Články

Report: Sella Ronda HERO 2015
06. 07. 2015 Reportáže

WE ROCK WE HERO! Rozhodnutie či ísť alebo neísť do Dolomitov stálo iba na tom s kým a kedy. Na bikepoint.sk čítam, že sa tam budú konať Majstrovstvá sveta v MTB maratóne a týždeň predtým BIKE DAY na ktorom sa zúčastňuje cca 30tis cyklistov. V mojom prípade zvíťazil bojovný duch a preto sa ide na Sella Ronda HERO pretekať. Spolu so mnou na akciu ide Miško a parťák Denis, ktorý berie tento maratón ako tréning na 1000 míľ. Z Trenčína sme vyštartovali vo štvrtok a keďže som nemusel šoférovať cestu si moc nepamätám. Pred Val Gardenou sa preberám pričom neustále stúpame a neberáme výšku až nakoniec prichádzame do cieľa malebného penziónu Selena. Rýchle vybalenie, uvítací prípitok a utekáme sa registrovať. Registrácia prebieha hladko a všetko funguje super. Štartovný balíček vysoko prevyšuje štartovné ktoré bolo nemalé. Ale najväčšiu radosť a hrdosť spôsobil nepredajný dres HERO (hrdina), ktorý všetci dávame hneď na seba. Vo štvrtok ešte stíhame charitatívnu módnu prehliadku a po návrate na penzión zaspávame ako zabitý. V piatok ráno sa ideme ako novinári akreditovať. Dostávame suveníry a všetko na USB (tu sa šetrí papierom, je vidno že žijú ekologicky). V balíčku dostávame program pre novinárov, vizitky aby sme vedeli kde ako zástupcovia média bikepoint.sk máme byť správne a včas. Konečne sa dostávame aj na bajky aby sme sa vyštverali do prekrásnej doliny kde narazíme ešte aj na sneh. Moji štíhlejší kolegovia sa mi vzdialili aby som o pár chvíľ dorazil Michala, ktorý utrhol zadné koleso. Aj majster tesár sa utne. Z výjazdu sa stáva záchranná akcia s cieľom kúpiť nové koleso. Ceny v obchodoch boli závratné. Po dlhšom čase sme našli mavic, kde po krátkej dohode a vybavení zľavy si Miško kupuje nové koleso, ktoré mu umožňuje na druhý deň štart na Sella Ronda HERO. Ešte sme vypadli na krátku bajkovačku po okolí. Prekrásne hory, single, absolútne tolerantný šoféri aj napriek tomu, že sme v temperamentnom Taliansku. Nikto na nás netrúbi ani nehromží. Proste trochu iná kultúra ako u nás. O 15hod štartovali Majstrovstvá sveta deti. Že to bola paráda. Deti to prežívali avšak ich rodičia ešte viac. Po bajkovaní odchádzame na press konferenciu. Tu bola celá elita UCI ako aj miestny papaláši a čo nás potešilo najviac aj celá svetová elita MTB bajkerov a bajkeriek. Veľkej popularite sa tu tešia Češi, keďže Jardo Kulhavý bol minuloročným Majstrom sveta. Niet sa čo čudovať. V kategórii ELITE bolo 52 krajín. Bohužiaľ Slovensko absentovalo. Večer grandiózne otvorenie Sella Ronda HERO, krásna talianska moderátorka, všetko naškrobené a vo veľkom štýle. Po nudných ale nevyhnutných prejavoch nasledoval kultúrny program v štýle štyroch ročných období a samozrejme s hymnou a predstavením všetkých krajín. Po programe odchádzame pripraviť všetko čo budeme potrebovať na maratón. Miško nastavuje bajky a ja asi 10x prehadzujem z kopy na kopu čo zobrať a čo nie. Camelback výnimočne beriem (a dobre som urobil). Deň D. Spúšťame sa od penziónu k štartu. Lúčime sa s Denisom, ktorý ide 10min za nami. Miško ide na dlhú 87 kilometrovú trať s prevýšením 4700 metrov. A mi s Denisom na „krátku“ 60 kilometrovú trať s prevýšením 3400 metrov. Atmosféra na štarte je fantastická, plná eufórie, fotiek, bubnovačky, no proste talianska show. Za povzbudzovania divákov sme vyštartovali a u mňa stratégia jasná. Do kopca pomaly nie na stopercentných tepoch a dole dohnať čas, moc nebrzdiť . Prvý kopček z 1500 metrov do nadmorskej výšky 2300 metrov, 5,6 kilometra a nastúpali sme podľa GPS 780 metrov. Že je skoro jedenásť hodín neriešim, fotím, natáčam krátke video však to dobehnem v zjazde. Nooo prvý singláč a my stojíme, predomnou množstvo bajkerov schádza z bajku na sigli bez koreňov a kameňov. Nadávam ako dlaždič, pretože bajkerov nejde obísť. Singláče ale inak luxusné, len škoda že som si ich neužil ako som plánoval. Po zjazde nás čaká 11 kilometrový kopček aj s časovým limitom. Vyzerá to veľmi tesne, ale hádam tu minútku riešiť nikto nebude. Idem čo to dá na sto percent, v celku dosť ľudí za mnou je usmiatých a v pohode. Pri zjazde sa mi motajú miestny pseudo DH. Dole kopcom ma brzdia, je 13:00 a ja ešte nevidím kontrolu. Hmmm? O šesť minút som tam a strihajú mi čip. Moje diskusie „nur 6 minuten“ nepomáhajú a nepomáha ani debata o čakaní v singláčoch, alebo aj to že som štartoval 8:40 teda o jeden a pol hodiny neskôr