Report: Čergovská stopa 2015

Čergovská stopa 2015, alebo z lokálnej srandy megapretek

Pred troma rokmi ma zavialo prvý krát cca 400km od rodnej hrudy na severovýchodné Slovensko, na naturálny uphill pre pár fandov, kde sme sa brodili v metroch neupraveného snehu. Bolo veselo, kto mohol sa v cieli zostrelil ako sa na východe patrí. Minulý rok som vedel do čoho idem, že bude sranda a pohostinnosť. Snehu až na posledných pár metrov nebolo, ale zato veľká spokojnosť.

Tento rok som nemal žiadne tisíce km najazdené ako po minulé roky. Jeden úraz strieda druhý, proste starý somár. Niet sa čo čudovať. Ešte pred akciou mi narástlo predlaktie ako Pepkovi Námorníkovi po X pádoch nielen na bajku. Doktor krútiac hlavou mi odobril trojdňovku na divokom východe, ale hlavne opatrne.

Fajn, že sa mi pracovné povinnosti na východe opätovne podarilo zorganizovať tak, aby som mohol v sobotu stáť síce ako krýpel na štarte. Nič nové. Popri práci neprekonateľná pohostinnosť východniarov (rozmaznávať sa dávam rád), či poľovníkmi zo severovýchodu alebo tradične Riškova očarujúca drahá od Košíc a jej nekonečné dobroty.

V sobotu ráno sa presúvame s predstihom na registráciu. Vítajú ma ako starého známeho, slivovica samozrejmosťou. Veľkou zmenou je masa ľudí na štarte, cca 250 pretekárov a nielen z Prešova a okolia, ale aj z Bratislavy, Partizánskeho ... Teší ma to úprimne. Je to jeden z dvoch zimných MTB podujatí a jeden kde je snehu, ľadu a adrenalínu požehnane.

Je 10:00hod, štartujeme za asistencie policajtov. Kedže som krýpel bez ambícii idem na chvost, ale o to si to viac užívam. Fotím sexy bajkerky, či kámošov na fatbikoch. Tempo ako vždy vražedné, ale keďže sa prvé dva okruhy idú po asfaltke žiadne brzdenie sa nekoná. Pred nami nemalá skupinka zablúdila, pretože regulovčík hasič mal asi smäd a ... My čo ideme do pohody sme usmernený a neblúdime. Za nami je cca 25km a konečne nekonečný uphill. Najprv trochu ľadu a potom sneh, veľa snehu, ale krásne ujazdeného, vyfrézovaného až na posledných cca 1,5km. Veselo lenivo sa vozím. Pred vrcholom schádzam z bajku a tlačím, ako pozerám nie sám. Kedže nieje o čo bojovať fotím všetko možné aj dvojmetrové záveje a spúšťam sa do cieľovej roviny. Super vyše 2,5 hodiny, neskôr zisťujem že dlhšie to nikomu netrvalo. :)

Zuzka z Košíc je strieborná, ale aj ostatné kámošky berú skalpy. No moc žien nenašlo odvahu sa postaviť na dlhú, takže im to prajem. Riško mi dal 20 minút a to ešte zablúdil. :)

Prví miestny chrti to dávajú za astronomických 1hod 11min, čo znamená priemer nad 25km/hod. Nechápem, podotýkam že GPH mi ukazovalo rovných 900m nastúpaných. (i keď aj s odjazdom do cieľa). Úprimne gratulácia.

Tak ako pred dvoma rokmi ani tento rok tu cieľom nič nekončí. Niektorí alkoholom potužení skúšali downhill. U väčšiny to skončilo zapichnutím v snehových závejoch. :) Bolo aj zopár takých, ktorých musela odviesť sanitka. Ale nakoniec podľa informácii orgaizátora dopadlo všetko OK.

Po vyhlásení výsledkov nasledovala tombola a nakoniec sa púšťame dole. Žiaľ mnohí zjazd precelili a skončili na pohotovosti. U mňa len narazený prst, lakeť a v srdci skvelá spomienka.

Jáááj o rok znova :)

Autor a foto: Rado Tilandy