Report: Jarný šprint Bystrička

Nedeľné ráno, pohľad z okna, sychravé počasie, dážď. Pre istotu som skontroloval ešte radarové snímky a tie tiež nepredpovedali práve najsuchší pretek. Celkom som sa už zmieril s faktom, že predsavzatie o nepretekaní v daždi sa mi zase raz nepodarí dodržať. Hovorím si, veď je to len pár kilometrov a niečo cez 20 minút utrpenia, to sa predsa za pretek ani považovať nedá. Nakoniec bolo našťastie všetko inak. Teda skoro všetko. Blato a dážď sa síce nekonalo, ale tých 20 minút utrpenia ostalo.

Ale pekne po poriadku. Tradične posledný aprílový víkend sa v Bystričke pri Martine konal už 4. ročník MTB časovky do vrchu pod názvom Jarný šprint. Kvalitnú organizátorskú prácu našich pivných kamarátov z Beer inside teamu potvrdil po štvrtý raz za sebou posunutý rekord v počte účastníkov. Tento rok sa na štart postavilo celkovo 223 štartujúcich vo všetkých výkonnostných, vekových a dokonca aj v jednej hmotnostnej kategórii. Napriek neúmerne predĺženej zime a do poslednej chvíle nie práve ideálnym podmienkam na trati sa nakoniec súťažilo, rovnako ako posledné 3 ročníky, na trase A s dĺžkou 9,2 km, na ktorej sme nastúpali 320 výškových metrov.

Jarným šprintom ako prvým pretekom v sezóne sa začal môj typický sezónny stereotyp. Skorý ranný budíček, zbalenie bajku a vybavenia do auta a cesta na miesto činu. Nasledovala prezentácia, ktorá sa kvôli veľkému počtu štartujúcich trochu natiahla, ale aspoň mal človek trochu času na podelenie sa so zážitkami z jarnej prípravy so starými známymi maratónskymi harcovníkmi a pripravenie „víťaznej stratégie“ na pretek. Postupne aj počasie začalo spolupracovať s organizátormi. Mrakov začalo ubúdať a slnečných lúčov pribúdať a tým sa začala vylepšovať aj nálada organizátorov a hlavne bajkerov. Pred štartom som si dal ešte pohodových pár kilometrov na rozohriatie a o pol 12 som spolu s mojimi tímovými spolubojovníkmi pod štartovým oblúkom čakal na chvíľu s veľkých CH.

Potom to je celé, ako to už na časovkách býva, veľmi jednoduché. 3-2-1 štart. Premotivovaných úvodných pár metrov pre oko divákov a fotografov na hrubej. Rýchlosť 40 km/h v úvode. Tepy zrýchlením formuly 1 idú na maximum. Laktát začína striekať z uší. V tvári výraz psychopata z béčkového Hollywoodskeho filmu. Stehná pália, v pľúcach špendlíky. Z času na čas začuť aj nejaké povzbudzujúce hlasy z okolia, asi od kamarátov čo sa vyskytujú popri trati. Samé stúpanie a žiaden pekný technický zjazd, kde by sa človek trochu zabavil. Do toho všetkého ako to už v Bystričke býva zvykom organizátori zabezpečia ešte kvalitný protivietor, aby sme ani ten kúsok dolekopca na trati nemali úplne zadarmo. V takomto príjemnom rozpoložení človek čaká, kedy to už konečne všetko skončí a polomŕtvy padne v cieli na zem. To všetko sú vlastne dôvody, prečo nemám rád časovky a budem sa radšej 13 hodín motať po kopcoch na A-strecke na Salzke. Ale po tomto všetkom nasledujú aj príjemnejšie veci, občerstvovačka v cieli, chutné cestoviny, čapované pivko, kopec kamarátov, takže vo výsledku to vydá na veľmi príjemný deň. Ešte na doplnenie môj výsledný čas 23 minút a 48 sekúnd. Zase raz brambor na krku.

Víťazom hlavnej kategórie sa stal „Veľký ON“, domáci bombardér z Beer inside teamu Rasťo Balko a medzi ženami suverénne triumfovala Martina Šichtová z KPHC Turčianské Teplice. Okrem časovky sa v Bystričke konala aj 3. etapa Festina Chrono bike tour 2013. Medzi mužmi vyhral Marek Legat a medzi ženami dominovala Zuzana Žideková a vybojovali si tak hodnotný darček v podobe hodiniek Festina.

Napriek tomu, že nemám rád časovky, tak do videnia o rok v Bystričke na 5. ročníku Jarného šprintu.

Autor: Juraj Meliš

Foto: Peter Markovič