ako ostatní. Nálada veľmi zlá, dávajú mi náramok „hanby“ s tým že ak chcem môžem pretekať ďalej ale už nebudem mať snímaný čas. Ešte že aspoň tak. Dosť vytočený zjazdujem do Araby, kde je občerstvovačka. Dorážam aj kamaráta Denisa, ktorý ten limit na rozdiel odomňa stihol, čo mu úprimne závidím. Po spoločnej fotke mi uniká a v cieli zisťujem že mi nakoniec naložil 30 minút. Skvelé. Idem ďalej. Ale len do pohody. Samozrejme pokiaľ bajk vydrží pekne celú trať. Časom zisťujem, že to väčšina za mnou vzdala, takže sme tvorili záverečnú skupinku Taliansko - Novo Zélansko - Slovenskú. Talian mi vysvetľuje, že bez čipu to bude NO STRESSO. Tak OK, berieme to ako tréning v najkrajšej či ak chcete najnádhernejšej prírode. Ďalší v poradí tretí kopec nám sľubuje osemsto výškových metrov. Kúsok ideme aj po asfaltke, kde stretávame množstvo žiletkárov, motorkárov, či krásne autá. Čo ma baví však najviac je neustále sa pozerať po okolitých horách, vodopádoch, no proste nádhernej, prenádhernej prírode. Na ďalšej občerstvovačke aj po časovom limite sa cítim fajn. Aj keď sme na chvoste, na občerstvovačkách to vyzerá celkom biedne. Ešte že som si zobral camel back. Posledný kopec, dole neuveriteľných 29 stupňov a strašné teplo a o hodinu na to plus tri stupne, dážď a blesky. Idem ďalej, zmrznuté prsty a dúfam len, že do mňa nešľahne blesk. Dážď v tejto chvíli pôsobí ako keby ma pichali ihlami. Naokolo boli všetci poschovavaní v prístreškoch, v autách či pod skaliskami. Len bajkeri idú ďalej a v tom začínam aj premýšľať, že kde sa schovám. Odovzdaný osudu šľapem / tlačím v kose a búrke do posledného kopca. Do cieľa zostáva posledných 7 km. Som v Passo Sella. Talian, ktorý ide so mnou hovorí, že už ideme len a len dole. Tak sa teším. No pekne to šmýka, do toho tvrdohlavé kravy veľké ako slony rovno na trase. Pretekár predo mnou a ja stojíme a čakáme kedy nám dámy uvoľnia singláč. V podstate mám obavu aby ma netrafil blesk alebo sa nevytriem na nejakom lajne od miestnych kravičiek, alebo po mne vyštartuje býk? No proste paráda. Pár hupákov, singláčiky a prichádzam do vytúženého cieľa. 9 hodín na 60 km je asi dosť, ale napriek všetkému okrem piva v cieli dostávam aj cieľový šál. I am HERO. I keď bez čipu a diplomu som aspoň malým hrdinom. Chytá ma zimnica, keďže je stále pod desať stupňov. A tak úplne mokrý a zmrznutý sa presúvam na penzión. Tu už oddychuje vyvoňaný Denis. Gratulujem mu k zdolaniu trate. Dávam horúcu sprchu a keď z nej vyleziem zisťujem, že Miško práve prišiel do cieľa dlhej v limite. Chvála bohu je to za nami. Podľa jeho výpovede ako aj debaty s ostatnými bajkermi čo išli dlhú bol rozdiel medzi oboma traťami 30 km a 1500 metrov výškových. S tým, že na dlhej bol úsek v zjazde, kde boli na lanách zavesený záchranári, ktorí čakali na to, že ak náhodou niekto spadne do rokliny aby ho odtiaľ vytiahli. Obzvlášť som dlhým (ne)závidel kopček s prevýšením 1000 metrov. To je možné asi len tu. A preto sa o tomto maratóne nie na darmo hovorí, že je jedným z najťažších na svete. Čo ma potešilo: super organizácia, darčeky, prenádherná trať so skvelými výhľadmi, povzbudzovanie ako na formuly 1, aj to že som to prešiel aj keď bez čipu a moji kamaráti dokonca v limite a zdravý. Ako i to, že aj Slovensko malo svoje umiestnenie na bedni a to v kategórii žien nad 40 rokov Kristína Koščová z DEMA RACING TEAMU. Obsadila druhé miesto k čomu jej samozrejme gratulujeme. Čo ma nepotešilo: najviac ma štve tých 6 minút kôli ktorým mi zobrali čip. Nie moc pestré občerstvovačky pre pomalších bajkerov a aj to že som musel stáť na singloch a čakať kým sa uvoľnia. Asi musím menej jesť aby som do kopca išiel tak rýchlo že tieto brzdy predbehnem. Na záver: skvelá akcia s poďakovaním organizátorom, pretože zvládnuť 4015 štartujúcich je naozaj náročné a obdivuhodné. Napríklad aj to že v chránenej oblasti UNESCO nieje problém jazdiť MTB maratón. U nás na Slovensku je to všetko problematické a niekedy mám pocit e škodiť druhým je národným športom. Čo už, Slovensko má čo doháňať, hlavne že hory nám ničia samotný vlastníci ťažkými strojmi alebo štvorkolkami. Aspoň že tu máme pekné ženy. O rok určite ideme a samozrejme sa pokúsime pokoriť dlhú trať. Tak a na záver športu zdar a bicyklovačke a pivu obzvlášť. Všetky informácie z tejto akcie, respektíve fotogalérie či prihlášky na ďalší ročník nájdete na stránke www.sellarondahero.com Autor: Rado Tilandy Foto: Rado Tilandy

