečne prišli do cieľa, alebo mám povedať na štart, už som bol dobre vymasírovaný, špinavý a to som na biku ešte ani nesedel. Parkovalo sa opäť na prudkej lúke, tak sme dúfali, že nebude pršať. Pomaly sme sa presunuli k obecnému úradu, kde už prebiehala prezentácia a bola fakt rýchla. Ani som sa nestihol spamätať a už som odchádzal s čipom, taškou a úsmevom na tvári. Pôvodne som plánoval dať si dlhú trať, ale vzhľadom na piatkový lejak, som zvolil strednú. Dlhá mala štart o deviatej, na ktorej sa ako obvykle zišiel pekný počet bikerov. Stredná trať bola rozdelená na dve vlny. Tá prvá štartovala 9:15 a druhá pätnásť minút po nej. Do nej som sa pomaličky zaradil aj ja. Samozrejme, pekne nakoniec, ako vždy. Aspoň ma už nikto nepredbehne :-) Ešte som prehodil pár slov s kamarátmi a o chvíľu som už dupal do pedálov. Tento rok sa mi šlo mimoriadne dobre. Rád jazdím, keď nie je moc teplo. Na miernom tiahlom stúpaní do Hradnej sa pelotón pekne potrhal a každý si našiel svoje miesto. Pri zjazde do Vrchteplej som stretal jedného pretekára, ktorý asi vážnejšie spadol, keďže ho viezli na biku k občerstvovačke. Tu som sa chvíľu zdržal, pretože tu mali moju obľúbenú štrúdľu. Ta bola mimochodom na každej občerstvovačke, za čo majú organizátori u mňa veľké plus. Následný zjazd do Súľova bol dosť blatistý, ale to ja rád, keď nie je na celej trati. Cez Súľov som prefrčal bez pózovania, keďže manželka tam na mňa s foťákom nečakala. Potom sa šiel kúsok po asfalte a potom opäť turistickým chodníkom do lesa. Tento úsek je fajn na rozdýchanie, dosť sa tu tlačí a sem tam aj nesie bike. Ale tu boli „vždy pripravení“ chalani ochotní pomôcť vyniesť bicykel a možno aj bikera :-) Zvyšok trate sa mi šlo tiež fajn, až na stupáčik nad Hlbokým. Slnko tu dosť pripekalo a potil som sa ako zlodej pri výsluchu. Poslednú štrúdľu som si dal v Hričovskom Podhradí, aby som sa posilnil pred tým nekonečným kopcom do Lietavskej Závadky. Tam som na občerstvovačke štrúdľu už vynechal, miesto toho som sa nechal zlákať na slivovicu :-) No nedajte si. Posledné stúpanie do Roháčskeho sedla nebolo nič moc, strašne veľa piesku, do ktorého sa kolesa zabárali a nie a nie sa vyhrabať. Najskôr som si myslel, že to naplavilo po tom piatkovom lejaku, ale neskôr som si všimol odkrytý kábel, tak mi bolo jasné, že to tu naviezli. Našťastie v zjazde do Súľova už žiaden piesok nebol. Musím sa ospravedlniť jednému pánovi, ktorého som tu nechtiac vykoľajil. Kričím z prava a idem z ľava. Potom som po lúke už len zišiel do dediny a do cieľa. Výsledný čas 3h23min.Ja viem, že to je nič moc, ale ja som spokojný. Je to o pol hodinu lepší čas, ako som mal minulý rok. Hotovo, misia splnená. Pretek hodnotím ako veľmi dobrý, značenie super, ani slepý by nezablúdil. Občerstvovačky na jednotku, ako nový paušál od Orangu, akurát sa mi zdalo, že bolo na trati menej paparazzi ako obvykle. No a pre mňa bol bonus sms, ktorá mi prišla, keď som prišiel do cieľa. Môj výsledok na mobile. Tak s tým som sa ešte nestretol, ale vraj to bolo aj na Fatranskom maratóne. Tak o rok sa tu uvidíme opäť a snáď už to dám pod tri hoďky :-) Autor: Erik Kubík

