Report 2: Dubnický maratón 2012

Prach si a na prach sa obrátiš!

Áno aj tak by sa dal definovať 18. Ročník Dubnického maratónu. Organizátori dopredu na rôznych fórach sľubovali, že trať bude rýchla, suchá a prašná. No a samozrejme , že sľuby treba plniť. Podľa toho som aj obul môjho tátoša.

Po príchode do Novej Dubnice sme sa šli hneď zaregistrovať. Registrácia prebehla bez komplikácií a rýchlo. V štartovnom balíčku sme dostali aj sadu na lepenie, asi vedeli, že sa mi zíde. Ale o tom po tom. Čakali sme ešte na kamaráta, ktorý mal dôjsť vlakom, preto som ani nestihol štart trate HARD. Našťastie, som ale stihol jedno pivko pred KLASIK-om, na ktorý som šiel. Spolu s kamarátom sme sa zaradili pekne na koniec a čakali na výstrel.

Po štarte nás mestom sprevádzalo vozidlo mestskej polície, no a potom sa už každý začal radiť ako sa cítil. My sme pomaly začali predbiehať ostatných hneď za mestom. Išlo sa mi celkom dobre a trať mi ubiehala rýchlo. Ani neviem ako a bol som na prvej občerstvovačke. A tu som sa zdržal dosť dlho. Čakal som tu na spolujazdca .Tak som využil príležitosť a riadne som sa dotlačil. Fakt si bolo z čoho vyberať . Ani sa mi nechcelo ísť preč, ale sľúbili mi, že všetky občerstvovačky budú takéto. Kamoš prišiel trochu poodieraný po páde, ale našťastie to nebolo nič vážne. No niektorí toľko šťastia nemali. Zdravoťáci mali čo robiť. No nič, nešťastný odchádzam z občerstvovačky a ponáhľam sa na ďalšiu. Táto mala byť na Baske, pred ktorou nás čakalo 10km stúpanie. Priznám sa, že som vôbec nemal pocit, že by to bolo také dlhé. Na tomto úseku ma obiehal aj Juraj Meliš a chvíľu po ňom aj Karel Hartl (z dlhej, samozrejme). No ten ma tu vlastne obiehal dva krát ;O) Asi sa niekde kopol, alebo si odskočil. Posledných pár metrov na vrchol sa naskytol aj krásny výhľad do doliny.

Tak som sa tešil na tú občerstvovačku, prídem hore a to len pitná. Ale však aj piť treba. Keď som uvidel farbu toho ionťáku váhal som či ho skúsiť. Nazvali sme ho ,,pomsta z lesa“.

Nechutil až tak zle, ale tá farba... Kým sme sa občerstvovali došiel chalanisko s rozsekaným plášťom a nemal náhradnú dušu. Tak som mu dal moju, však mám lepiacu sadu, keby dačo. Nasledoval zjazd, z ktorého naskakovala husia koža. Keby som tam bol sám, tak to dám, ale nechcel som ohrozovať ostatných a tak som to radšej zbehol po vlastných. Vyšli sme na lúku, z ktorej bolo dokonca aj Kľak vidieť, a po nej sme sa spustili na Homôľku .Tu boli dokonca aj párky. Začalo tu trochu poprchať tak som si dal zo tri kým boli ešte teplé. Zjazdom sme sa presunuli do Dolnej Poruby. Tu nasledoval úsek na ustálenie po tej vytriasačke, keďže sa šlo kus po asfalte. V jednej zákrute na konci dediny ma skoro vynieslo z cesty. Hneď som vedel ktorá bije. Požičiaš dušu dostaneš defekt. Zákon schválnosti funguje všade, na pretekoch obzvlášť.

Kým som lepil, obehlo ma kopu jazdcov a medzi nimi aj kamarát. Našťastie na mňa počkal. Pokračovali sme ďalej už spolu. Nasledovala neplánovaná zastávka. Dáki domorodí obyvatelia v mierne podnapitom stave tu ponúkali domácu. Nie klobásu. Samozrejme, že som si dal. Akoby som druhý dych chytil. Všetkých, čo mi ušli som stihol dobehnúť. V Hornej Porube som sa naposledy občerstvil a pokračovali sme do Ilavky. Tu bola ďalšia OS, ale tu som vynechal, keďže som mal všetkého dosť. Nasledovalo stúpanie, ktoré som radšej absolvoval vedľa biku. Potom už len hore, dole a nekonečný zjazd až do cieľa. Ešte pred kobercom som počkal na spolujazdca, aby sme došli naraz, tak ako sme aj vyštartovali.

V cieli som si dal akurát tak pivko. Guláš všetci chválili, ale ja som bol najedený ešte z občerstvovačiek. Nečakal som ani na výsledky a tombolu, lebo sme sa ponáhľali domov.

Dubnický Maratón bol asi najlepší aký som túto sezónu absolvoval. Či už traťou alebo organizáciou. Klobúk dole odviedli ste kus práce. Ďakujem za všetkých zúčastnených. A o rok sa vidíme opäť.

Autor: Erik Kubík

Foto: Erik Kubík