Reportáž: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly
02. 07. 2015 Reportáže

Parádna akcia pod Súľovskými skalami Súľovský maratón je už medzi bikermi a maratóncami pevne zakorenená akcia. Sám som absolvoval dva ročníky a na zážitky z nich len tak ľahko nezabudnem. Aj polmaratónska trať (48km) občas dokáže veru riadne preveriť fyzické a psychické sily, hlavne keď kondička nieje ešte tiptop a na tele je nejaké to kilečko navyše. Posledné dva ročníky mi však pracovné povinosti neumožnili účasť a tento rok všetko nasvedčovalo tomu, že to dopadne podobne. No nakoniec mi to nedalo, vyberám deň dovolenky a od štartu na už 17.ročníku tejto skvelej bikovej akcie ma neodrádza ani to, že po maratóne budem musieť absolvovať ešte jednu nočnú šichtu. Dajako už len to hádam prežijem. Pre tento krát premiérovo na “dlhej“ (po novom“ iba“ 78km), nech už to teda stojí za to! Predsa len Súľov a jeho nádherné prostredie mi už vážne chýbalo. Tretiu júnovú sobotu, ráno o šiestej vyrážame z Bratslavy. Supportera mi robí kamarát Michal za čo mu touto cestou srdečne ďakujem. Po menších komplikáciách dorážame do Súľova pol hoďku pred štartom. Expresne vybavujem prezentáciu a 10 minút pred výstrelom stojím pripravený na štarte spolu s ďalšími odvážlivcami odhodlanými popasovať sa s dlhou traťou. Dokopy sa nás vo všetkých kategóriách pozbieralo 105, čo nieje zas až taká sláva. Výdatné zrážky v piatok neveštili nič dobré, ale sobotňajšie pekné počasíčko všetko napravilo a pripravilo ideálne podmienky na závodenie. Štartový výstrel nás teda poslal na krásnych 78 kilometrov s prevýšením 2650 výškovýchmetrov, tak aspoň teda propozície hásali. Stanovujem si cieľ pokoriť trať do 5 hodín, tak som sám zvedavý ako mi to dnes pôjde. Po štarte následuje úvod po asfalte na zahriatie za sprievodným vozidlom.Po ňom už točíme do terénu úvodnej 36 kilometrovej slučky ktorá robí dlhú trať dlhou. Snažím sa to nehrotiť a tak si nájdem pozíciu niekde v druhej polovici balíka. Ten sa v úvodnom stúpaní do sedla Patúch pekne potrhá a každý si už ide to svoje podľa svojich možností a schopností. Zjazd po zvažnici je fajn no mne to dnes akosi nejde, bike je nejaký neposedný. Nieje to dnes ono, ani na nasledujúcich úsekoch v teréne či už smerom hore, alebo dole sa teda necítim teda vôbec komfortne. Terén je vlhký treba dávať pozor hlavne na mokré koreňové pasáže. Nevadí, hádam sa to zlepší. Kochám sa aspoň okolitým prostredím keď je na to čas. Je tu fakt neskutočne krásne, už len kôli tomu sa oplatilo vyraziť na dlhú trať. Prvú občerstvovačku vynechávam, mám všetkého dostatok. Po zvažniciach sa opäť dostaváme do lesa, kde nás prekvapuje strmá stojka ktorá sa v pedáloch fakt vyšliapať dnes nedá, kombinácia mokrého lístia a blata robí svoje. Ale je to len kúsok a tak na vrchole stojky opäť všetci naskakujeme na biky a hurá ďalej. Stretám MTBIKER-fóristu Zihadla5 a tak spolu aspoň klábosíme a kocháme sa okolitou prírodou, pokiaľ to teda tepy dovolujú. Ani neviem ako dorážame na ďalší bufet v Malej Čiernej. Tu už zastavujem a nechávam si doplniť flašky ionťákom a vodou. Napadá ma spásunosná myšlienka a skúšam podfúknuť troška tlak v zadnej pneu,l ebo po tridsiatich kilákoch som teda až nezvykle dosť vyklepaný. Tento krok sa ukazuje ako správna voľba a ejhľa zrazu to ide parádne dolu aj hore kopcom. Takže si vcelku napravujem morál a hneď mi je veselšie. Výšlap po lúke z Malej Čiernej je teda pekné psycho, ale nakoniec sa nám úspešnene darí vygašparkovať ho. Nasledujúce úseky