Get Adobe Flash player
 

Články

Report: Continental Novodubnický maratón 2015
02. 09. 2015 Reportáže

29.9.2015 sa konalo 21. kolo Novodubnického maratónu. Podnadpis, ktorý organizátori udelili preteku „Najstarší a najťažší pretek na Slovensku“ ma akosi prinútil sa prihlásiť na najdlhšiu trať. Doteraz som vždy jazdil len krátke, šprintérske 25-ky. No povedal som si, že keď nevyskúšam dlhú trať tu, tak asi nikde. Trate boli rozdelené na 4 typy: Basic: 20 km/630 m Klasik: 40 km/1600 m Hard: 72 km/2550 m King: 104 km/3870 m Organizoval sa tu aj beh ale štart som mal o 08:00 ráno, takže neviem ako to všetko prebiehalo. Registrácia prebehla veľmi rýchlo a bezproblémovo. Sprchy a WC boli veľmi pekné a čisté, čo ma ale trošku zamrzelo už po pretekoch, že netiekla teplá voda, no po 104 km v pekelnej horúčave nemohlo nič lepšie padnúť vhod. Prezliekli sme sa do dresov bikepoint.sk a keďže sme prišli asi o hodinu skôr, tak nám ostal čas na omrknutie celého zázemia pretekov. Cieľ bol situovaný pod tribúnami miestneho amfiteátru, čo bolo veľmi dobre vymyslené, pretože takmer všetci budú sedieť okolo a povzbudzovať prichádzajúcich pretekárov do cieľa. Jedna vec nás ale nepotešila, vydávanie jedla bolo dosť od ruky ale asi sa to nedalo inak vymyslieť. Pretek moderoval známy moderátor Roman Barényi, ktorý je známy určite každému bikerovi z nejedného preteku. Bolo 07:40 a nastal čas sa pripraviť na štart. Na ľavé predlaktie som si provizórne odkreslil profil trate, aby som približne vedel, kde ma čaká ktorý kopec. Vytiahol som zo stojana bike, vyčistil reťaz, namazal a v tej chvíli som bol ja a môj spoločník pripravený na najdlhší pretek v živote. Popravde som sa vôbec netešil už od prihlásenia, ale odolal som pokušeniu prehlásenia sa na kratšiu trať. Na štarte vládla pokojná a usmievavá atmosféra. Bolo nás 38 šialencov pripravených na dnešnú skúšku. Nik sa netlačil a nehrnul vpred. Vôbec som nemal potrebu sa pretláčať na špicu, pretože som videl známe tváre z pretekov a vedel som, že to nemá vôbec zmysel s nimi súperiť hneď na štarte. Pred štartom sa vždy zvyknem rozjazďovať minimálne 20 minút dopredu no povedal som si, že to asi ani netreba, keďže pôjdem pozvoľna a v kľude, nie ako na 25-kách kde sa bombuje už od prvej sekundy. Pár sekúnd pred štartom som si opakoval myšlienku od kamaráta Michala, ktorý jazdí dlhé trate: „Nežeň sa vpred, prvé 2/3 trate si choď po svojom a s kľudom, potom to vypeč tak ako to ty vieš.“ A zrazu to prišlo! Štart!!! Adrenalín v žilách mi zaradil jednotku a všetko sa to mohlo začať. Sprievodné policajné auto nás prevádzalo mestom a ľudia okolo ciest nás hlasno povzbudzovali a to mi dodalo sebadôveru hneď na úvodných kilometroch. Bolo mi až divné, že sa nik netlačí a neženie vpred ako na krátkych tratiach, kde si každý chce vybojovať skvelé miesto niekde na čele. Po pár kilometroch mestom nás fáborky nasmerovali na prvé poľné kopce a šotolinu. Videl som ako čelo pelotónu vedie známy Karel Hartl, hneď som si uvedomil s kým mám dočinenia. Prvé poľné stúpačiky nás rozdelili na skupinky, ja som ostal v tretej skupine. Ich tempo mi úplne vyhovovalo, tak som nemal potrebu zrýchľovať alebo naopak zaradiť sa dozadu. Po prvých lúkach nás čakal spomínaný okruh pre Kingov. Nespomínam si presne ale myslím, že na strome bola ceduľka s označením 28% stúpanie, neviem presne. No veľmi dobre si spomínam na to, že to bol neskutočný kopec, bola to taká „strecha“, že som asi polovicu tlačil bike vedľa seba a šiel pľúca vypľuť. Veľa ľudí ten kopec tlačilo tiež, pretože nás čakalo ešte mnoho kilometrov a bolo by zbytočné míňať energiu na niečo tak náročné a ešte keď to pôjdeme 2x! Po strmom výšľape nás čakali lesné cesty a malé single, ktoré podľa mňa neboli veľmi dobre upravené. Jazdil som po spadnutých konároch, celé ruky som mal dopŕhlené od žihľavy a doškriabané od kríkov. Prechod hustým lesom, ktorý nám potom organizátori pripravili sa mi veľmi páčil. Tu som predbehol skupinku piatich pretekárov z mojej trate. Boli to veľmi rýchle a technicky náročné singláče no keďže s kamarátmi také obľubujeme, vyžíval som sa v nich a zabúdal na brzdy. Prichádzal som na strmé otoče, tie som prešiel na biku tak, ako to máme natrénované. Po prejdení niekoľkých takýchto ostrých switchov som sa obzrel a nikde nikoho. Cesta ma navigovala na lúčny zjazd a šliapol som do pedálov, veď keď si vytvoriť náskok, tak poriadny. No skoro sa mi to nevyplatilo. V jednej poľnej vlne ma vyhodilo zo sedla, vycvakla sa mi tretra a skoro som tak prišiel k nepeknému úrazu a preteky by sa pre mňa možno predčasne skončili. Upokojil som sa a pokračoval ďalej. Prichádzal som na prvú občerstvovačku, stoly boli plné buchtičiek, koláčov, ovocia, bagetiek...radosť