Krásne slnečné dopoludnie privítalo najlepších cyklistov Česka a Slovenska v Púchove. Na štarte sa podpísalo 188 cyklistov spolu Elite aj U23 a presne so zvonením kostolných zvonov preteky odštartovali o 11:00. Na štart sa prišlo pozrieť množstvo divákov, mohli sme ich rátať v stovkách. Samotné preteky odštartovali z ostra a už v prvom kole sa pokúšali újsť, alebo aspoň diktovať tempo pelotónu, Tybor, Kováč (Dukla Trenčín Trek), tiež Martin Velits a Zdenek Štybar (OPQS) s Jurajom Saganom (Liquigas). Pelotón si to všetko kontroloval. Veľmi aktívnym borcom ihneď od začiatku bol Ondřej Pávek z AC Sparta Praha, ktorý na chvíľu šiel sám, no po pár stovkách metrov bol dostihnutý. V druhom kole sa už konečne podaril typický únik, keď balíku nastúpil Martin Mahďar (Dukla Trenčín Trek). Cieľom druhého okruhu prešiel vpredu sám s náskokom 1:20 na pelotón, ktorý sa už v týchto momentoch trhal. Tempu nestačili viacerí zväčša cyklisti U23. V treťom okruhu sa ku Mahďarovi pridal už skôr aktívny Pávek z AC Sparta Praha. Náskok sa priblížil k dvom minútam a na konci tretieho okruhu sa dopredu vydal dvadsaťtrojkár Jíří Skalický (Focus Cycling Znojmo). Aj na vjazde do piateho kola bol stále Skalický úplne osamotený medzi dvojičkou na čele a pelotónom. Náskok Mahďara s Pávekom na pelotón sa pohyboval na hranici štyroch minút. Ešte si zrekapitulujme problémy. Zo známych pretekárov musel bicykel meniť František Raboň, no bez problémov sa do balíku vrátil. Vo štvrtom kole nastal hromadný pád, no nikto zo známejších mien sa do neho nezaplietol. Prácu mala aj sanitka, no odstúpenia hlásené neboli. Doplníme perličku - mechanické vozidlo Omega Pharma - Quick Step vedené Brianom Holmom malo na starosti aj Romana Kreuzigera, mechanické vozidlo Liquigasu zasa riadil bývalý Saganov tréner Milan Novosad. Tempo pretekov bolo v prvých dvoch kolách rýchle, no potom, keď sa dopredu vydal Mahďar, sa všetko upokojilo a oproti plánu sa v polovici pretekov zaostávalo zhruba o 15 minút. 91 km pred cieľom sme videli stále vpredu známu dvojicu, no Skalický sa už zaradil do balíka. Náskok bol presne šesť minút. Prvých 100 kilometrov šli pretekári rýchlosťou 40,8 km/h, čo bol údaj mierne za očakávaním. Musíme povedať, že taktika "ísť od začiatku šrot" a robiť problémy Petrovi Saganovi, ktorú avizovali viaceré tímy, sa nepodarila. Tento obraz pretekov fenomenálnemu šprintérovi maximálne vyhovoval. Pripomíname, že hoci časomiera ukazovala Františka Raboňa mimo pretekov, pretekár OPQS bez problémov pokračoval, iba vymenil bicykel a na novom nemal pretekársky čip. Po dojazde 6. kola už náskok klesol rapídne na 1:40. O kolo neskôr už balík únik zlikvidoval, ale rozdelil sa. Vpredu ostal už iba zhruba 40-členný balík. Boli tam všetci veľkí favoriti. Preteky sa teda naozaj začali až 50 km pred páskou. Pri nájazde do posledného kola sa vpredu odčlenila trojička Čechov Raboň, Polnický a Kadlec. Najlepší Slováci si šli vlastné preteky so stratou 1:20. Česká trojica dokázala svoj únik doviesť do víťazného konca a finišovala jedinú sekundu pred prvou skupinou