Report: Hornonitrianský MTB maraton MTB XCM - Pravenec

Po dvoch rokoch šlapania po cestách na cesťáku som sa túto sezónu vrátil do lesa na maratóny na horáku. Po jarnom šprinte v Bystričke, kde som ako obyčajne nič nevyhral ani v tombole, som sa prihlásil na Hornonitriansky MTB maratón.

Cesta na maratón prebehla v pohode. Od začiatku Pravenca bol pretek značení na ceste aj na stĺpoch. Prezentácia prebehla rýchlo a bez problémov. Žiadne zbytočné igelitky s letákmi a reklamami, ale žiaľ aj bez čipov na meranie času!

Po dňoch chladu sa konečne aj vonku oteplilo a tak skoro všetci cyklisti boli na štarte v krátkom. Po vystúpení mažoretiek o 10 hod bol štart dlhej 82km trati a o 15 minút neskôr som stál na štarte aj ja na krátkej 47km trati, ktorá sa skladala z 12km nájazdu na 35km okruhu.

Od štartu sa začalo 5 km stúpanie na kopec Debil, kde som obiehal ostatných cyklistov a tešil som sa, že sa posúvam dopredu. Pri následnom zjazde na okruh sa šlo cez les, kde som sa musel vyhýbať umelým skokom miestnych freeraiderov. Nerád lietam na bicykli vzduchom. Ale to najhoršie ma ešte len čakalo, XC úsek. Mojou slabinou sú totiž technické a strmé zjazdy. Následne trať viedla podľa mňa a aj ďalších maratóncov s ktorými som sa cestou rozprával úplne zbytočne cik-cak po prudkých padákoch a strmých stúpaniach, kde ja a aj väčšina iných cyklistov tlačila a niektorí mali problém vybehnúť do strmých hlinených a vyšmykaných kopcov v tretrách. Pri jednom prudkom padáku som sa zľakol, že ho nedám a v polke som sa chytil najbližšieho stromu okolo ktorého ma zvrtlo a chvíľu som sa zbieral zo zeme. Neďaleko bol fotograf tak dúfam, že moje objatie listnáča zachytil a uvidím nejaké zaujímavé foto. Hneď som mal po nálade a strašne dlho som sa dostával do tempa. Po nájazde na okruh bola občerstvovačka, kde som si len za jazdy ako profíci zobral jonťák. Nezdržoval som sa ani na ďalších dvoch občerstvovačkách. Pri ďalšom stúpaní v lese ma prekvapila tabuľka s číslom 3. Spomenul som si, že na štarte spiker spomínal, že trať je značená kilometrami. Lenže už sme šlapali viac ako hodinu a na cyklocomputeri som mal 15 km. Nejako mi to nesedelo. Zrazu pozriem pred predne koleso a asi metrový had alebo hadica, v tej rýchlosti som to nepoznal a skôr ako som stačil zareagovať som ho v polovici prešiel. Dúfam, že to rozchodil alebo skôr rozplazil. Dosť dlhú dobu som už šlapal sám a občas som bol na pochybách či idem dobre, lebo značenie trate bolo slabé, aj keď moderátor hlásil, že trať je dobre značená a bludiť sa nebude. Občas nejaké šípky, nejaké značenie po stromoch, ale na križovatkách mi chýbali usporiadatelia. Pri jednom zjazde mi oproti vybehol zo zákruty chlap v monterkách, aby som spomalil lebo na trati ťažia drevo. Tak som prenášal bicykel cez navozene stromy a obchádzal traktor. Je mi jasne, že treba na zimu nachystať drevo aby keď sa zima opýta... ale na jeden deň počas preteku si mohli dať domorodci oddych. Pri stúpaní sme riešili s ďalšími pretekármi kilometrovníky, ktoré boli po stromoch a ktoré nedávali absolútne zmysel sme došli na to, že trať je meraná až od okruhu bez 12 km nájazdu! To sme si asi mali vynulovať tachometre, až po nájazde na okruh počas jazdy. Tak som si prestal kilometrovníky všímať. Trať viedla raz hore raz dole, po zvažniciach, lúkach a lesných cestách. Pri ďalšom tiahlom stúpaní, ktoré mam rád, ma predbehla skupinka aj s babou a to som si povedal, že som na tom asi fakt biedne a už som sa tešil do cieľa na koniec trápenia. Pri jednom rýchlom (asi) poslednom zjazde po asfalte práve vo chvíli, keď sa mi zdalo, že som zazrel nejakú maličkú šípku na strome ma obehla nejaká červena škvrna, som sa pustil za týmto pretekárom rovno dole. Po pár metroch som už stal pri rýchliku a nejakej babke, ktorá mu ukazovala smer na Pravenec. Nejako sme sa vyskytli v Nedožeroch-Brezanoch. Tak sme spolu šlapali po hlavnej ceste do cieľa z opačného smeru a zahlásili sme sa v cieli aby nás niekde náhodou nehľadali.

Po chvíli došiel kamarát s ktorým som šiel na štart a mal rovnaký problém s odbočením a šiel presne ako ja, len stretol cyklistu ktorý šiel už naspäť a oznamoval mu, že ide zle, tak sa otočil aj on. Pri čakaní na pretekárov boli na lúke pri cieli detské preteky vo viacerých kategóriách.

V cieli boli sprchy, voda na umytie tela a wapky na bicykle. Jedla bolo na výber viac a kuracie mäso v žemli bolo dobre.

Po vyhlásení výsledkov bola tombola, kde sa nelosovali štartovné čísla ako je to všade, ale tombolové lístky, ktoré sme dostali pri prezentácii. Hlavná cena bol pekný horsky bicykel Kellys, ale ako obyčajne zas som nič nevyhral. Domov sme došli akurát na hokej.

Autor: Milan Majtán