Report: Kráľovský MTB maratón

Uplynulú sobotu sa konal MTB event s prívlastkom “kráľovský”. Už v poradí 5.ročník pritiahol a oslovil širokú športovú verejnosť. Na výber bolo viacero tratí s rôznym stupňom náročnosti rozdelených do kategórií. Na štart v obci Granč Petrovce sa postavilo 536 účastníkov v priaznivom polooblačnom počasí a bezvetrí.

Keďže som z východu na cestu som sa vydal o ôsmej ráno. Ešte som nebol ani na diaľnici a zazvonil mi telefón, kolega Michal sa rozhodol absolvovať pätdesiatku tiež. Mal som to cestou, tak sme sa dohodli a na miesto určenia dorazili spolu.

Po dvojmesačnej pauze som postretával známe tváre a registrácia prebehla bez čakania v rade.

Dozvedel som sa, že štart polmaratónskej je rozdelený do dvoch vĺn. Mne sa ušla tá druhá, s desaťminútovým odstupom. Aspoň som mal dostatok času ešte raz pozrieť na bike a pripraviť sa.

Hneď po štarte, niekde v tretine štartového poľa sme sa vydali pozvoľne asfaltovým úsekom a najbližšie kilometre som využil na rozjazdenie a rozdýchanie sa. V nasledujúcom stúpaní som sa ocitol na konci štartového poľa a nasadil kľudné, tréningové tempo. Prvý vjazd do terénu na šotolinovej ceste ma trocha rozhodil, no vzápätí sa smer zmenil do lesného úseku, kde na moje prekvapenie bolo aj blato. Stúpanie na Predky (900m.n.m) som absolvoval sám, no došiel som tlačiaceho bajkera a tak sme miestami podobnou taktikou dorazili na horskú prémiu Sľubica (1129m.n.m.). To som stihol ešte dva telefonáty, lebo ten jeden bol od kolegu, ktorý už niekde v zjazde uviazol zo zaseknutou reťazou za kazetou. Zjazd zo Sľubice bol technicky veľmi náročný a kamenistý. No zvládol som to a asi po 15minútach šiel predomnou kolega Mišo po vlastných a s bicyklom na ramene. Bol nepojazdný a ja bez ambícií na umiestnenie som mohol skúsiť skoro nemožné. Po asi 20 minútovom servise na kolene sa nám podarilo mašinu spojazdniť aspoň na dojazd do dejiska. Už vo svižnejšom tempe som pokračoval kamenistou cestou dole a tesne pred odbočkou na krásny, lesný, technický singel ma predbehli dvaja rýchlejší z dlhej. Zavesil som sa za nich ,no po chvíli som zistil, že ma brzdia a nechal sa uniesť atmosférou preteku. Po výjazde z lesa som využil technickú slučku na lúke a na čas ich predbehol. Na čas, lebo v najbližšom zjazde v pravotočivej zákrute som to nezvládol a ustlal som si na tvrdých travertínových šutroch veľkých ako zemiaky. Našťastie v mieste pádu stáli záchranári a čakali tam na mňa . Poviem Vám, asi pri mne stáli všetci anjeli. Síce to bolelo, no teraz viem, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Ako prvá bola pri mne záchranárka, krásna bruneta. Zoškrabala ma zo zeme a po chvíli skonštatovala, že na umelé dýchanie to stačiť nebude a vytiahla na mňa štípajúci akutol. Zranenia si vyžiadali asi polhodinové ošetrenie. Najviac si to odnieslo ľavé koleno a pravé zápästie, no našťastie som nemal nič zlomené a tak som zase sadol na bike a pokračoval v doprovode kolegu Miša do Dúbravy, kde bola občerstvovačka. Tam som chvíľu zvažoval, či to dokončím, alebo zabalím. Hrozne znela Mišova veta: Peťo si ešte len v polovici. Bufet bol super a na audite sme stretli aj Jirka, jedného z organizátorov. Pokecali sme, trošku si zo mňa pouťahovali a ja som sa rozhodol pokračovať. Nasledovali nádherné zjazdy a výjazdy krásnou krajinou. Aj slnko sa osmelilo a uvidel som nádhernú scenériu Spiša. V popredí sa cesta viackrát otvorila a panoráma Spišského hradu bola často na očiach. Na konci obce ma ponúkal miestny starší šuhaj Hašlerkou na rozdýchanie pred stúpaním. Asi si všimol môj zúbožený výraz. Nasledovali veľmi pekné prejazdy pokojným borovicovým hájom v travertínových skalných útvaroch. Všadeprítomná vôňa ihličia ma tlačila pomaly do cieľa. Ešte prejazd úzkymi uličkami Spišského Podhradia a opäť už známe stúpanie priamo pod hradbami Spišského Hradu. Občas som mal pocit, že som objektom záujmu všetkých fotografov, nakoľko mi pri prejazde robili vždy viac ako jednu fotku :)

Posledné šípky, regulovčíci, posledné 3 kilometre, vedel som, že dôjdem. Prejazd vytúženým cieľom, záverečná fotka a cieľová sms. Čas... 5hodín 29 minút... posledný, ale spokojný, že som to dal.

Poviem Vám, tento maratón som si užil :) a prívlastok „kráľovský„ si oprávnene zaslúži.

Ďakujem organizátorom za perfektnú prípravu, zabezpečenie podujatia a samozrejme aj za zážitky .

Reakcie po dojazde v cieli:

V cieli bolo kvalitné zázemie, stánky, teplé halušky chutili a chladené pivko mi padlo veľmi dobre.

Parkovanie: vyriešené a priamo v centre diania

Registrácia: moja prebehla bez problémov a čakania

Štart: čipy pozitívom aj cieľová sms, v dvoch vlnách tiež, ženy samostatne - aspoň majú o sebe lepší prehľad.

Po trati :) a na trati: kvalitné a dôsledné značenie a regulovanie dopravy, pretekárov.

Občerstvenie: super, ešte sa mi nestalo, že po prejazde celého balíka pretekárov mám na výber 4 druhy ionťáku a ovocie naservírované ako z časopisu, veľmi dobre zabezpečené.

Výber trate: veľmi sa mi páčila, mala všetko, stavitelia si dali fakt záležať. Zaručene horský bikemaratón. Možno len pozor v prípade nepriaznivého počasia na nebezpečné zjazdy

Tombola, vyhlasovanie výsledkov: nezúčastnil som sa pre ošetrovanie, ale verím, že super

Blahoželám víťazom a všetkým zúčastneným... na záver ďakujem Záchrannej Horskej službe za profesionálne ošetrenie.

Autor: Peter Grusz