favoritov. Majstrom ČR sa stal Milan Kadlec z ASC Dukla Praha. Finišoval tesne pred Frantom Raboňom a Jířím Polnickým. Sekundu za nimi došiel a špurt početnej skupiny vyhral Peter Sagan, ktorý sa podľa očakávaní stal majstrom Slovenska. Striebro bral Peter Velits a o bronz sa pobili kolegovia z trenčianskej Dukly Patrik Tybor a Roman Broniš. Posledná medaila padla do rúk prvému menovanému. Český titul U23 vybojoval Karel Hník a medzi Slovákmi triumfoval Filip Taragel (Dukla Trenčín Trek) pred oddielovými kolegami Bérešom a Kolářom. Nakoniec sa táto informácia z časomiery nepotvrdila a cieľom ako prvý z našich juniorov prešiel Michal Habera (tiež Dukla TN). Na druhé miesto vytlačil Taragela, ktorý má z MSR dve striebra, a tretí skončil Málik z Interu Bratislava. Výborný šampionát vyvrcholil výbornými pretekmi s očakávaným koncom na slovenskej strane. U susedov v Dukle Praha sa oslavovalo až do rána, pretože triumfovať Michalom Kadlecom nad viacerými svetovými cyklistami bol menší zázrak. Obaja Slováci na nadchádzajúcej Tour de France sa predvedú v špeciálnych dresoch majstrov svojich krajín (Velits v časovkách, Sagan v klasických etapách), a to sme určite chceli. Organizačnému tímu okolo Ladislava Velitsa patrí poklona a gratulácia jeho synom k trom medailám.     1. (1.) KADLEC Milan ASC Dukla Praha 4h 32' 08'' 2. (2.) RABOŇ František Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 3. (3.) POLNICKÝ Jíří Whirlpool-Author + 00' 00'' 4. (1.) SAGAN Peter Liquigas - Cannondale + 00' 00'' 5. (4.) HOCHMANN Jíří ASC Dukla Praha + 00' 00'' 6. (5.) ŠTYBAR Zdeněk Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 7. (6.) KREUZIGER Roman Astana Pro Team + 00' 00'' 8. (1.) HNÍK Karel (U23) Sunweb - Revor Cycling Team + 00' 00'' 9. (2.) VELITS Peter Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 15. (3.) TYBOR Patrik Dukla Trenčín Trek + 00' 00'' 16. (4.) BRONIŠ Roman Dukla Trenčín Trek + 00' 00'' 21. (5.) VELITS Martin Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 24. (6.) SAGAN Juraj Liquigas - Cannondale + 00' 15'' 29. (1.) HABERA Michal (U23) Dukla Trenčín Trek + 02' 10''   Zdroj:http://cycling-info.sk

Kedysi mi jeden kamarát povedal, že komu po prepitej noci nie je zle, tak ten pil určite pod svoje možnosti. Myslím si, že niečo podobné platí aj u bicyklovania. Keď sa biker vráti domov úplne v pohode, tak očividne ten jeho výjazd (výlet, maratón,...) za veľa nestál. Toto však nie je prípad akcie, ktorá sa každoročne koná v Beskydách a má výstižný názov Kopřivnický Drtič. Táto akcia je úplne odlišná od všetkých ostatných. Nejde o maratón, ale o poloorientačný nezávodný vytrvalostný výlet. Každý účastník dostane mapu s trasou, ktorú by mal (avšak nemusí) prejsť a na vytýčených kontrolách (väčšinou horských chatách) získať razítko do mapy. Kto získa aspoň dve pečiatky, dostane medailu. Kopřivnický je pretože sa koná v meste Kopřivnice, kde je štart a zároveň cieľ. A názov drtič hovorí sám za seba. Navrhnutá trať každého účastníka úplne rozdrtí. Stotridsať krásnych, ale nesmierne náročných kilometrov kopcami Moravskoslezkých Beskyd s