Report: Kráľovský MTB maratón 2014

Prišiel som, prešiel som, prežil som... je nápis na šatke, ktorú som ako posledný absolvent 90-ky dostal od autora.

Ale poďme pekne po poriadku. S Petrom Kuišom alias Fernetom, autorom najšialenejšej MTB trate akú som kedy dal, máme spoločné akurát 3 veci. Máme radi extrémy, pekné bikerky a dobré pitie. Tento rok som sa rozhodol vyhľadávať iba extrémne akcie, v podstate na klasické MTB maratóny už ani veľmi nechodím. Výnimkou bol Kráľovský MTB maratón, ktorý je známy svojou absolútnou šialenosťou na strednej 50-ke a psychiatriou na dlhej 90-ke.

Dvanásť dní som sa vyvaľoval s rodinkou pri mori, pričom som premýšľal ako po návrate z Afriky za jeden deň stihnem odviesť rodinu do Trenčína, zbaliť sa na maratón a stihnúť štart v Granč Petrovciach. Riešenie bolo jediné, dalo sa to stihnúť len bez spánku, keď extrém tak poriadny. Po ceste volám priateľovi Rišovi aby ma zaregistroval, pretože časový limit 8:00 nestíham.

Na štart som dorazil 8:12, na prezentácii mi dávajú vodu, Riško mi narýchlo dáva tyčinky, nahadzuje čip, číslo a vyrážame. Rozbehlo sa to super, po asfaltke dole kopcom cca 3km, priemerka 27km/hod žiaľ týmto sa to aj skončilo. Nasleduje odbočka do kopca, prvé blatové úseky, ešte stále jazditeľné, dobiehajú ma enduráci. Títo to majú ale o niečom inom, hlavne sú vyzbrojený ako rytieri. Prvý limit na 16-tom kilometri za 2 hodiny spĺňam na chlp. Nasleduje nekonečný stupák na Smrekovicu. Dorážam párik bikerov, ale to len z dôvodu že zablúdili, pretože nejaký impotenti preznačili trať. Mňa zachraňuje GPS. Samozrejme takáto vec na nálade nikdy nepridá. Mám za sebou 5 hodín jazdy ale vrchol Smrekovice nikde. Priemerka pod 7km/hod. Nemá to konca kraja, vôbec ma to nebaví. Želám si len jedno. Vyjsť na vrchol, spustiť sa dole a zabaliť to. Čakal som, že mi zoberú čip, zastavia ma ale nič sa nedeje. Rozhodol som sa nevzdať to, idem si svoje ďalej. Pri Bránisku na mňa ešte čakajú s občerstvovačkou, v miestnej krčme si dočapujem kofolu, dám si pollitrovú kávu pretože už nespím viac ako 30 hodín. Odhodlanie je väčšie ako sa na to vykašľať. Fernet sľúbil sud piva ak to dám. Výšľap na Sľubicu vcelku išiel, avšak dole kopcom to nebolo možné, dokonca ani vedľa biku. Zvažujem, že ho hodím dole do priepasti a pozadku sa pustím dole. Nejako som to zvládol. Čo ma celkom povzbudilo, od Braniska bolo značenie úplne super. Záškodníci boli len pred Slávkovom. Hurá, snáď nezablúdim. Sľubica zdolaná, ale podľa GPS a aj computera stále ani nie 60km. Kadiaľ to ešte pôjde? Dostávam sa k Spišskému hradu, kde zbadám šípky na oba smery. Asi ma je.ne. Tak toto už čo je. Našťastie veľmi milí miestni obyvatelia ma usmerňujú do Spišského podhradia. Uff, odtiaľto opäť hore, je to na palicu. V diaľke už počujem moderátora podujatia. Je niečo po 18-tej hodine. Už sa trápim 10 hodín a to som prešiel iba 70km. Kopčeky sú už miernejšie. Dole kopcom sa dá už aj ísť. Nálada sa mi zlepšuje. Posledný les, panelka v Granči, vchádzam do cieľa. Teda tam, kde by mal cieľ stáť. Vítajú ma masy fanúšikov. V počte 3ks. Menovite Riško, Robie a Fernet. Celé som to zavŕšil o 19:25. Skoro 11 hodín jazdy.

Som v tranze. Kričím ako pornoherečka pri orgazme. Fotíme sa a som strašne rád, že som to dal. Kamaráti ma informovali, že ma organizátori začali hľadať cez mobil, resp. vyslať vrtuľník so zdravotníkmi J. Sľúbený sud piva za prekonanie trate som ihneď venoval priateľovi Riškovi, keďže vďaka nemu som to dal. Fernet sud piva zatiaľ nedodal, ale pevne verím že to dodrží.

Po zaslaní GPS nahrávky mi rušia DNF a dopĺňajú ma ako 16-teho v kategórii. O rok to skúsim možno svižnejšie a snáď sa pred maratónom aj vyspím.

Pozitíva akcie: áno, jedinečná akcia. Takýto maratón na Slovensku nieje a asi ani nikdy nebude. A to hlavne čo sa týka extrémnosti trate a naturálnych singlov. Vidieť, že trasu vyberá Kajšmentke alias Fernet a to dôsledne. K tomu všetkému milí miestni ľudia a samozrejme absolútna pohotovosť Riška a jeho rodinky.

Negatíva akcie: samozrejme môj subjektívny pohľad. Tie môžem prekopírovať z minulého roka. Určite by som viac zdôraznil náročnosť a nebezpečné úseky na trati. Za celý čas som nestretol jediného regulovčíka, žiadne štvorkolky, ktoré by preverovali či niekto neutrpel nejaký úraz na trati. Preznačovanie a ničenie smerovníkov je Slovenský folklór, avšak dobre by bolo, aby boli pripravení motorkári, ktorí by tesne pred pretekármi prípadne nedostatky vyznačili.

Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa zúčastnili tohto extrémne náročného maratónu a obrovská vďaka organizátorom. O rok ak sa vyberiem na maratón na Východné Slovensko tak určite (len) sem. Verím, že to bude zase o niečo extrémnejšie.

Výsledky http://www.cyklo.sao-tatry.sk/2014/preteky/kralovsky/index.php?kam=2&l=sk

Autor: Rado Dolfík Tilandy

Foto: Janka Kirdajová, Rado Tilandy