Report: SELLA RONDA HERO 2014

V rámci našich bikepoint.sk výletov po zaujímavých bikerských destináciách v Európe sme sa tentokrát vybrali do cyklistického raja – talianskych Dolomitov. Niekto z nás tam šiel len tak na výlet, šéfa Terryho najviac lákal nedeľný Sella Ronda bike day (reportáž nájdete niekde tu v okolí) a ja s kamarátom Peťom sme sa najviac tešili na sobotný sviatok horskej cyklistiky – Sella Ronda Hero marathon.

Tento počin bláznivých talianov ponúka 2 trasy, ktorých parametre dvíhajú bežnému stredoeurópskemu cyklistovi obočie:

- Krátka trasa – 62 km, 3300 nastúpaných metrov, z toho 34 km po single trailoch,

- Dlhá trasa – 84 km, šialených 4300 nastúpaných metrov a 36 km singlov.

Komu nestačia tieto čísla, môže si pripočítať nadmorskú výšku štartu nad úrovňou väčšiny našich pohorí (Selva Val Gardena, 1563 m.n.m.) a najvyšší bod maratónu v riedkych 2351 m.n.m., kde už spoľahlivo cítiť nielen nohy, ale aj kričiace pľúca.

Po tímovej porade sme si náplň najdlhšieho dňa tohto roku rozdelili tak, že Peťo pôjde krátku a ja opáčim dlhú trasu. Po pohľade na parametre trasy mi bolo jasné, že táto sobota bude aj trochu bolieť.

Vzhľadom na fakt, že 4014 štartovných čísiel sa vypredalo za 24 hodín ešte začiatkom roka ma ani neprekvapuje, keď štartujem zo skupiny číslo 11 a to slušnú hodinu a pol po prvej skupine, v ktorej sú zväčša nejakí licencovaní mimozemšťania. Pôvodne som sa chcel zahákovať za Leonarda Paeza z Kolumbie, ktorý bol najhorúcejším kandidátom na víťaza, táto drobná nepríjemnosť mi však skrížila plány. Inak by som chalana určite popreháňal.

Do štartovacieho koridoru prichádzame s Peťom 40 minút pred “naším” výstrelom (organizátor požaduje minimum 30 minút) a ja si užívam slušnú dávku predštartového stresu. Jednou z výhod takýchto veľkých podujatí je úplne iná atmosféra a tak sa nervozite nedokážem ubrániť ani napriek tomu, že tu stretávame pomerne veľa bikerov zo Slovenska a Čiech, s ktorými vtipkujeme zväčša na vlastný účet.

8:45. Prichádza očakávaný výstrel a my sa konečne rozbiehame. Prvých 900 metrov je pohodička po asfalte, potom nastupujeme do prvého stúpania a väčšina z nás zhadzuje na gašparka – u mňa na dnešný deň asi najpoužívanejší prevod. Prvý kopec naznačuje, o čom to tu dnes bude – na prvých 6 kilometroch nastúpame 700 výškových metrov. Krvavý zákal pred očami, zuby zakusnuté do riaditok a tep vo vesmíre. Také sú tu stúpania. Okrem tretieho na Sourasass. To je horšie.

Kombinácia strmých a dlhých výšlapov s veľkou nadmorskou výškou robia z tejto cyklistickej kratochvíle občas solídny očistec, všetko je však zabudnuté pri pohľade okolo seba – príroda je tu nádherná a výhľady priamo neskutočné. Taktiež počasie dnes praje – krásne slnečno a príjemne teplo. Takže bude aj pravé cyklistické opálenie.

Veľmi sa mi páči kombinácia výjazdov po širších cestách (neznamená to však, že sú kvôli svojmu sklonu vždy zjazdné na biku) a dlhých zjazdov po zábavných singloch. Niektoré ma prekvapujú svojou technickou náročnosťou. Každopádne ide o prešpekulovanú trať, ktorá je síce veľmi zábavná, nič však nedá zadarmo. Miest na oddych je absolútne minimum. Ak sa vyskytnú, je to zväčša kvôli tvorbe lievikov na užších miestach (spomínané single), ktorým sa však pri spomínanom množstve pretekárov nedá vyhnúť..

Aj to je jeden z dôvodov, prečo si po prejazde posledným veľkým sedlom (passo Duron, 2280 m.n.m.) pri prechode do zjazdu poriadne zakričím – emócie proste treba nejako ventilovať. Týmto sa ospravedlňujem kravám a býčkom pasúcim sa na okolitých pasienkoch. Sorráč!

K organizácii podujatia sa netreba vyjadrovať. Všetko na špičkovej úrovni, čo je podčiarknuté aj faktom, že budúci rok sa na tejto trase pôjdu majstrovstvá sveta v MTB maratóne. A to aj napriek tomu, že to bude len 5. ročník. Pracovitosť organizátorov potvrdzuje aj nasledujúce video, ktoré bolo zverejnené už niekoľko hodín po skončení pretekov a môže vytvárať ilúziu pohodového víkendového pojazdu..

Nedajte sa však pomýliť, pri tejto jazde budete mať prevažne zaťaté zuby.. :)

Inak najväčší favorit, Leonardo Paez, ktorého som spomínal v úvode, nakoniec skutočne vyhral a potvrdil tak svoje dve predchádzajúce víťazstvá. Jeho čas na dlhej trati je ako z inej planéty – 4 hodiny, 45 minút. Na krátkej trase mu medzi ženami sekundovala Elisabeth Brandau s časom 4 hodiny a 23 minút.

Chalan z toho nemohol nič mať, niektorí z nás si to užívali 2-násobne dlhšie.. :)

Autor: Martin Vaško

Foto: Luboš Dupkala, Iveta Klinčáková