prevýšením 3500 metrov dokáže trénovaných unaviť, menej trénovaných zničiť a netrénovaných úplne zdrtiť. Spomínam si ako by to bolo včera, keď sme sa pred štyrmi rokmi spolu s kamarátom Martinom zúčastnili prvýkrát tejto akcie. Po 120-tich kilometroch som bol taký zničený, že som bike tlačil prevesený cez riaditká a každú chvíľku v tejto polohe driemal od únavy. Našťastie je Martin obdarený nekonečným množstvom trpezlivosti a vydržal to so mnou až do konca. Bohužiaľ mi sily nevydržali až do konca a posledných pár kilometrov sme zvolili cestu po asfaltke namiesto navrhnutej trasy akcie. Vtedy nad nami trať vyhrala a my sme prisahali, že o rok ju prejdeme celú. Odvtedy ubehlo niekoľko rokov a napriek našej každoročnej účasti sa nám to ani raz nepodarilo. Je 16. jún 2012 a ďalší ročník drtiča začína… Je 7:30 ráno a na letnom štadióne v Kopřivnici je pod štartom nastúpených skoro 800 bikerov. Sú tu všetky výkonnostné úrovne športovcov. Niektorí chcú dať trať v čo najkratšom čase (najmenšia skupinka), niektorí chcú zvládnuť celú trať bez ohľadu na čas a sú tu aj takí, ktorým stačí sa pár hodín povoziť v peknom prostredí bez ohľadu na výsledok. Vďaka nezávodnosti tejto akcie nie je cítiť to nepríjemné napätie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou každého maratónu. Organizátor nás s prianím príjemnej zábavy vysiela na trať… Od začiatku sú jasné dve veci. Prvou je, že predpoveď neklamala a slnko nás bude páliť celý deň. A tá druhá, že po celotýždňovom daždi trať nie je vôbec suchá a pokiaľ sa neutopíme vo vlastnom pote, utopíme sa beskydskom blate. Tak či tak, po prejdení nebudeme vhodnými adeptmi pre fotenie do módneho časopisu. To nám však nevadí, veď ako sa spieva v hymne žilinského cykloklubu “aj keď za ušami blato, stále stojí to za to...” . Štart je veľmi pomalý, nikto sa nikam neženie. Určiť si správne tempo je to najdôležitejšie na tejto trati. Z každej strany počúvam (ako každý rok) dohady o tom, komu sa podarí koľko z trate prejsť a ako zničení prejdeme cieľovou páskou. Cesta až do Štramberku je za nami a tešíme sa snáď na najkrajšiu časť trasy – stúpanie na Svinec, odkiaľ je krásny výhľad na všetky strany. Po zbehnutí z kopca nás čaká prvá kontrola, kde je už pripravené okrem razítok aj chladené pivo a usmievavé slečny s pamätnými nálepkami na naše tátoše. Moc sa tu nezdržujeme a po malom osviežení pokračujeme v ceste k druhej kontrole, ktorá je za najbližším kopcom. Aj keď láska nechodí po horách, s defektmi sa na nich určite stretneme a tak druhú kontrolu si užívame s montpákami v rukách... Tohtoročná trasa zahŕňa aj prechod Vsetínskymi vrchmi a tak po opravení defektu pokračujeme ďalej na juh. Cesta ubieha veľmi rýchlo a s pribúdajúcimi kilometrami sa u nás zväčšuje nádej, že tento rok sa nám podarí celú trasu prejsť. Od ďalšej kontroly nás delí už len prudký výjazd k Hornej Lhote a následný náročný zjazd do Bystričky. Kým Martin popiera všetky fyzikálne zákony a zdoláva toto viac než 30 stupňové stúpanie na bicykli, my ostatní sme sa rozhodli s gravitáciou nepretláčať a pomaličky tlačíme bicykel na vrchol. Drsný