sa pozerať, najedol som sa do sýtosti, nasadol na bike a valil ďalej. Zrazu ma obehla známa tvár, Karel Hartl aj s početnou skupinou, tak som ich došliapol a spýtal sa, že či idem dobre keď ma práve obehli. Odvetili mi, že to oni zablúdili a natočili niekoľko km navyše. Po rozhovore sa mi už všetci pomaly v kopci strácali, vyšprintovali ho tak rýchlo, že som neveril vlastným očiam. Po niekoľkých km som sa dostal na ďalšie singeltracky, ktoré ma naviedli na križovatku okruhu. Tu som dostal sprejom bodku na štartovné číslo aby sa vedelo, že mám prvý okruh za sebou. Avšak nasprejované mám aj bowdeny čo ma naozaj rozčúlilo, snáď to zíde. Tak sa opäť púšťam do 28% stúpania, samozrejme vedľa bicykla. Akurát som sa v tomto kopci križoval s prvými borcami z trate Hard, ktorý ten kopec šprintovali neskutočným spôsobom, pokrútil som nechápavo hlavou, uhol som sa im nech majú priestor a pokračoval po svojom. Bolo to už celkom na psychiku keď som vedel čo ma čaká a neminie na okruhu, ktorý točím už 2x. Po ukončení okruhu sa púšťam ďalej po trati. To si popravde veľmi nepamätám, vytváral sa mi tunel pred očami a neregistroval som kade sa ženiem. Neustále som mal okolo seba pretekárov z trate Hard, ktorý ma povzbudzovali a motivovali. Dostával som sa do Trenčianskych Teplíc a konečne som si mohol oddýchnuť na rovinatej asfaltke a ťahať po dlhom čase ťažký prevod. Onedlho som natrafil na ďalšiu občerstvovačku, stoly boli opäť plné, tak som nevedel čo skôr zmlsnúť. No môj cieľ bol jasný, vymáčal som banán v soli z nechuťou zjedol, rýchlo zajedol čučoriedkovou štrúdľou, vypil 3 poháre ionťáku, zacvakol tretru a šiel sa najesť ďalších kilometrov. Tento krát trasa viedla na Baske. Veľakrát som o tom počul na trati ale nevedel som o čo sa jedná až kým mi jeden pán povedal, že to je najvyšší bod preteku. Z ťažka som prehltol ešte podivnú chuť po slanom banáne a hnal sa v ústrety osudu. No ešte kým so sa dostal na spomínaný výšľap, musel som sa predrať niekoľkými lúkami a v tom teple to bolo čisté peklo! Prechádzal som nimi a len z ťažka som dýchal, keďže lúky boli sparené a nažhavené od pražiaceho slnka. Prešiel som okolo lesíka a zbadal som ako sa niektorý pretekári osviežujú vodou zo studne. Prišlo mi to ako veľmi dobrý nápad, položil som bike na zem a bežal sa osviežiť. Napumpoval som pákou v studni vodu, strčil hlavu pod točku a užíval si chladný, slastný pocit. Po osviežený ma čakal náročný 8 km výstup do kopca. Po nejakom čase som si uvedomil, že šlapem do kopca po serpentínach vyloženými šotolinou a kameňmi. Úplne mi to pripomínalo náš malofatranský asfaltový Polom, na ktorý som sa už dlho neodvážil. Po mnohých a úmorných zákrutách ma regulovčík naviedol do lesa, ktorý bol veľmi strmý ale konečne som sa ocitol v chládku. Zrazu počujem ako ma niekto obieha z prava, tak som sa uhol, bol to Michal Kaněra, ktorý už dokončoval okruh no ja som ho ešte len začínal!! Zo sedla šprintoval kopce, ktoré som ja mixoval na ľahučkých prevodoch. Po asi kilometri som dorazil na vrchol Baske (955 mn.n.), čakala ma tu ďalšia občerstvovačka no tento krát len s vodou, ionťákom a paradajkami, to mi vôbec nevadilo, bol som len neskutočne vypľutý a vysmädnutý po dlhom výšľape. Vysadol som na bike a zrazu okolo mňa prefrčal Karel Hartl, uvedomil som si, že to je boj dvoch najlepších jazdcov na dlhej trati. Pokračoval som po hrebeni a zjazdiť si to až pod Baske. Túto cestu si taktiež vôbec nepamätám ale veľmi mi pripomínala hrebeň Martinských holí, bol tam veľmi pekný výhľad na Vápeč, na ktorom som nedávno bol s kamarátmi ale to je jediné čo si pamätám. Myšlienkami som stále s partiou niekde na turistike alebo dobrej bikovačke. Po asi 6 km sa dostávam do lesa, kde na stromoch boli popísané výkričníky, spozornel som a bol som na všetko pripravený. Prudké, strmé a štrkové zjazdy boli naozaj veľmi nebezpečné a dali mojím brzdám naozaj zabrať. Pod najprudším zjazdom stáli dvaja záchranári pripravený na to najhoršie. Pri tomto zjazde mi začali pískať brzdy, chcel som ich trošku uvoľniť no bike nabral väčšiu rýchlosť ako som chcel, chytil zlú stopu, šprajclo sa mi koleso a letel som cez riadítka. Rýchlo som sa pozviechal, skontroloval škody na biku a na mne. Našťastie sa to obišlo bez škrabanca alebo ťukanca ale ja som mal pravé koleno trochu odreté a celý som bol zaprášený. Oprášil som sa, nasadol a pokračoval ďalej. Po ďalšom strmom zjazde som dorazil na najlepšiu občerstvovačku na trati! Bol som prekvapený ochotou a starostlivosťou organizátorov. Keď som zastavil, jeden z nich mi vzal bike, vytiahol bidóny a spýtal sa, či chcem iont alebo vodu. Povedal som, že do väčšieho iont a do menšieho vodu. S ochotou tak