Report: Oravský cyklomaratón

Na Oravskom cyklomaratóne som ešte nebol a tak som tento rok využil výhodné štartovné a do 5.5. som sa prihlásil za 5 euro na 5.ročník Oravského cyklomaratónu na 42 km trať. A určite neľutujem.

Predpoveď počasia na pár dní pred cyklomaratónom nebola moc dobrá ale našťastie mrož, chobotnica, ryby či rosnička sa mýlili. Nepršalo. Ale v noci pred sobotou som sa zobudil na hrmenie a dážď. Tak som si v duchu zanadával a pomyslel že v Kubíne určite neprší. Veď Turiec je od Oravy ďaleko. Ako som zistil na mieste tak asi až tak ďaleko nie.

Prezentácia prebehla v pohode, ostávalo rýchlo sa prezliecť a postaviť sa na štart na námestie v Dolnom Kubíne. O 10.hod nás odštartoval primátor a už sa krútilo o sto šesť. Zhruba 5km sa šlo po asfalte po ktorom sa vbehlo do terénu, ktorý prevažne tvorili lúky, občas nejaký lesík, nejaká asfaltka, jedna panelka. Lúky boli stredne mokré, horšie to bolo v dvoch zjazdoch, kde bolo blata dosť. Do 18 kilometra sa prevažne stúpalo, občas aj klesalo, ale naklesané výškové metre sa zas našlapali späť, potom nasledoval dlhší zjazd, pár krát hore dole, kopec Vendelín a už len do cieľa v DK.

Na strednej trati nás čakali 3 občerstvovačky, kde na prvej mi za jazdy strčili do ruky pohár ionťáku a doslova do krku kus banánu. Ešte že bol ošúpaný :-) . Dlho som nestál ani na ostatných dvoch, vždy len banán a vodu.

Pri jednom blativom zjazde, kde to pretekári predo mnou už dosť rozjazdili som špekuloval, že sa vyhnem jednej veľkej kaluži a rozhodol som sa ju obísť. Lenže jazda po mokrých koreňoch nie je to pravé a skončil som ľavou dlaňou v obchádzanej kaluži. Cestou som sa snažil žmýkať rukavicu ktorá ma začala chladiť, ale po prejazde ďalších kaluží do ktorých som už šiel priamo mi začalo žblnkotať aj v ľavej tretre. Tak som mokro a chlad prestal riešiť. Ale toto všetko patrí ku horskej cyklistike.

Trať bola značená super, zablúdiť sa veru nedalo. Pri ceste stáli mladý aj starší ktorí povzbudzovali. V Malatinej v amfiku cez ktorý sa prechádzalo, som si pripadal ako na rokovom koncerte. Hudba hrala na plné pecky a deti povzbudzovali ako o dušu.

Pár km pred cieľom sa nám postavil do cesty ešte spomínaný kopec Vendelín, na ktorý sme tlačili bicykle všetci a potom už len dole hore po pár lúkach a nasledoval zjazd po asfaltke, na ktorej som krútil z posledných síl cez námestie kde sme štartovali do cieľa, ktorý bol pri Penzióne Koliba.

Po umytí bicykla (4 Wapky), sprche, guláši a kofole som šiel domov lebo ma čakal ešte večerný koncert skupiny Team.

Autor: Milan Majtán

Foto: Janka Kirdajová