Záver mesiaca júl už tradične patrí Stupavskému maratónu, z môjho pohľadu domáca biková akcia, ktorá každoročne láka veľké množstvo nadšencov horskej cyklistiky a posledné roky aj behu.
Organizátor nám na sobotu pripravil niekoľko tratí, na 105 km sa na štart postavilo 64 pretekárov. Väčší záujem bol o 75 km trasu a na 42 km to riešili už dve vlny štartujúcich. Aj 25 km trasa mala slušné obsadenie, ale to je skôr taký šprint - prípadne niečo pre rekreačných bikerov, ktorí si chcú vyskúšať atmosféru pretekov. Jednokolkári si to rozdali na 17 km.
Na štart to mám ráno asi 2 km, žiadna ranná naháňačka. Pred deviatou prichádzam na štart a staviam sa, kde chcem. Žiadna tlačenica, všetci okolo vysmiati a dobre naladení, čakám netrpezlivo na výstrel.
9:00 - bum a ide sa. Po štarte máme zopár miernych zákrut, ale všetci vedia, že na závodenie bude dnes času dosť, tak nikto zbytočne neriskuje. V prvom asfaltovom stúpaní sa už ide riadna hrana, rôzne grimasy a zaťaté zuby, každý okolo mňa už bojuje naplno. Nechávam sa strhnúť atmosférou a valíme v trojici smer Koliba. Neviem či sa mi niekedy v živote podarilo tak rýchlo dostať pod Kamzík - Garmin mi ukazoval priemer cez 24 km a o tepoch ani nehovorím.
Ale nohy išli, tak sa s úsmevom opieram do pedálov a búcham to smer Kamzík. Na Kamzíku máme prvú os, beriem vodu a melón. V snahe udržať sa v skupinke hltám melón za jazdy dole kopcom. Melónom som sa skoro zadrhol, ale bol ozaj dobrý.
Následné singláče si užívam naplno, veľa bikerov, ktorí sem chodia na maratón mi hovorili, že sú super. V dolinke popri vydrici začíname stúpať smer Biely kríž a skupinka sa mi začína vzďaľovať. Nevadí, aj tak som išiel hranu a potreboval som trocha zvoľniť. Na Bielom kríži nás čaká usmiata obsluha, hodím reč s kameramanom, ktorý ma tam každý rok spovedá. Teraz začína pravé MTB, a to už je len pre 75 a 105 km trať. Pre toto sa oplatí ísť dlhú a dlhšiu.
Prvé ostré stúpanie nás dostáva na červenú magistrálu a po nej smer Baba. Z červenej značky schádzame na zvážnicu, ktorá je známa z viacerých maratónov v okolí Ba. Mierne stúpa a zdá sa byť nekonečná. Po dosiahnutí najvyššieho bodu ideme smer medvedie údolie (prvý dlhší zjazd), aby sme si to následne po starej vojenskej asfaltke vyšliapali znova. Vychutnávam si to dusno a spomínam na minuloročné peklo, ktoré nám pripravilo počasie. Teraz máme slabých 27 stupňov, tak oproti minulému roku "chladnejšie"!!!
Asfaltka bez problémov za nami, a tak zase dole, aby sme si to vyšliapali zo Slnečného údolia na Babu. Toto stúpanie hodnotím ako totálne psycho, došla aj kríza a bojujem sám so sebou.
Na Babe je už lepšie, otáčame sa smer cieľ, aj keď je vzdialený ešte asi 50 km. Nasleduje krátky strmý zjazd, treba byť v strehu, podklad je vymletý od vody, a kde tu sa objaví neočakávaný rigol. Prichádzam na asfaltku a dorážam os, kde zastavujem. Dozvedám sa, že špica tu prehrmela pred 22 minútami. Táto informácia ma povzbudila, sadám a idem naproti najvyššiemu bodu trate - Konské hlavy (649 mnm). Nečakane ma obieha Maďar, a tak si dlhú chvíľu v stúpaní krátim hútaním, kde tak asi tento borec trénuje. Ide dobre, ale to sa už blíži záverečných cca 200 metrov strmým a nerovným terénom. Je to pre mňa výzva, ktorú sa mi darí na maratóne zdolať v sedle prvý krát (aj som si zabékal od radosti).