spravil, vložil bidóny do košíkov a podal mi bike. S ničím podobným som sa ešte nestretol. Najedol som sa do sýtosti, zisťoval kam ma ešte trasa navedie, no keď mi povedali, že naspäť na Baske ale z druhej strany, tak som z nemým úžasom nechápal a neveril im. Nasadol som na bike, pozdravil a s poprianím veľa šťastia na trati od všetkých pretekárov a ľudí na občerstvovačke sa rútil naspäť na najvyšší bod preteku. Presne 8 km na vrchol. Celú cestu pripomínajúc Polom ale tento krát od Strečna som nikoho nestretol. Míňal som zatáčku za zatáčkou, predieral som sa myšlienkami aby som zabudol na to, kde sa práve nachádzam. V asi polovici výšľapu stála na kraji cesty skala s nápisom King vydrží!!! Zaťal som zuby, cvak-cvak na ťažší prevod a vypálil som na vrchol. Takáto jednoduchá vec dokáže neskutočne nabudiť a povzbudiť človeka. Namotivovaný som už nepremýšľal nad zákrutami ale nad tým, že mierim naspäť na tú úžasnú občerstvovačku. Zrazu som sa ocitol na mieste, kde ma križoval Michal Kaněra, v tom čase už bol asi v cieli no mňa čakalo ešte ďalších 30km. Vypľutý som dorazil na vrchol Baske, tu nezastavujem a púšťam sa na hrebeňovku Martinských holí a strmých zjazdov, teraz ale bez pádu v zjazde som sa ocitol na vytúženej občerstvovačke. Opäť do seba tlačím koláčiky, buchty, osolený banán, chcel som prejsť na orechovú štrúdľu no povedali mi, že mám pred sebou asi 19 pretekárov. Štrúdľu som prenechal ostatným, pozdravil sa a vyrazil za nimi. Môj cieľ bol jasný! Predbehnúť aspoň jedného! Ostávalo mi asi 25 km do cieľa , práve tu prišiel môj čas a kamarátova rada aby som to vypiekol naplno! Na ťažkých prevodoch si to prášil po asfaltke, tu som predbehol jedného bikera, keď sa obzriem, tak zisťujem, že sa práve nachádzam nie na 20. ale 19 mieste to mi ale samozrejme nestačí a uháňam ďalej. Neúprosne som točil posledné kilometre a kopec/nekopec, stále mám zaradené moje obľúbené ťažké prevody. Na dlhých tiahlých lúkach, ktoré sú vždy mojou slabosťou som sa hnal takou rýchlosťou, že sám tom neverím a nechápem, že necítim žiadnu únavu v nohách ani vyčerpanie po prejdených 85 kilometroch. Práve naopak cítil som sa ako znovuzrodený a pripravený šprintovať až do cieľa. Predo mnou sa po lúke za sebou ťahali dvaja pretekári, po niekoľkých chvíľach som ich svojím tempom došliapol, prebehol a šiel si stále po svojom. Keď sa po nejakom čase otočím, tak všetci traja, ktorých som obehol sa mi ťahali za zadným kolesom, hneď si zaraďujem vyšší prevod a ťahal čo to dalo aby som ich trošku demotivoval. Na vrch lúky som prišiel s pekným náskokom a na moje šťastie ma fáborky navigovali do lesa. Uvedomujem si, že som na úplnom vrchole hory, tak jediná cesta je dole! Hustým lesom sa ťahal krásny lesný singláč, keďže niečo také veľmi obľubujem a pravidelne s partiou zjazdujeme podobné a náročnejšie singletracky, užíval som si to naplno. Rozpumpoval som to naplno a užíval si každú zákrutu, každý koreň a zabúdal som na brzdy, proste nádhera. Míňam riadítkami stromy len o centimetre a chcel som vytvoriť čo najväčší náskok a udržať si pozíciu! Po niekoľkých km singláčov a lestných ciest sa dostávam na otvorenú plochu, obzrel som sa za seba a nikde nikoho! Zo slzou na líci a 5 kmdo cieľa si uvedomujem, že som to zvládol a dokázal niečo pre mňa nemožné. Neustále sa obzerám či ma náhodou niekto nedobieha ale nie, cez mesto som sa hnal úplne sám a tak rýchlo ako sa len dalo. Regulovčíci zastavovali autá, aby som mohol bezpečne prejsť mestom. Dostával som sa už do povedomých častí mesta a zrazu to prišlo! Prichádzam do areálu pretekov a rútil som sa do amfiteátru pod tribúny. Utieram slzu a hrdinsky prechádzam cieľovú pásku. Ľudia okolo kričali a tlieskali. Bol to neuveriteľný zážitok prekonávania samého seba na najťažšom preteku na Slovensku. Nakoniec som dorazil celkovo na 17. a v kategórií na 12. mieste. Síce som celý pretek sám sebe nadával, že načo som sa to dal a prečo som si vybral práve túto trať. Pre toto! Pre skvelý pocit víťazstva a prekonania sa. Na kofolke a pivku ma už čakali priatelia z klubu, ktorí boli z môjho úspechu taktiež veľmi nadšený. Po osviežujúcej sprche si vychutnávam skvelý guláš a o chvíľu začína vyhodnocovanie a tombola. Na moje prekvapenie všetky ženy, ktoré sa zúčastnili preteku dostali na pódiu kyticu a kozmetický balíček Nivea. Vyhodnocovanie prebiehalo naozaj veľmi rýchlo, taktiež aj tombola. Hlavnou cenou bol bicykel značky Liberta, toto gesto určite každému vyčarilo úsmev na tvári. Tento rok som sa zúčastnil mnoho pretekov a tento patrí určite medzi tie, na ktoré nezabudnem a budem si ho pamätať v dobrom. Takže budúci rok sa tu opäť stretneme!   Autor: Tomáš Chabada Foto: Tomáš Chabada, Monika Sedliačková

Istrofinal Snežnický MTB maratón. Zľavnené štartovné do 4.9 !
02. 09. 2015 Reportáže

Dňa 19.septembra 2015 v sobotu sa uskutoční 2. ročník cyklistického podujatia s názvom Istrofinal Snežnický MTB maratón v nádhernom prostredí Kysuckej vrchoviny, neďaleko od mesta Žilina. Štart je plánovaný v obci Snežnica o 10:00 hod. Pripravené sú 2 trasy - 20km a 40km. Pre malé deti je pripravený detský pretek na ihrisku. Súčasťou podujatia bude živá hudba a exhibičné vystúpenie Bike Trial Show. Viac info a registrácia na: www.sneznickymaraton.sk, Zľavnené štartovné do 4.9 !          

Report: Kráľovský MTB maratón 2015
27. 08. 2015 Reportáže

Dňa 22. 8. 2015 sa uskutočnil 8. ročník obľúbeného Kráľovského maratónu. Maratón sa konal v meste Granč Petrovce, ktoré sa rozprestiera v krásnom prostredí Hornádskej kotliny. V areály pretekov sa konalo už 7. kolo Detskej Tour Petra Sagana, v ktorej si mohli zmerať svoje sily aj tí najmenší. Celkovo sa maratónu zúčastnilo 381 jazdcov, ktorí postupne odštartovali na 90 km, 50km a 25km trati. Zázemie pretekov bolo situované pri obecnom úrade, v ktorom sa nachádzala registrácia. Prihlasovanie prebiehalo naozaj bleskovo, bez zbytočného zdržiavania. Balenie štartovacieho balíčka do papierových obálok ma milo prekvapilo. Keďže som milovníčka prírody zastávam ochranu životného prostredia a týmto ústretovým krokom si ma maratón získal hneď na začiatku. Chystanie a príprava bicyklov pri pohľade na Spišský hrad šla naozaj od ruky. Ešte pár natočených km na zahriatie nôh a ocitáme sa medzi štartujúcimi na 25 km trati. Atmosféra na štarte bola naozaj úžasná. Všade okolo som videla usmiate tváre, ktoré dokonale odrážali ich nadšenie. Pretekári boli ohľaduplní, nikto sa netlačil, nestrkal. Odštartovala nás pesnička Highway to Hell, ktorá všetkých naladila na tú správnu pretekársku náladu. Od komentátorky sme vedeli, že akonáhle začne hrať už spomínaná pieseň, máme presne jednu minútu do štartovného výstrelu. Niečo podobné som na maratóne ešte nikdy nezažila. Kráľovský maratón začal byť plný zaujímavých prekvapení. Štartovný výstrel spolu s burácajúcou piesňou nás vyslal na trať. V ten moment som ešte netušila, že to bude ten najlepší maratón aký som, v tejto sezóne absolvovala. Úvodná asfaltka, prechádzajúca cez mesto Granč Petrovce náš priviedla do centra obce Žehra, od ktorej sme sa odpojili a pokračovali po lesnej ceste, ktorá sa začala pomaly dvíhať. Po náročne nastupaných km nás čakal krásne rýchly zjazd po poľnej ceste, ktorá bola vo výbornom stave, takže sme na brzdy mohli skoro úplne zabudnúť a užiť si adrenalínový zjazd na plné pecky. Vrátili sme sa opäť do obce Žehra, odkiaľ nasledovalo opäť stúpanie na 2 kopce, z ktorých viedli dlhé tiahle singeltracky, ktoré tvorili cca 30% z celej trate. Dostali sme sa do Spišského Podhradia, kde sme prechádzali cez úzke uličky, vykachličkované chodníky a mosty. Konečne sme prišli k najkrajšej časti Kráľovského maratónu k výšľapu na Spišský hrad. Cesta k nemu bola síce náročná, ale o to zaslúženejší bol pohľad na hrad, ktorý sa nám na vrchole naskytol. Dlhé stúpanie vystriedal perfektný technický zjazd plný skál a veľkých kameňov pomedzi, ktoré viedli úzke kľukaté cestičky, ktoré sa mi v niektorých okamihoch doslova strácali pred očami. Tento trail ma neskutočne bavil. Keďže som sa Kráľovského maratónu zúčastnila 1. krát, nikdy som nevedela čo ma za nasledujúcou zákrutou čaká. Hravosť tomuto zjazdu dodávali malé húpavé kopčeky, v ktorých som si mohla odskúšať svoje amatérske zjazdárske zručnosti spoza sedla. Pred posledným kilometrom do cieľa, nám organizátori spestrili trať širokým potokom. Bola to veľmi príjemná osviežujúca vložka. Po pár km nápis na asfalte signalizoval 200 metrový úsek do konca trate. V cieli nás vítali usmiate dievčatá, ktoré nám na krk vešali účastnícke medaile. Vtipný nápis „prišiel som, prešiel som, prežil som“ ma veľmi pobavil. Na konci záverečnej rovinky sme sa mohli občerstviť v stánku s jedlom a pitím. Na osvieženie ponúkali vodu a výborný malinový iontový nápoj a na zahnanie hladu mali na výber rôzne druhy ovocia, medzi ktorými nemohol chýbať obľúbený melón, bábovku, chutné pagáče. Napravo od občerstvovačky v stánku Chio ponúkali ochutnávku chrumkavých chipsov rôznej príchute. Zemiakové lupienky servírovali v miskách, ktoré boli vždy plné a pripravené pre každého, kto mal chuť. Organizátori pre pretekárov pripravili naozaj pestrý jedálny lístok. Na výber sme mali chutný kotlíkový guľáš, domáce halušky, sladké palacinky, ale najviac som sa tešila na špecialitu Kráľovského maratónu, na grilovaného vola, ktorý nám rozvoniaval už na štartovej čiare. Už pred štartom sa mi pri pohľade na otáčajúci kus mäsa poriadne zbiehali slinky. Pri výbere jedla som teda nemusela dlho váhať. Hovorí sa, kto váha ten nemá, ale v tomto prípade bolo mäsa naozaj dostatok. Grilovaný vôl, nie len že perfektne vyzeral, ale aj chutil. Klobúk dole pánovi šefkuchárovi. Čakanie na vyhlasovanie výsledkov nám spríjemňovala sledovanie súťaže detskej tour Petra Sagana, ktorá sa pomaly blížila ku koncu. Víťazi boli odmenení soškami v tvare bicykla, vyrobeného z medeného drôtu, postaveného na drevenom obdĺžniku. Po odovzdaní cien nasledovala detská tombola, vyhradená len pre účastníkov detskej tour. Vyhodnotenie výsledkov otvorenej súťaže bolo veľmi príjemné. Milá moderátorka vytvárala tú správnu víťaznú atmosféru, ktorá pri odovzdávaní cien nesmie chýbať. Dekorované ženy získali okrem pamätného diplomu, nádhernú kyticu kvetov a krásny víťazný pohár. O zábavu sa nám postarali aj víťazi zo 90km trati, ktorí rozhrkali svoje špampanské a vystriekali ho na tlieskajúcich divákov. Okrem štandardných kategórií rozdelených podľa pohlavia a veku, boli na 25 km trati hodnotení jazdci v tímoch, ktorým sa počítali 3 najlepšie zajazdené časy. Špeciálne ceny v podobe bombového dresu a návlekov na ruky, dostávali 20 najrýchlejší pretekári v každej kategórií bez rozdielu pohlavia. Jazdci, ktorí štartovali na 25 km trati získali žlté dresy, pretekári z 50 km trate si odniesli červené dresy a najväčším borcom zo 90 km trate boli odovzdané návleky na ruky . Kráľovský maratón u mňa získal 1. miesto za najlepší maratón tohto ročnej sezóny. Prostredie, v ktorom sa maratón odohrával bolo skutočne nádherné. Závod bol plný prijemných prekvapení, v podobe krásnych výhľadov, rýchlych zjazdov a zábavných technických pasáži. Myslím si, že obsahoval všetko čo má správny pretek mať. Trať bola perfektne označená. Červeno - biele fáborky dopĺňali farebné bodky na kameňoch a šípky na asfaltových a lesných cestách. Síce, raz sa aj mne podrazilo zle odbočiť, ale to preto, lebo som bola natoľko uchvátená z trate, že som nedávala pozor. Keďže organizátori rátali aj s touto možnosťou, o pár metrov ďalej ma zastavilo veľkej biele X, ktoré ma nasmerovalo opäť na správnu cestu. Názov „Kráľovský“ maratón doslova vystihuje jeho charakter. Všetkým milovníkov cyklistiky odporúčam, zúčastniť sa tohto zaujímavého preteku. Hobby jazdci si krátku trať užijú určite naplno a tí, ktorí si trúfajú na viac budú mať niekoľko násobne viac zážitkov, ktoré budú moc zažiť na 50 a 90 km trati. Moja tohtoročná účasť bola síce prvá, ale určite nie posledná.   Autor: Monika Sedliačková Foto: Tomáš Chabada a Anton Ďurina

Pozvánka: CONTINENTAL NOVODUBNICKÝ MARATÓN 2015
14. 08. 2015 Reportáže

CONTINENTAL NOVODUBNICKÝ MARATÓN 2015 Staň sa súčasťou najstaršieho MTB maratónu na Slovensku! Kultový „Dubničák“ už po dvadsiaty prvý raz v Novej Dubnici, v sobotu 29.augusta 2015. Súčasťou podujatia sú aj bežecké krosové preteky a otvorené majstrovstvá Slovenska terénnych jednokoliek. Novinkou tohto ročníka sú nadupané nové trasy v krásnom prostredí Strážovských vrchov. Kvalitné výšľapy a nádherné zjazdy si užiješ na 5 pripravených trasách - BABY (12km/430m #RUN), BASIC (20km/630m #MTB #RUN #UNI), KLASIK (40km/1600m #MTB), HARD (72km/2550m #MTB) a KING (104km/3870m #MTB). Trať KING sa vracia po 14 rokoch, len pre skutočných borcov! Pretekár, ktorý ju zdolá najrýchlejšie, získa pohár primátora mesta Nová Dubnica. Ostáva aj súťaž TEKMAR kráľovná Baske – ocenenie pre pretekárku, ktorá ako prvá vyšliape vrch Baske. Rodina, ktorá vyhrá súťaž o najpočetnejšiu maratónsku rodinu, dostane v cieli sponzorský dar. Pre malých bikerov sú prichystané špeciálne juniorské kategórie na tratiach BASIC a KLASIK, zasúťažiť si tak môžu už deti od 8 rokov. Nesúťažne sa môžu na maratón prihlásiť aj menšie deti, všetky deti oceníme diplomom a malou cenou od sponzorov.     V amfiteátri letného kina bude prebiehať na cyklotrenažéroch súťaž o hodinky značky FESTINA – Festina Chrono Bike Tour 2015. Tiež si môžeš skúsiť aké to je prevrátiť sa v aute hore nohami na trenažéri prevrátenia motorového vozidla od BECEPu. Čerešničkou na torte je vystúpenie hudobno - pracovnej skupiny Vrbovskí víťazi v priestoroch cieľa v poobedňajších hodinách.   Viac info o propozíciách, trasách a prihlasovaní na www.maraton.sk. Aktuálne informácie sleduj aj na sociálnych sieťach FB a Twitter – MTB klub Dubnica. Info: http://www.maraton.sk/, https://www.facebook.com/dubnickymaraton?fref=nf Autor: Luboš Dupkala Zdroj: organizátor NDM FOTO: FAXCOPY

Veľké Spišské dobrodružstvo - Spišských 333 :)
04. 08. 2015 Reportáže

Veľké Spišské dobrodružstvo - Spišských 333 :) Pár rokov dozadu som sa zúčastnil svojho prvého MTB polmaratónu v Súľove. Vtedy som s nemým úžasom na tvári sledoval borcov,ktorí stáli na štarte dlhej štreky a nechápal som,ako sa dá vôbec prežiť v sedle biku viac ako 80 km. Ako mi rokmi pribúdali kilometre na biku, posúvali sa aj moje hranice na maratónoch. Po absolvovaní minuloročnej A-strecke na Salzke som si povedal,že už asi nezažijem nič extrémnejšie.Predsa len,každý máme svoje hranice. Prišla druhá polovička júla 2015 a ja počas vychutnávania obeda si prečítam,že niekde na našom krásnom Spiši, organizujú pretek s názvom Spišských 333 EXTREME. Po prečítaní propozícií mi aj obed prestal chutiť. Vyše 300 km nonstop na biku a nastúpaných cca 6500 vm ma presvedčilo,že je tu moja ďalšia hranica extrému,ktorú chcem prekonať. Prihlásený som bol okamžite (nech si to nerozmyslím :) ) a už iba vybaviť dovolenku na piatok, kedže štart je v pracovný deň. Počet štartujúcich je limitovaný na 100. Tento rok pridal organizátor aj "krátku" verziu tejto trate, ktorá mala 210 km a cca 4000 vm. Vo štvrtok po práci sadám do auta a moja cesta vedie priamo do Spišskej Novej Vsi. Podvečer prichádzam na prezentáciu, všade usmiati ľudia a aj známe tváre,ktoré som dlho nevidel. Neviem sa už dočkať kedy to vypukne! Som trochu nervózny, kedže od mája som poriadne nesedel na horáku a ani neštartoval na žiadnom preteku. Piatok ráno stojím na štarte s Radom a Rišom. Predštartové poučenie a výklad trate bol v zmysle:keď začne pršať tak prestane, ale keď si budeme myslieť,že nám je zle, tak to je nič.Bude horšie. Tieto slová ma celkom "povzbudili" a o deviatej už vyrážame na trať. Úvodné kilometre mi pripomínjú výlet cykloturistov v družnej debate plnej východoslovenského nárečia. Moja taktika je jasná. Musím sa s niekým držať, nakoľko nemám v GPS nahratú trasu a na sedlovke mi chýba pumpa. Hlavne,že som si zobral 150g salámi. Veď pre istotu.Možno sa mi s ňou podarí opraviť defekt :) Po pár km počujem SVETLÁ!! Zapínam a vchádzame do tunela,kde som mal čo robiť,aby som sa hneď nevykúpal v studenej vode. Paráda a pokračujem smer Slovenský raj. Prebehnem cez Podlesok a lesnou cestou prichádzame na vrchol Suchá Belá. Skupinky sú už vytvorené a jazdu naprieč Slovenským Rajom si užívame naplno. Po príchode na Stratenskú Pílu ma víta občerstvovačka. Nebola sľúbená žiadna podpora na trati,až na rízek so zemákmi po 200 km. Celkom som sa potešil, hltám banány a prelievam ionťákom.Vyrážam s bikerom Matejom prezývaným Kivi a tvoríme dvojku, ktorá sa nakoniec spolu dostane až do cieľa. Letíme asfaltkou do Hnilca, cez kopec do Hnilčíka a nakoniec v protivetre vyše 30 km do Gelnice. Vo dvojici sme sa striedali a aj preto sa nám išlo ľahšie ako sólistom,ktorých sme obiehali. Pred Gelnicou sa jeden z pretekárov sťažuje,že máme odjazdených zatiaľ iba 145 km. Stúpanie z Gelnice hodnotím na jednotku. Prechod cez Plejsy a zastavujem v Krompachoch,kde čakám navigátora Mateja. Vo dvojici ideme smer Poráč. Zisťujeme,že pred nami je iba jeden pretekár. Nikto z nás to nečakal a tak s dobrou náladou smerujeme na hrebeň. Tam sa opäť rozdeľujeme a ja švihám na Spišskú sám.Čo sa týka nejakého značenia na trati povedali nám,že niekde niečo vyznačia,ale nič negarantujú. Moja orientácia zlyhala v dedinke Teplička a neskôr aj v samotnej Spišskej, kde som chytil také nervy,že si to odniesla papierová mapa,ktorú sme dostali od organizátora. Pochopil som,že nabudúce to bez GPS nemá význam. Nakoniec prichádzam na kontrolu po 200 km,kde fasujem spomínaný rízek a stretávam Mateja.Ten mal už dojedené, prosím ho nech ma počká.Vedel som,že na sólo to v noci nedám. Určite by ma tam zožral nejaký medveď. Cítim sa vynikajúco, teším sa,čo nám prinesie nočná jazda popod Branisko a cez Levočské vrchy. Nálada výborná,tma tmavá. Po pár km nastávajú problémy s navigáciou. Zle sme odbočili a musíme sa vrátiť.Strata cca 45 min,ale aj to sa stáva. Pred polnocou prichádza hlaďák. Krčmy tu zatvárajú okolo desiatej. Nastáva problém.Akútne potrebujem niečo, horalku-hocičo. Matej vyzerá v klídku. Rozhodol som sa búchať na okno jednej krčmy,dokiaľ sa mi nepodarilo vybúchať dva čaje a horalky. Trocha som sa najedol a pokračovali sme na Korytné a sedlo Prašivá. Policajti nám síce cestou dohovárali,aby sme si to rozmysleli,vraj tam je poľovačka.Nič, trať je vytýčená a smer nemeníme. Prvého pretekára sa policajtom podarilo prehovoriť,či ako to bolo už presne neviem. Začína byť chladno a zjazdy sú pre nás utrpením.V dolinách sú dva stupne a prichádza povestná nočná kríza. Druhá horalka sa ukázala spolu s kofeínovým gélom ako kľúčová,aby som na biku ako tak nezaspal. Využívam celú šírku vozovky a snažím sa ísť hlavne dopredu. Matej je ticho,ja bývam ukecaný,ale aj mne už došlo. Prestávam si cítiť nohy a začína prechádzka.Matej sa v pohode pridáva,žiadny únik nepodniká.Aj tak už vôbec netušíme na akom mieste ideme. V Levočských vrchoch,na nejakom 260 kilometri začínajú rôzne halucinácie typu: Čo si vravel? Ja nič . . . Vidíš,tam sú nejakí ľudia? Kde?... Boli sme už obaja mimo a jediné čo nás zachránilo,bol východ slnka. Tešil som sa na teplo a svetlo. Na svitaní prichádzame do Levoče. Už iba pár km a sme v cieli. Organizátor nenechal nič na náhodu a pre prípad,že by niekomu bolo málo, asfalt sa do Spišskej samozrejme nešiel. Nadelil nám ešte tri menšie kopčeky,z ktorých jeden som ledva vyšiel v sedle a kričal tak,že to museli počuť aj v Spišskej pri cieli.Nech vedia,že ideme a zohrievajú párky. Môžem skonštatovať,že som sa dal riadne dole.Nebyť Mateja a jeho navigácie,neviem v akej prd..i by som skončil. Podcenil som prípravu.Je to pretek bez podpory a iných bežných vecí,ktoré každý očakáva na klasických maratónoch.Popravde, ani si neviem predstaviť vyfáborkovať vyše 300 km trate a nastavať regulovčíkov,ktorí by na niektorých miestach museli aj stanovať. Organizátor aj napriek tomu na dôležité miesta nakreslil šípky a rôzne značky. Keď nebola značka, išlo sa po cyklocestách, ktorých je tu na okolí"do bludu"-ako by domáci povedali. Zázemie preteku nám poskytla športová hala a vedľajšia krčmička,ktorá sa nám postarala o jedlo a pitie. Musím vyzdvihnúť a pochváliť servis v cieli. Po príchode do cieľa mi zobrali bike a vyčistili tak, že ja už doma nemusím nič, len namazať. Na stole ma čakali párečky a po jedle nealko radler. Nepamätám si, kedy som v sede pri raňajkách zaspal. Tak sme si s Matejom podali ruky a išli spať. výsledky: http://www.333.spis-region.sk/ Tento pretek mi ukázal región Spiš,ako som ho doteraz nepoznal. Napríklad už teraz viem,že určite sa raz opäť vyberiem do okolia Poráča (je tam kúzelne),ale asi to bude najskôr o rok, keď budem stáť opäť na štarte tejto skvelej akcie na našom krásnom Spiši. Autor: Tomáš Tomašek Foto: Tomáš Tomašek, Rado Dolfik Tilandy

Pozvánka: HORAL TOUR 2015
04. 08. 2015 Reportáže

Názov podujatia: HORAL TOUR 2015 Termín konania: 14. - 16.08.2015 Miesto: Svit a okolie (Vysoké a Nízke Tatry) Organizátor: Športový klub HORAL - ALTO Slovakia v spolupráci s mestom Svit a partnermi Popis: V dňoch 14. - 16. augusta 2015 spozná cyklistická verejnosť majstrov Slovenska XCM v horskej cyklistike pre rok 2015 počas preteku HORAL MARATÓN, ktorý je súčasťou trojdňovej etapovej HORAL TOUR. Dejiskom pretekov bude už tradične mesto Svit, Vysoké a Nízke Tatry. Prvý ročník Maratónu HORAL sa konal už v roku 2000 ako reakcia na stúpajúcu popularitu vytrvalostných pretekov na horských bicykloch pre rekreačných ako aj výkonnostných cyklistov. Trojdňový etapový HORAL TOUR začal svoju históriu písať v roku 2009. Dodnes nenašiel tento etapový pretek na Slovensku nasledovateľa a tak stále zostáva jediným a tým pádom aj jedinečným etapovým MTB (mountain bike) maratónom na Slovensku. Rokmi získava podujatie nielen na kvalite, ale i na obľúbenosti. V aktuálnom ročníku očakávajú organizátori účasť približne 700 účastníkov z radov dospelých a 350 detí. V roku 2017 bude mať pretek HORAL maratón štatút Majstrovstiev Európy a do našich končín tak zavíta európska špička horskej cyklistiky. Cyklomaratón HORAL aj etapový HORAL TOUR nie sú pretekom len pre výkonných športovcov. Tratí a kategórií je viac. Trasy sú volené tak, aby si cyklista každej výkonnostnej kategórie našiel tú svoju. Štartujú vždy vo Svite a účastníkov v prvej etape zavedú na Štrbské Pleso do Vysokých Tatier. V druhej etape majú na výber 3 trasy a v najťažšej z nich je odmenou zdolanie Kráľovej Hole (1 946 m.n.n.). Tretia etapa je technický XCO (cross-country) okruh vo Svite v pohorí Kozie chrbty. ETAPY HORAL TOUR 14. - 16. august 2015 piatok 14. august 2015 - 1. ETAPA HORAL TOUR 2015 - VYSOKOTATRANSKÁ sobota 15. august 2015 - 2. ETAPA HORAL TOUR 2015 - (ŠKODA HORAL MTB MARATÓN) NÍZKOTATRANSKÁ nedeľa 16. august 2015 - 3. ETAPA HORAL TOUR 2015 - "IXCÉČKO" a DETSKÁ TOUR PETRA SAGANA (HORAL JUNIOR) sprievodné aktivity: DETSKÁ TOUR PETRA SAGANA, večerné koncerty skupín Cheers a Hrdza. kontakt na organizátora: Športový klub HORAL - ALTO Slovakia, Mierová 84, 059 21 Svit, horal@horal.sk viac informácií a propozície nájdete na stránke www.horal.sk video pozvánka: https://www.youtube.com/watch?v=EalmKrvg6bc Autor: Luboš Dupkala Zdroj a foto: Športový klub HORAL

Report: ŠKODA STUPAVA TROPHY 2015
30. 07. 2015 Reportáže

ŠKODA STUPAVA TROPHY 2015   Dňa 25. 07. 2015 sa uskutočnilo 4. kolo série ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2015 s názvom Škoda Stupava Trophy. Na štart sa postavilo celkovo 872 pretekárov, ktorí postupne štartovali v 5 kategóriách: 105 km, 76 km, 42 km, 25 km a novinkou bola 17 km trať jednokoliek, ktorú absolvovali 2 pretekári. Okrem Slovákov, ktorí tvorili najväčšie zastúpenie, sa maratónu zúčastnil veľký počet zahraničných pretekárov z: Česka, Rakúska, Maďarska, Holandska a Talianska. Areál pretekov bol nabitý energiou a dobrou atmosférou. Kým som sa dostala k registrácií, prešla som okolo stánkov, ktorých množstvo ma veľmi milo prekvapilo. Na registrácií nás vítali vysmiate dievčatá, ktoré zabezpečili, že celé „papierovačky“ prebehli rýchlo a plynule. Po zaregistrovaní sme si s priateľom pozreli štart najväčších borcov, ktorí odštartovali na 105 km trati a išli sme sa nachystať. Pri prezeraní kufra som však zistila, že mi chýba veľmi podstatná vec – tretry ostali doma. Začala sa naháňačka. Obehla som všetky stánky, ktorých bolo v areáli neúrekom, ale žiadny z nich nemal na predaj tretry. Chalani z MTBikeru mi ponúkli, že mi požičajú pedále z ich bikov, aby som mohla ísť aspoň v teniskách. Z ich ochoty som bola milo prekvapená. Ale z predstavy štartovať bez tretier som nebola moc nadšená, a tak som zháňala ďalej. Zahliadla som kamaráta Jožka z klubu Finančné centrum, ktorý mi požičal svoje náhradné. Aj napriek tomu, že boli o 3 čísla väčšie, 4 páry ponožiek to spravili. Štart 25 km trati, ktorej som za zúčastnila bol veľmi hektický. Pretekári, ktorí chceli byť na čele pelotónu, sa tlačili na štartujúci v 2. vlne na 42 km trati, ktorá ešte neodštartovala. Postupne si ale každý našiel svoje miesto a všetko sa upokojilo. Na chvíľu. Po štartovnom výstrele za začala neskutočná zábava sprevádzaná adrenalínom. Asfaltový úvod vždy roztrhá balík na niekoľko časti a na tomto preteku tomu nebolo inak. Veľkým zážitkom pre mňa bolo sledovať helikoptéru, ktorá nás prvé kilometre sprevádzala. Vznášala sa len niekoľko metro nad nami pokiaľ sme nevstúpili do lesa. Stupavský maratón prechádzal cez krásne prostredie Malých Karpát, ktoré je charakteristické rovinatým profilom. Tento terén vyhovoval okrem mňa aj mnohým ďalším pretekárom. Stúpania boli síce mierne, ale zato dostatočné dlhé, aby sa pretekári stihli aj zapotiť. Keďže bola trať perfektne upravená, viditeľne označená známe stupavské singláče som si mohla užiť naozaj naplno. Ak bol jazdec technický zdatný dokázal v singltrackoch nabrať veľmi veľkú rýchlosť. Klopivé zákruty dodávali trati dynamickosť, a technické pasáže posúvali jej náročnosť na vyššiu úroveň. Pretek bol natoľko rýchly, že som občerstvovačkou len preletela a za plnými stolmi sa len tak zaprášilo. Zbesilú jazdu zastavil až prechod potokom, ktorý sa nachádzal pred finálnym 400 metrovým eliminátorom. Väčšina pretekárov toto osvieženie nečakala. Menej zruční jazdci pred ním spomalili, no ja v takýchto situáciách brzdy nepoznám. Spomínaný eliminátor bola trať vylepšená brvnami a paletovými prekážkami v podobe skokov a schodov, ktoré museli pretekári na záver trate prekonať. V cieli nás čakalo svieže občerstvenie v podobe ionťakov a piva. Na cieľovej rovinke sa začali zbierať pretekári, ktorí dokončili trať a chceli sa podeliť so svojimi pocitmi s kamarátmi. Zrazu sa nebolo kde postaviť a tak sme odložiť biky do úschovne, ktorá fungovala na 120 % a išli sme sa osviežiť do ľadovej sprchy. Hlad nenechal na seba dlho čakať, ale rada na jedlo bola nekonečná. Po doplnení energie v podobe kuracieho rizota a pepsi sme si začali konečne užívať skvelú pretekársku pohodu, ktorej prispievala celá rada partnerov maratónu v areáli pretekov. Stánky mali pre návštevníkov a účastníkov maratónu pripravenú rozmanitú ponuku od známych značiek ako: Uvex, Velo City, Power Bar a iné. Organizátor ŠKODA TOUR nezabúda ani na najmenších, a preto pravidelne na svojich pretekoch vytvára zónu pre deti, kde sa môžu vyšantiť, kým ich rodičia povzbudzujú svojich favoritov alebo priamo bojujú o umiestnenie na stupni víťazov. Na týchto pretekoch nemohli chýbať ani zástupcovia Eleven, u ktorých si každý prišiel na svoje, nakoľko ponúkali široký sortiment od ponožiek, rukavíc cez termoprádlo, tímové dresy až po čelenky, ktorých dizajn a skvelá kombinácia farieb ma veľmi zaujala. Novinkou nielen na stupavskom maratóne, ale i na Slovensku vôbec, bola Práčovňa Whirpool, ktorá pretekárom umožňovala bezplatné vypranie a zároveň vysušenie cyklistického oblečenia. Počas približne 45 minútového procesu si mohli jazdci oddýchnuť a relaxovať na pohodlných lehátkach pri čítaní časopisov. Zatiaľ čo v susednej Českej Republike je táto služba štandardom, na Slovensku sa postupne len rozvíja. V Stupave zožala veľký úspech a môžeme s ňou počítať i na ďalších pretekoch.   Čakanie na spracovanie výsledkov a prípravu ocenení nám spríjemňovali kapely Finest Groove a Silent Trio, ktorých repertoár bol plný modernej hudby. Piesne z rôznych žánrov, slovenské či zahraničné potešili staršiu i mladšiu generáciu. Paralelne so Stupavským maratónom prebiehala aj 20. etapa 102. ročníka Tour de France. V dôsledku záujmu bikerov o sledovanie dojazdu na tour, boli organizátori ústretoví a umožnili sledovanie priameho prenosu Tour na veľkoplošnej obrazovke, ešte pred vyhlásením výsledkov a žrebovaním tomboly. 13. ročník stupavského maratónu hodnotím veľmi pozitívne, skvelá atmosféra, výborné počasie, perfektná organizácia. Je jedným z najlepších maratónov na ktorých som sa túto sezónu zúčastnila a vrelo ho odporúčam aj ostaným bikerom. Ak sa naň rozhodnete o rok prísť, určite sa tam stretneme. O zážitok budete mať zaručene postarané.   Výsledky zo ŠKODA STUPAVA TROPHY 2015 sú k dispozícií na: http://stupavskymaraton.mtbiker.sk/vysledky   Autor: Monika Sedliačková Foto: Tomáš Chabada    

Fotogalérie

Salzkammergut Trophy 2015
14. 08. 2015 1 fotograf
Oravský cyklomaratón 2015
14. 08. 2015 1 fotograf