do Bodinnej a Vrchteplej si už užívam. Lúky sú parádne zjazdné, bike ide konečne podľa mojich predstáv a zjazdy sú fakt výborné a krute rýchle. Na občerstvovačke vo Vrchteplej opôšťam Zihadla5 ktorý tam hasí hlaďáka a ďalej do Súľova pokračujem už osamote. Prefrčím cez Súľov a vchádzam do druhej slučky. Následuje tradičný úsek medzi skalami s dvoma schodmi, kde čakajú asistenti vynášači. Pomoc zdvorilo omietam chcem si to predsa náležito užiť bez cudzej pomoci .Nový výšlap do sedla Javor je mňamka, ale zjazdík z neho do Hrabového je fakt skvelí. Táto zmena oproti minulajšku bola fakt rana čierneho podľa mňa teda. Občerstvovačku v Hrabovom si užívam, žiadny pretekár široko ďaleko, takže mám od personálu full servis len pre seba. Všetci fandia povzbudzujú, proste atmoška ako má byť. Maratónom žije celá dedina. Parádne občerstvený a povzbudený pokračujem cez Hlboké nad Váhom do Hričovského Podhradia. Strmé stojky strieadajú kamenité zjazdy a ja už začínam mať vcelku vymalované. Navyše idem vpodstate od Súľova osamotene takže aj morál už je vcelku na ústupe. Na bufete v Hričovskom Podradí tlačím do seba melón a čakám pokial mi ochotný personál čistí zašpinené okuliare, keď v tom cez občerstvovačku preletí niekto zo súperov bez zastavenia a valí bomby do predposledného a najdlhšieho stúpania na Rôsoviny. Nelením a vydávam sa ho stíhať, aspoň mi to neuveriteľne dlhé a tiahle stúpanie lepšie ubehne. V polke sa mi ho darí doraziť a tak tvoríme spolupracujúcu dvojičku. Darí sa nám obehnúť dokonca zopár ďaľších súperov,takže spolupráca na úrovni. V zjazde do Lietavskej Závadky kde je posledný bufet sa mi darí striasť aj svoju dvojičku. V bufete chvíľu postojím, je tu aj zopár súperov ktorý doplňajú sily pred posledným stúpaním cez povestnú krížovú cestu do sedla Roháč. Nikto sa netvári že by chcel vyraziť, tak pokračujem sám ďalej. Posledné stúpanie sa mi ide skvelo, popredbieham zopár odpadlíkov zo strednej trate a už to valím parádnym záverečným zjazdom do Súľova. Na lúkach si užijem pár skočkov, dnes sa to dá pustiť bez bŕzd takže na bomby a ani sa nenazdám a som v Súľove, kde pretínam cieľový oblúk v čase 5hodín a 2 minúty. Takže predsavzatý cieľ nepokorený hmmm. Tu záverečnú občerstvovačku som si mohol teda fakt odpustiť!!! No nevadí, keď tak bude motivácia do budúceho ročníka. Víťazom na dlhej trati sa stal Karel Hartl v čase 3:44 hod a medzi ženami Andrea Juhásová za 4:45 hod. Komplet výsledky: VÝSLEDKY Po dojazde si vystojím radu na vapky, ale je ich tam hojné množstvo takže som vybavený behom pár minútiek. Supporťák Michal mi medzi tým čo využívam exkluzívne spršky s fakt že teplou vodou prináša výborné rizoto, ktoré do seba tlačím už v aute smerujúcom späť do Bratislavy. Predsa len cesta domov je dlhá a nočná šichta sa nezadržateľne blíži. Súľovský maratón ako už je zvykom v ničom nesklamal. Za mňa nemôžem vytknúť absolútne nič. Organizácia na vysokej úrovni, zabezpečenie a značenie trate taktiež. Občerstvovačky hojne zásobené všade všetko, kopec ochotného a príjemného personálu. Atmosféra úžasná, v každej dedine kopec fandiacich ľudkov. Toto je presne to prečo sa na Súľov oplatí vždy vrátiť, aj keď to počasíčko občas zťaží podmienky, ako podaktoré pamätné ročníky. Takže veľké ďakujem Slavovi Strečanskému a všetkým ktorý sa na organizovaní tejto skvelej akcie podielali. O rok sa vidime na štarte opäť a dúfam že na dlhej aj vo väčšom počte,pretože táto parádna trať si to určite zaslúži. Autor: Marek Molnár Foto Anton Ďurina  

Report: Púchovský MTB maratón 2015
30. 06. 2015 Reportáže

Po minulotýždňovom vydarenom 17. ročníku AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly sa konal Púchovský MTB maratón. Zúčastnil som sa ho po prvý krát, ale veľmi ma zaujal rozmanitosťou trate s neskutočnými singláčmi. Po skorom príchode sme si obsadili super parkovacie miesta, kúsok od registrácie, ktorá prebiehala naozaj rýchlo a bezproblémovo. Po registrácií si pretekári mohli krátiť čas pred štartom v stánku Festina, kde mali možnosť merať si svoje sily na cyklotrenažéroch, ktoré zabezpečil Bikepoint.sk. Víťazi mužskej a ženskej katégórie získali cenu v podobe Festina hodiniek. Zamračené počasie vytváralo naozaj ideálne podmienky pre štartujúcich pretekárov. Dlhej trate (48 km) sa zúčastnilo 127 pretekárov a krátkej (22,5 km), ktorú som šiel aj ja nás bolo pripravených takmer 80 čo je po minulom ročníku naozaj pekná účasť. Obidva štarty sprevádzali dve policajné a jedna terénna motorka, ktoré preukázali profesionalitu pretekov a dodali im ten správny šmrnc. Úvodné asi 3km po hlavnej ceste Púchovom, sprevádzaní motorkami sme sa ťahali v balíku. Bol to naozaj úžasný pocit, ktorý človek môže zažiť jedine na pretekoch. Každý sa chce presadiť a „dupať“ čo to dá aby si zabezpečil dobré úvodné miesto. Hlavnými cestami sme sa dostávali na prvé poľné stúpačiky, ktoré trhali pretekárov na skupinky. Stále som sa držal vedúcej skupiny no bolo vidno kto má našľapané kilometre v nohách a kto nie. Po druhom výživnom kopci som už pomaly, ale isto strácal vedúcu skupinu, neostávalo mi nič iné, len poriadne zabrať do pedálov. Prvá tretina trate bola prevažne o stúpaní v lese a lúkach. Konečne sme sa blížili k prvému zjazdu, ktorý riaditeľ pretekov Mgr. Slavomír Kučera spomínal pred štartom a upozorňoval naň pri prezentovaní profilu trate. Hneď som spozornel, pretože sa blížil kamenistý, mokrý a na konci blatistý terén. Bolo potrebné rozumne vyhodnotiť situáciu a zjazdovať naozaj opatrne a uvážene! Nie raz som mal namále. Púchovský MTB maratón je známy svojimi krásnymi singeltrackmi. Keďže som tu bol prvý krát, tak som si ich naozaj vychutnával plnými dúškami a vrelo všetkým odporúčam, aby si ich prišli vyskúšať budúci rok. Tento rok som sa zameriaval len na krátke šprintérske trate, no nezažil som lepšie lesné singláče ako práve tu. Úzke lesné cesty, klopené zákruty, padavé zjazdy a technické pasáže dodávali tomuto preteku dravosť. Približne posledné 4 kilometre do cieľa sme šli priamo cez Púchov a dalo sa tu naozaj veľmi rýchlo dupať, zdatnejší pretekári si mohli vytvoriť väčší náskok. Záverečné 2 kilometre sa tiahli popri Váhu a keďže som si ich bol pred štartom prejsť, tak som vedel, že nasledoval cieľ. Točil som nohami čo to dalo aby som mal čo najlepší čas. Podarilo sa mi prísť do cieľa na 4. mieste a s umiestnením som naozaj veľmi spokojný. Hlavným hosťom Púchovského MTB maratónu bol majster sveta v časovke Peter Velits. Priblížil nám svoj doterajší život pretekára a odpovedal na otázky, ktoré si preňho pripravili účastníci akcie. Po rozhovore Peter Velits spolu s riaditeľom pretekov odovzdával ceny víťazom. Prvú cenu v kategórii žien 19 a viac rokov na krátkej trati si odniesla Monika Sedliačková v drese Bikepoint.sk. Celý program pretekov bol sprevádzaný skvelým moderátorom Ľubošom Dupkalom, ktorý svojimi výnimočnými moderátorskými schopnosťami dotváral tú správnu atmosféru. Som veľmi rád, že som sa tejto akcie zúčastnil. Budúci rok si Púchovský MTB maratón určite zopakujem! Autor: Tomáš Chabada Foto: Tomáš Chabada

Program spoločných MSR a ČR 2015 v cestnej cyklistike
23. 06. 2015 Reportáže

V Žiline, rodisku bratov Saganovcov, sa za dva dni začínajú spoločné majstrovstvá Slovenska a Českej republiky v cestnej cyklistike. Spoločné majstrovstvá Slovenska a Českej republiky začnú na Vodnom diele Žilina vo štvrtok 25.6.2015 o 9:00 časovkou junioriek (17,1 km), žien a juniorov (34 km). O deň neskôr, v piatok 26.6.2015, na Vodnom diele Žilina o 10:00 absolvujú 39 kilometrový chronometer muži Elite a U23. Trať pretekov Vodné dielo - Mojš - Varín a späť na vodné dielo - Rosina - Višňové - Turie, obrátka - Turie - Višňové - Rosina - Vodné dielo. V sobotu 27.6.2015 začína o 9:00 na sídlisku Hájik pretek s hromadným štartom junioriek a žien (99,5 km). O 13:30 pokračujú juniori (119,4 km). V nedeľu čaká pretek s hromadným štartom kategóriu muži Elite a U23 (199 km). Preteky jednotlivcov sa uskutočnia na 19,9 kilometrovom zvlnenom okruhu Sídlisko Hájik – Hôrky – Bitarová - Ovčiarsko – Dolný Hričov - Strážov - Sídlisko Hájik. RTVS pripravuje zo spoločných MSR a ČR 2015 v cestnej cyklistike priamy televízny prenos. Peter Sagan pozíva na MSR a ČR 2015 v cestnej cyklistike. Viac informácii nájdete na oficiálnej stránke msrcrzilina2015.eu     Autor: Milan Majtán

Report: 24 hours Těžká Pohoda
17. 06. 2015 Reportáže

Rohozec Těžká Pohoda alebo luxusný koniec 24 hodinoviek Po týždni ne-regenerácie a rôznych úvahách že radšej doliečime rozsekané zadky z Belej sme sa dva dni pred závodom predsa len rozhodli dokončiť seriál 24hod. MTB. Posledný závod sa konal v romantickej chránenej krajinnej oblasti Český ráj, v blízkosti jedinečnej dominanty hradu Trosky. Zázemím nám bol Rekreačný areál Semín. Stanové mestečko a vôbec celý dej sa odohrával na plošine bývalého keltského opida s famóznym výhľadom na Babu a Pannu (nie, nie je to obsluha za barom, ale názov pre dve veže hradu). V sobotu ráno prichádzame už zo zmiešanými pocitmi do kempu za ktorý sa musí platiť (osoba – 100Kč, auto – 200Kč, stan 200Kč, ešte že nemáme štvornohého mazlíčka za ktorého by sme platili 300Kč/noc). Kemp - lúka na nás pôsobí trosku neusporiadane (asi sme už rozhýčkaný z toľkých 24-riek a myslíme si že všetko bude tak ako napr. v Belej kde sú pitstopy jasne dané) a hľadáme vhodné miesto pre stan a samozrejme v dosahu elektriky. Jediné vhodné miesto nachádzame v zakázanej časti, oproti jihlavákom, v blízkosti striedačky, race baru, spŕch...proste v centre diania. Rýchlo postavíme provizórne stan, lebo tušíme že nezostane bez povšimnutia a určite to budeme musieť niekomu vysvetliť a ideme sa odprezentovať a uhradiť poplatky za „miláčikov“ 24-ky. To už pri stane stojí nejaký mladý ciciak - organizátor a vysvetľuje Samovi že sa máme presťahovať, že to je vyhradená cesta pre auta. V rýchlosti sme mu vysvetlili že nie je potrebné pre AUTÁ nechávať trojpruhovú diaľnicu, stačí im aj jeden pruh a že ak by chceli prechádzať dva kamióny súčasne tak pouvažujeme o premiestnení. Veď sme zaplatili za miesto v kempe, ak nikomu neprekážam tak prečo teda nepostaviť stan kde to vyhovuje pretekárovi? Oproti vidím že za kúsok miesta bojujú aj dvojica mužov + sólo žena so slovami „veď som si to zaplatil“.... Po rozpačitom príchode prichádza privítanie s neodolateľným „DJ Rúrom“ (neodmysliteľná súčasť Těžkej Pohody) ktorý ma privíta zo slovami „ holka ty jsi začala pít pívo?“ tak mu vysvetľujem že môj zaoblený tvar je spôsobený inými životodarnými tekutinami :-) Po piatkovej party so „zelenou a ..“ (becherovka...) to berie neskutočne s humorom že idem s pupendom na trať. 11:45 sa stavajú biky na lajnu, pretože o 12:00 sa štartuje spôsobom „LeMans“ tj. beh okolo celého kempu cca 400m. Ja miesto biku na štart staviam Petra, pôjde behať, mne už by mohlo niečo vypadnúť :-) ale prvé kolo odjazdím ja. Krátko po nasadnutí na bike už stojíme, „pelotón vystrašila“ prírodná U rampa a pekne sa to tam váľa v prachu. Takéto hupáčiky nás čakajú dva a nespočetné množstvo koreňov, hneď si spomeniem na predpoveď počasia a výstrahu meteorológov pred dažďom a v duchu si hovorím že to po jednej smršti budem pekne a hubu. Z myšlienok ma vytrhne pohľad do rokliny ponad ktorú viedol prvý singel – krása – ale radšej sa sústredím na jazdu aby som krásne nezahučala desať metrov dole. Na okamžik sa ocitneme na asfaltovej ceste kde sa môžem spokojne vydýchať. Po ostrej vracačke (kde sa ma pytajú regulovčíci či som už posledná, so zhrozeným výrazom im odvetím „to snáď nie“) sme znova na lesnej ceste. Tiahnuté stúpanie mi dáva riadne zabrať a v tom neskutočnom teple (aj napriek tomu že väčšina trate bola v tieni) bez hanby musím z biku dole. Energiu mi dodávajú neskutočné single zjazdy, s koreňmi, klopenkami... kde ma nikto neobiehal, len si užívam vietor vo vlasoch. Po tejto naozaj bikerskej