zjazd značne preveruje technické zručnosti každého z nás a tak sme radi, že sa dostávame na kontrolu v Bystričke, kde vládne skvelá nálada. Každý sa občerstvuje a vymieňa si doterajšie dojmy z trate. Všetci si uvedomujeme, že to najťažšie nás ešte len čaká – výstup na hrebeň Vsetínskych vrchov a jeho následný prechod. Výstup na hrebeň nie je možný zo sedla bicykla. Dokonca aj Martin, ktorý nerád skladá tretry z pedálov je tu k tomu donútený. Toto nekonečné stúpanie je na hrebeni nahradené ešte nekonečnejším hrebeňom. Trasa je jasná Ptáčnice – Tanečnice – chata Čarťák. Avšak týchto 20 kilometrov náročného terénu nemá konca kraja a tak, keď po príchode na chatu padám na zem a hodinu to rozdýchavam. V tráve je vyvalených množstvo bikerov a na každom je vidieť značnú únavu. Veľa z nich sa rozhodlo ukončiť trápenie a vrátiť sa do Kopřivnice najľahšou možnou formou - po asfalte. Mne je jasné, že tento rok prídem do cieľa opäť zdrtený… Dlhšia prestávka mi výrazne pomohla a tak krátky výjazd na Soláň mi nerobí žiaden problém. Väčšie problémy sa objavujú pri technickom zjazde do Hornej Bečvy, kde je nutné zvládnuť množstvo koreňov, veľké kamene a prudké klesania. Sedadlo ide teda dole na doraz, zadok sa šúcha o zadný dezén a hlava sa maximálne koncentruje. Vďaka tomuto zostupu prichádzam dole úplne vyklepaný, čo nie je veľmi ideálny stav pred stúpaním na chatu Martiňák. Všetko sa však dá zvládnuť a tak o pol hodinky už popíjame s Martinom studenú kofolu hore na chate. Čas je však neúprosný (a Martin tiež) a tak po chvíľke oddychu vyrážame na Pustevny, kde nás čaká predposledná kontrola. Práve na tomto mieste sme sa to rozhodli vzdať minulého roku a po asfalte sa vrátiť do cieľa. Tentokrát to však nevzdáme. Po krátkom váhaní sme rozhodnutý pokračovať na trase. Veď je ešte len 7 hodín večer a máme stále dve hodiny svetla. Navyše aurora v batohu to istí. Osud je však proti nám. Pri zjazde z Pustevien míňame správnu odbočku a uvedomíme si to veľmi neskoro. Síce je tu stále možnosť návratu, avšak chýbajú nám sily – niekomu fyzické, niekomu psychické. Volíme teda cestu zbabelcov a o pár minút po hlavnom prúde vchádzame do Kopřivnice. Po chutnej večeri sedíme pri stane a s medailou na krku sledujeme nočných jazdcov ako prichádzajú do cieľa. Celý čas rozmýšľam či by sme to zvládli, keby sme išli tou správnou cestou. To sa už nedozviem. Jedno je však isté. Drtič nad nami tento rok opäť vyhral, ale my sa nevzdáme a o rok sme tu zas... Autor: Peter Chovanec Foto: www.drticbike.cz

Tak a čas je neuprosný a o dva týždne sa roztočia hodinky na jedinom Slovenskom MTB ultramaratóne bikepoint.sk CYKLOPOZITÍVNYCH 24 hodín MTB. Termín je stanovený na 7.-8. júla 2012. Ako býva  dobrým zvykom na 24-kách tak štart bude na pravé poludnie v sobotu 7.7. Samozrejme v piatok večer sa zaplní kemp a večer bude čakať na účastníkov disco a samozrejme posedenie s priateľmi. Tento rok sa maratón presúva do blízkosti Rajeckých Teplíc jej miestnej časti Poluvsie.  Slovenská 24-ka je bodkou za DEMA Československým seriálom 24 hodín MTB, ktorého súčasťou sú 24-ky v Jihlave, Liberci, Bystřičke... Pozor! Vzhľadom k rastúcej popularite 24-iek je limit pretekárov ohraničený na 300 štartujúcich.  