Report: Kellys Green Bike maratón

Je zamračené augustové ráno, pozerám von oknom a v duchu si hovorím "počasie vydrž". Silno rozmýšľam, čo si dať na seba a popritom tlačím cestoviny. Mám také zvláštne pocity, nervozita a do štartu Green Bike maratónu zostáva hodina a pol. Tradične sa na blízke akcie v rámci okolia Bratislavy presúvam na biku, tak ani dnes nerobím výnimku.

Na Partizánsku lúku v Bratislave sa dostávam dobre rozjazdený za pol hodinku. Zázemie pretekov je situované do oddychovej zóny v Bratislavskom lesoparku na Železnej Studničke. Organizátor si toto miesto vybral dobre, nakoľko je tu perfektný dojazd do cieľa, ktorý si diváci určite radi pozrú. V neposlednom rade treba spomenúť aj amfiteáter, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný, bufety a ostatné vybavenie, bez ktorého by sa takéto veľké akcie nezaobišli.

Tento rok sa na štart postavilo celkovo 653 účastníkov. Z toho na dlhú trať sa prihlásilo 172 borcov, pre ktorých pripravili 75 km trať s prevýšením 1767 m. Na krátku 34 km s prevýšením 736 m bolo pretekárov samozrejme viac, a to v počte 376. Štartovali v dvoch vlnách, aby sa zamedzilo štuplu, ktorý sa pravidelne vytvára už v prvom stúpaní. Zvyšní závodníci tvorili skupinku najmenších, ktorí si to rozdali v detských pretekoch.

Opäť som si vybral dlhú trať, pár minút pred desiatou sa radím niekde v druhej polovici pelotónu a netrpezlivo čakám na štart.

Po odštartovaní sa už sústredím na premotivovaných, ktorí si svoju desaťminutovku slávy snažia odkrútiť na rovinke hneď po štarte a na začiatku stúpania vytuhnutí odpadávajú - prípadne štuplujú v prvom výšlape na hrebeň. Nejaká tá šklbnutá reťaz a biker v reklamnom pútači po štarte, to je nič. Tento rok sa úvodné stúpanie ide plynulo, nestojí sa. Na hrebeni smerom na Kačín sa začínajú utriasať pozície a samozrejme sa dupe čo to dá. Je to mierne do kopca až na hravú slučku, ktorá vie pekne pobaviť. Slučka zavedie pretekárov z hrebeňa dole k peknej lúčke, ktorú si následne aj každý vyšlape naspäť na hrebeň. Keďže nám nepieklo na hlavu, bola to pohodička.

Postupne sa dostávam popri Malom Slavíne už do priebežného stúpania na Biely Kríž, kde nás čakala prvá občerstvovačka.

Niektorí ani nezastavujú, ja si hrozienko a melónik dám. Posilnený idem po tých, čo nezastavili. Už za salašom dobieham skupinku, ktorá sa mi utrhla na os. V stúpaní sa začínajú trúsiť hlavne tí, ktorých vysoké tempo po štarte heclo, ale nejak zabudli, že pretek má 75 km. Začínam sa rozbiehať a niektorých nechávam za sebou. Nezadržateľne sa blížime po červenej diaľnici na Pezinskú Babu. V tomto období sucha je červená značka vyjazdená komfortne. Pred Pezinskou Babou nás čaká najvyšší bod trate - Konské Hlavy (654 mnm) odkiaľ je to až na Babu viacmenej zjazd.

Na občerstvovačke si opäť nenechám ujsť hrozienko. V servisnej časti mali aj pumpu, olej a duše, čo by ma potešilo v prípade problému.

Nezdržujem sa a valím dole do Slnečného údolia. Je to stále dolu kopcom, tak oddychujem. Po dlhšom zjazde sa dostávam asfaltkou do Limbachu. Odtiaľ sa začína najdlhšie stúpanie na tomto maratóne smer Medvedie údolie. Stúpanie má z Limbachu cca 7 km a prevýšenie 350 m. Celé sa to ide po zvážnici až pod hrebeň, kde začína zvážnica mierne klesať.

Postupne sa dostávam na hrebeň, odtiaľ ma regulovčík navádza smer dolinka a nudnou asfaltkou pod Hviezdu. Po pár nudných km prichádzam opäť do lesa a dorážam na Biely kríž.

Doplnil som vodu a ide sa smer cieľ.

Z Bieleho sa ide rýchlymi pasážami údolím vydrice až po Spariská, kde sa napájam v miernom stúpaní na červenú značku, ktorá ma dovedie až na singel. Mal som šťastie, nik ma tam nebrzdil, pokračujem vo vysokom tempe až zisťujem, že nevidím značenie. Fu čo to? Ale niekoho som zazrel vpredu, tak idem ďalej.

Samozrejme, že som správne neodbočil ako niekoľko ďalších desiatok pretekárov kvôli chýbajúcemu značeniu, ktoré si nejaký inteligent zobral asi domov. Regulovčík to už vedel, tak nás už neriešil, veď sme si asi aj nadbehli.

Posledné stúpanie bolo nejakých pár výškových na Kamzík odkiaľ sme až na pár hrbčekov zjazdovali do cieľa.

Dojazd do cieľa sa mi, ako som už spomínal, veľmi páči tak som si ho patrične užil.

V cieli som bol so sebou spokojný - čas 3:40 spolu s priemerkou nad 20 km znamenal dobrý pocit z výkonu. Ale opäť sa našli pretekári, ktorí to poňali športovejšie a dokázali mi, že trénovať treba viac a viac. Najrýchlejší Muž na dlhej Vokrouhlík Tomáš z teamu BMC-SAVO Racing to dal za 2:47:34. Zo žien bola najrýchlejšia Juhásová Zuzana s časom 3:38:00.

Na krátkej šprintérskej 34 km trati bol v mužoch najrýchlejší, síce iba o chlp, ale predsa, Kaktusák Kubek Tomáš za 1:15:16. Najrýchlejšia žena na 34 km Juhásová Andrea s časom 1:27:13.

Každopádne, tento rok to bol z mojej strany najrýchlejší maratón, čo do priemerky. Myslím, že aj počasie všetkým prialo, keď nám pripravilo ideálne maratónske podmienky. Organizátor sa posnažil ako každý rok a pretekárov na trati zabezpečil na jednotku.

Verím, že každý, kto sa v sobotu zúčastnil neľutuje. Ďakujem za super strávenú, športom nabitú sobotu.

O rok stojím na štarte tohto maratónu opäť.

Autor: Tamáš Tomášek

Foto: Melu