rozkoši ma hneď odrovná asfaltové stúpanie, kde premýšľam o tom čo tam vlastne s pupendom robím a doráža ma tabuľka s číslom 9km. To ešte netuším že za okamžik ma dorazí krutoprísne blatový vyšľap, kde sa vám tretry zacucnú do blata a môžete o ne prísť. Na vrchole s radosťou nasadám na bike že ma čaká ďalší vytúžený zjazdík, ale opak bol pravdou čakalo ma ďalšie pešie stúpanie „tunelom“ (piesčitý „výjazd“ medzi dvoma skalami) na konci ktorého bola tabuľka s 11km (ale to som už mala na tacháči 12,2km) a do cieľa chýbalo ešte prejsť neobľúbenú asi km dlhú lúku. Môj čas v cieli bol 57 minú, neskutočne dlhý okruh a štafetu predávam zo slovami že ak s pupendom prežijeme tu tak sa už nikdy nerozdelíme :-) Peter samozrejme odjazdil väčšinu kôl..môj závoďacky duch sa vytratil s vyčerpaním z tepla a náročne dlhej trate. Tešilo ma to že som v tom nebola sama :-) a že aj iný „účastníci zájazdu“ mali podobné pocity ako ja. Podvečer prišla sľúbená prietrž, ktorej predchádzal tak silný vietor že vytrhal pár stanov, roztrhol Amulet banner (stan), zhodil zábrany...V tomto inak vľúdnom počasí sme si chceli urobiť radosť malým občerstvením a teda využiť 150 Kč poukážky na jedlo. Keď sme zistili že by nám v reštike nestačili ani na „smažák“ (smažený syr 155Kč bez prílohy) nie to ešte na rezeň (bravčový 180Kč bez prílohy) skúsili sme šťastie vo vonkajšom stánku. Ale keďže to bol deň prekvapení už nás nemohlo prekvapiť ani to že malinká žufanka v ináč veľkej plastovej miske stála 100Kč, že rizoto s morčacím mäsom už nemali a nebude a že francúzske zemiaky mali poslednú mini porciu (samozrejme všetko za stovku). Nedalo mi nevšimnúť si raňajky – miešané vajíčka 65Kč... :) no comment. Samozrejme neprišli sme jesť ale dokončiť seriál závodov, ale myslím že dve jedlá a pitie k 24-kám patria. Po luxusnom občerstvení a ustaní dažďa sa Peter vydal na trať. Jazdilo (padalo sa) sa ako na šmýkačke a pri tom sme si spomenuli na bahennú školu jazdy ktorú nám dal Beroun, Vimperk a Bystřička pred niekoľkými rokmi – teraz sa to hodilo. Ja som si dala ešte jedno nočné kolo, keď sa to všetko trošku ujazdilo a bolo menej bikerov na trati (veľa z nich začalo odchádzať, alebo to zabalili aby neničili materiál...) a samozrejme tretie posledne foto kolo :-). Na konci sa nám do oči vtisli slzy keď nás DJ pri dojazde predstavoval ako 24-kovú rodinu...spoznanie, svadba a skoro aj babyporod ;) sa odohral na týchto skvelých závodoch. Takže bilancia na záver: prostredie úžasné (kúzelný východ slnka nad hradom, magické padanie hmly.. keď si uvedomíte že ste na pôde kde čarovali druidi :-)), trať krásna, hravá, technická pre bikerov, nie pre cyklistov. Keby sa skrátil okruh, aby trval najrýchlejším do 30min. a vynechala pešia turistika je to luxus. Nemôžem zabudnúť na Toi-toi-ky ktoré treba nechať vyviezť aspoň raz alebo zvýšiť kapacitu, inač si tam v prekypujúcich sr.ách omočíte zadok. Občerstvovačka ok (neodmysliteľná nočná mňamková krupicová kaša :-) a párky vynahradili podľa mňa drahé raňajky), ale keď je tak dlhý okruh a závoďáci tam trávia menej času treba vykladať „energetické“ dobrôtky priebežne, ináč sa tam na konci z toho stane trh a nerobí to dobrú reklamu. Samozrejme upraviť (vyjednať) podmienky nie len čo sa týka stravy (nie sme v UK) pre pretekárov - nie pre zárobok penziónu, lepšie zorganizovať kemp...je to naozaj luxus. A ešte niečo, Vesecká pohoda skončila 20-tým ročníkom, toto bol prvý ročník luxusne Těžkej Pohody pod Troskami. Autor: Kejt Krajňáková Foto: Kejt Krajňáková