Maďar sa už nechytal a začínam si vylepšovať priemerku na hrebeni. Táto časť trate je ozaj veľmi rýchla hore-dole, kde tu sa objaví v zákrute turista, ale všetci sme ostražití a dávame na seba navzájom pozor. Je to aj o ohľaduplnosti, závod nezávod. Doslova preletím Kozí chrbát a smerujem na prepadlé - donedávna (pred zásahom lesákov) naozaj krásne miesto.
Nejaký čas sa už miešame s pretekármi z B trate, zábava graduje aj vďaka blížiacemu cieľu. Nasleduje dlhší zjazd do Lozorna, brzdy majú oddych - naháňam sekundy. V Lozorne som doplnil všetko potrebné a ide sa ďalej. Dostal som sa do pohody, žmýkam sa, ako to len ide. Za mnou hákuje biker z Čiech, fučí ako nosorožec a neskôr okolo červeného domčeka vysvetľuje, prečo nejde dopredu. Na afaltke pred Košariskami, kde máme poslednú os, začínam kuť plány na záverečné km. Vynechávam os, dúfam, že sa mi podarí doraziť ešte niekoho z A-čka a vylepšiť si výsledok. Pod Pajštún to ide dobre, aj nejakých našich z A-čka sa mi podarilo dať. Teším sa na záverečný kopec z Borinky, tzv. borinská výzva opäť kvalitne preverila. Prichádzam na záverečný úsek, ktorým sa dostávame do cieľa. Výborne som si zajazdil a do cieľa prichádzam za 5:24. Hodinové zlepšenie oproti minulému roku ma veľmi potešilo.
V cieli mal každý na výber pitný režim podľa vlastnej chuti - ionťák, nealko pivo, radler a voda.
105-ku preletel najrýchlejšie Hartl Karel v čase 4:31:31, na takýto čas musím ešte čo to potrénovať...
Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/OfficialResults/2014/20140726_105km.pdf?201407.29.11.46
Počasie nám tento rok prialo viac ako minulý rok, bolo tak akurát. Na značenie z môjho pohľadu môžem povedať, že bolo ok, aj keď niektoré fáborky ležali kde-tu po zemi, ale tomu sa zabrániť nedá. Vždy sa nájde nejaký chuj, ktorý má za potrebu sa takto realizovať. Na občerstvovačkách bol výber dobrý, len mi tam chýbala cola. Možno detail, ale myslím, že viacerí by to ocenili. V priestore cieľa sme mali kompletné zázemie, ako sa patrí. Nechýbali boxy na umývanie bikov, úschovňa a sprchy - vraj mali ozaj regeneračné účinky :)
Jedlo pre pretekárov bolo a neskôr aj nebolo. Na rizoto som sa tešil, vraj nebolo najlepšie, ale nakoniec som dostal lístok na cigánsku. Ozaj som sa musel zaprieť, aby som to dokázal zjesť (nejem mäso a biele pečivo už vôbec). Bol som veľmi hladný a iné možnosti som v tom momente nemal.
Vyhlasovanie prebehlo celkom rýchlo, ale v tombole nám šťastie neprialo. V závere musím povedať, že som si sobotu naozaj užil a už sa teším na budúci ročník. Škoda len tej nízkej účasti na A-čku. Snáď sa budúci rok stretneme na štarte s čiernymi číslami viacerí...
3. kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR SERIE v Stupave je za nami. Ďalsie kolo novej slovenskej serie sa ide na podujati ŠKODA Horal MTB maratone vo Svite. A vo finale na ŠKODA DAVORIN Slovak Paradise sa bude v tombole hrat o 7 ŠKODA bajkov!!! No nevyplatí sa isť povoziť aj na ďalšie akcie ŠKODA BIKE OPEN TOUR SERIE?
Autor: Tomáš Tomášek
Foto: Simonka Borárošová
Copyright © 2012-2023 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga