Čergovská stopa cyklistický megaorgazmus, alebo keď cieľom pretek nekončí

Mám v tomto roku najazdených 1400km, som nažhavený na nejaký poriadne adrenalínový zimný cyklo zážitok, takže som sa rozhodol vyskúšať niečo nepoznané. Zimný MTB Čergovská stopa 2013 na severovýchode Slovenska...

Po rozpakoch na 1.Zimnom MTB v Bratislave a trojkráľovo blatistom Hradci Králové, povedal som si skúsim do tretice. Aspoň jedna organizovaná zimná bajkovačka by mohla fungovať.

Cestou z Trenčína sa presúvam na východ Slovenska, kde je podľa správ toľko snehu až sa diaľnicu snaží sprejazdniť armáda a v mieste akcie nie je elektrika. Ou wej, keď extrém tak poriadny. Ako vždy som si vychutnával východniarsku pohostinnosť u môjho kamaráta Riška z Košíc, kde som prenocoval a tešil čo príde v sobotu. Večer dávame bajky do auta, aby sme ráno mohli dlhšie spať. Vyrážame, čím viac sa približujeme k Raslaviciam, tým viac je všade snehu. Prezentujeme sa, dostávame pekný suvenír v podobe miestnej keramiky, tričko aj s profilom trate. Hádžeme veci na prezlečenie do vaku, ktorý odváža vetrieska a 1 auto organizátora. Chystáme sa na štart

Žiadne vrtuľníky, média či politici, „len“ všade prítomný úsmev a dobrá nálada.

Podľa GPS nás čaká 28km a viac ako 770 nastúpaných metrov. V cieli som zistil, že to bolo trošku viac ale nepredbiehajme. Keďže záujemcov o túto nevídanú akciu bolo viac než dosť štart sa posúva o 10 minút.

Je 10:10 a štartujeme. Cesta je perfektne upravená avšak sami ľad, takže sa teším ako malé decko. Prvé “ držkopády“ nedali na seba čakať. Pelotón sa pomaly začína trhať. Snažím sa držať slušné tempo, ale keďže sa nemienim dolámať, tak to po lade moc nepúšťam a teda ani nepadám. Po obec Hertlík ideme skupinky v dobrej nálade pokope. Regulovčík odkláňa krátkych doľava smerom k hlavnému uphillu a mňa posiela urobiť si ešte jedno kolo keďže som bol na dlhej. Na moje prekvapenie ostávam sám. Trať neznačená lebo niet kam dať značky, keďže stále sneží. Usporiadatelia si poradili a veľmi bravúrne a rozmiestnili regulovčíkov a naviac stále premávali policajti, keby niekto zablúdil alebo mal nejaký problém (no moc dôvod som v živote nemal na chválu našich policajtov, tu dávam palec hore, fakt profesionálny prístup). Miestni občania nás majú asi za bláznov. Oni sa trápia s metrákmi snehu a ľadu a my sa tu bajkujeme, ale zase na druhej strane nám fandia, tlieskajú no proste super. No späť k preteku. Som rám, že po čase dorážam ešte na okruhu pred záverečným uphilom prvú dvojicu za ktorými chvíľku hákujem potom pre zmenu sa „vozia„ oni, nakoniec ich opúšťam.

Mám za sebou 21km a som na odbočke smer chata, podľa gps už len 7km, ale plus zhruba 500 výškových. Sám som si to vybral. Stretám Riška, ktorý mal našliapnuté na bedňu, ale keďže predsa len to bol dlhý úsek na brodenie sa snehom, rozhodol sa zabaliť to. Ešte ma kamarátsky vyprevádza cca 2km, kde sa dá ísť na bajku a lúčime sa s tým že on ide na kávu :)

Som v absolútnej eufórií, pretože mám za sebou 90% trate, priemer 17 a žiadne tlačenie ako v Blave (kde podľa usporiadateľov bola trať lepšia ako cesty pre autá, ale to je už minulosť).

Postupne začíname naberať na výške, chvíľu tlačíme a chvíľu na to bajkujem. Z časti kvôli množstvu snehu a z časti aby sme si oddýchli. Teda aspoň ja. Stretávame bežkárov ale aj skialpinistov, ktorí nás zdravia ponúkajú miestne ionťáky (čaj s rumom). Proste super náladička. Som cca 2km od cieľa, stretám prvých „skolabovaných“, kŕče. Pre istotu som si zobral viacero gélov a tak ich rozdávam, snáď im to pomohlo. Začínam byť vcelku zničený, ale v tranze. Príroda, spolujazdci, atmosféra na jednotku a zrazu povzbudzujúci potlesk a informácia, že do cieľa ostáva posledných 200metrov, zjazd a si v cieli. Super! Zhruba za 2hod 20min. som to zdolal. Cieľ v nadmorskej výške cez 930mnm. Prišiel cyklistický megaorgazmus. Gratulujeme si navzájom, že sme to zvládli a pritom väčšina ľudí sme sa nikdy nevidela, o to mi to prišlo sympatickejšie.

Na chate super atmosféra a len tma, okrem ohňa v krbe. Stále nie je elektrika, ale zjavne to nikomu neprekáža hlavne ak dostanete rízek a pivko. Vyhodnotili najlepších z každej kategórie. Detaily o výsledkoch najdete na www.starbike.sk

Asi by mal prísť záver nuž ale ešte nie.

V cieli už sme, ale ešte táto akcijka má aj druhú čast. Treba sa na bajkoch dostať aj dole. Čo som zjavne nedomyslel a aj s ruksakom na chrbte, teda skôr s mojim megavrecom bude ešte veľká sranda. Hláška milého pána, ktorý skončil na bedni za veteránov. „Cieľom to na Čergovskej stope nekončí“. V druhej časti akcie som si teda uštedril nespočet zábavných okamihov a pádov, keďže moje vrece lietalo kade tade. Nakoniec stretávam kamaráta Riška, ktorý keď vidí moje vyčerpanie, nakladá môj bajk, veci a skoro aj mňa do auta a odchádzame z podarenej akcie.

Teraz už naozaj záver.

Pozitíva tejto akcie: perfektná a hlavne upravená trať tak, aby väčšina bajkerov nevenčila bajky, ako v Blave, ale sa bajkovali a trochu toho tlačenia pred chatou patrí k tomu a verím že tí bedňoví to dali bez tlačenia.

Mínusy? ani žiadne snáď len, čo uznal i sám organizátor, domyslieť odvoz vecí na chatu ale aj z chaty (vetrieska zapadla). A trochu lepšia propagácia, aby to pritiahlo viac účastníkov, napríklad aj od nás z divokého západu.

Za seba, po minulé roky som chodil na všetky MTB akcie v okruhu 500km, ale teraz už si vyberám to čo ma baví a hlavne, kde som spokojný. Čergovská stopa? Čo sa týka zimných maratónov má v mojom kalendári odteraz pevné miesto.

Pre tento rok BEST ONE!!!

Autor a foto: Rado Tilandy