Sú pre Vás pripravené tieto kategórie: 4 tým (muži, mix do 40 let) 4 tým (muži, mix nad 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix do 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy do 40-ti let) Jednotlivci (muži, ženy nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy nad 55 let) Nezabudnite, že zlacnené štartovné je do konca júna a je 32€/osoba. Štartovné zaplatené do 30.6. obsahuje. Tričko s logom 24-ky, energetický nápoj, 2x strava, 2xnápoj, NON STOP občerstvovačka / platí aj pre doprovod/  základný servis, energetická tyčinka....... Tešíme sa na Vás a pripravte si dobrú náladu a svetlá!!! www.cyklopozitiv.sk Autor: Luboš Terry Dupkala

Srdečne Vás chceme všetkých pozvať na ďalší ročník maratónu Marikovskou dolinou (predtým FC maratón). Celé podujatie začne už v piatok podvečer 29.6.2012 šprintmi. Pôjde sa na dva skrátené okruhy na XC trati, kde sa mimochodom konajú aj cyklokrosové preteky, tento rok dokonca Svetový pohár B kategórie. Zázemie je situované na lúkach, nebude žiadny problém zaparkovať karavan alebo si postaviť stan. Prvých šesť pretekárov získa finančné ceny. V sobotu budú odštartované preteky na 36 km (1010 m) a 56 km (1620 m??) okrem toho detský pretek a preteky pre rodiny z deťmi na 5km. Každý, kto už na našom maratóne niekedy štartoval si určite zapamätal trať. Po úvodných dvoch kopčekoch, ktoré dajú zabrať hlavne na slnku, keďže vedú odkrytými lúkami sa závodníci dostanú do pasáží, ktoré tvoria srdce maratónu, sú to dva dlhé úseky hravých singletrackov. Závodníci ašpirujúci na „bedňu“ by sem určite mali prísť medzi prvými, keďže obiehanie na týchto úsekoch je mierne problematické. Hladké plášte typu Furious Fred odporúčam iba dobrým technikom alebo samovrahom. Druhá polovica dlhej trate je kompletne nový úsek, kde opäť nechýbajú upravené singletracky, prudké stojky, miesta s výhľadmi. Táto časť trate všetkých skutočne preverí, odmenou Vám bude zážitok v podobe skutočného bajkingu, nečakajte žiadne zvážnice alebo nudné cesty, úzke kľukaté cestičky vedú iba pravou divočinou, kde nie je núdza o jelene, diviaky, muflóny. Samozrejmosťou je bohatá tombola, zaujímavé finančné odmeny pre prvých 15 pretekárov v celkovom poradí na dlhej trati ale hlavne skvelá trať postavená bajkermi pre bajkerov. Štart na dlhej trati začína o 10:00 hod. Štartovné je 13 EUR na oboch tratiach (uhradené do 15.6.2012), po tomto termíne 19 EUR, v štartovom balíčku si nájdete kopec zaujímavých vecí, ktoré sa hodia každému bajkerovi. Celé podujatie je tradične zaradené do Valašsko-Považskej série. Nezabudnite, že do celkového hodnotenia a zaradenia do záverečnej tomboly je potrebné odjazdiť minimálne päť podujatí z ôsmich. Takisto je súčasťou Slovenského pohára v maratóne. Kompletné propozície spolu s ďalšími informáciami nájdete na našej domovskej stránke www.fcteam.sk. Takisto prihlasovanie na maratón nájdete na tejto stránke. Uvidíme sa na štarte, želám krásny zážitok zo závodenia v krásnej prírode. FC Team