DEMA ČESKOSLOVENSKÝ SERIAL 24 HODÍN MTB pozná svojích víťazov.
16. 06. 2015 Reportáže

Ubehlo to rýchlo a od začiatku mája do minulého víkendu sa vyznávači ultramaratónov, konkrétne 24-iek dočkali "konca sezóny". Tohtoročný DEMA ČESKOSLOVENSKÝ SERIAL 24 HODIN MTB mal celkovo štyri podujatia. Kuchyňa pri Malackách, Jihlava, Belá Nižné Kamence a na koniec Semín Trosky. Do seriálu sa započítavali 3 najlepšie výsledky resp. 3x účasť na maratóne. Z pohľadu pretekárov je naozaj v krátkom časom rozhraní dôležité vybrať tie správne maratóny. A to nie len kvôli vzdialenosti ale napr. aj kvôli regenerácii...A k tomu ešte niekoľko stoviek kilometrov na jednotlivé akcie. Seriál je náročný na kondíciu, cestovanie a samozrejme aj na financie. Napriek tomu si v radoch jednotlivcov a dvojíc zachováva pevné miesto v kalendári . Každy z maratónov je špecifický hlavne traťou a zázemím... V Kuchyni je okruh rýchli a s minimálnym prevýšením /na úvod sezóny ideálny/.Škoda len toho chladného počasia na Záhori. Jihlava je nádherny mestský okruh ktorý ja osobne som jazdil najradšej! No  a v Belej je to čistá divočina . Nový okruh v Troskách si pochvaľovali ako kvalitny so všetkými parametrami až na dva úseky,  ktoré sa museli potlačiť. Samozrejme je na Vás ktorý z okruhov Vám najviac sadol a ktorý naopak nevyhovoval. Určite si však každy z účastnikov série našiel to svoje. Pozrime sa na oficiálne výsledky DEMA ČESKOSLOVENSKÉHO SERIÁLU 24 HODIN MTB 2015: Sólo muži OPEN: 1. Radek MUSIL 590 2. Jiří VIK 575 3.Petr PETRILAK 485   Sólo muži 40-54 1. Tomáš SYTAŘ 580 2. Jan JÍRŮ 575 3. Martin TROJAN 560 4. Rado TILANDY 485   Sólo muži 55+ 1. Petr LINEK 595 2. Pavel GALÍK 580 3.Čestmír KUBÍČEK 560   Sólo ženy OPEN 1. Markéta PEGGY MARVANOVÁ 590 2. Eva SYSLOVÁ 570 3. Štěpánka NEDVĚDOVÁ 545   Sólo ženy 40+ 1. Simona MATUŠÍKOVÁ 595 2. Hana KUBÍČKOVÁ 575   Dvojice muži OPEN 1. BS Bike Motolevel team BŘEZINA, HORÁK   590   Dvojice MIX OPEN 1. Jihlavské bajky KOTEN, KOTENOVÁ 585 2. Bikepoint.sk KRAJŇÁK, KRAJŇÁKOVÁ 545   CELKOVE VYSLEDKY DEMA ČESKOSLOVENSKÝ SERIAL 24 HODIN MTB Poďakovanie patrí všetkým účastníkom 24-hodinoviek bez ohľadu na podujatie, ktoré navštívili a samozrejme veľka vďaka spoločnosti DEMA SENICA za podporu a zabezpečenie pohárov pre víťazov!!! Teším sa na stretnutia v sezóne 2016   Autor: Luboš Dupkala Foto: Peter Krajňák a Petr Linek        

Pozvánka: ORAVSKÝ CYKLOMARATÓN 2015
15. 06. 2015 Reportáže

Ahojte bikeri, 8. ročník Oravského cyklomaratonu štartuje o necelé 4 týždne, teda najvyšší čas začať ladiť prípravu, alebo s nejakou vôbec začať. Usporiadatelia Vás čo najsrdečnejšie pozvajú na pretek, na pekné trate pod majestátnym Chočom a výhladmi na hrebeň Kubínskej Hole a Roháčov. Je to ôsmy ročník, ako mnohí viete a štartujeme 4.7.2015, rád pri tej príležitosti dodávam, že práve v tom čase štartuje aj najväčšie cyklistické podujatie Tour de France , na čo sme si už viacerí zvykli, a taktiež na to, že tým padom neprídu k nám svetové hviezdy, ale my sa tešíme prave na Vás Čo Vás tento rok u nás čaká: • Okrem klasického preteku na tratiach 25, 43 a 80 km sme sa stali účastníkmi Detskej Tour Petra Sagana, teda pretekov pre deti od 4-16 rokov, ktorá bude prebiehať na zmenených trasách na druhej strane rieky Orava pri Zimnom štadione • Na základnom 43 km okruhu čakajú pretekárov klasicky náročné stúpania a relatívne jazdivé klesania, 3 občerstvovačky, zabezpečená technická pomoc a tiež zdravotné zabezpečenie na náročnejších úsekoch • Jazdci na Dlhej trati si okruh zopakujú a tí na najkratšej zasa pôjdu klasicky skratkou na občerstvovačke na Malatinnej. • Strava , sprchy, umývanie bikov / dufam nebude treba / a sprievodný program sú zabezpečené na znamom stanovisku pri Kolibe, kde bude určite aj dobra atmosfera. • Detaily trate Vám nebudem zatial predstavovať, pretože je možne že dôjde k nejakým drobným zmenám na základe aktuálneho počasia a prejazdnosti niektorých úsekov. • Predjazdcom pred pretekármi bude dakarská hviezda Štefan Svitko, a to uznáte je 100% kvalita • Nielen na víťazov , ale všetkých účastníkov čaká hlavná cena v tombole CUBE v hodnote 1.099 €, • Všetky informácie o prihlasovaní, trati, kategoriach, štartovnom nájdete na WWW.CYKLOKLUBDK.sk • V cieli na Vás čakajú oblubené oravské syry • Zasúťažiť si môžete s Festinou o obľúbené značkové hodinky s motívom TdF • O moderovanie sa postará starý znamy Terry Dupkala Všetký informácie nájdete na stránke: http://www.cykloklubdk.sk/ Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://www.cykloklubdk.sk/

Fotogalérie

FESTINA 24 HODÍN MTB 2015
11. 06. 2015 4 fotografi
BCF MTB MARATÓN LEVOČSKÉ VRCHY
01. 06. 2015 1 fotograf