Report: ŠKODA Slovenský raj 2017

Ani sa mi nechce veriť ale máme tu záver maratónskej sezóny a k tomu už neodmysliteľne patrí aj maratón v Slovenskom Raji.

Naša partia z bikepoit.sk divízia západ, sa stala už tradičným účastníkom na tejto skvelej akcii. S Marekom vyrážame už v piatok a keďže máme sviatok tak na cestovanie máme dosť času.

Prezentácia už klasicky v piatok, stretávam veľa známych tvárí a aj Riša, ktorý mi nezabúda pripomenúť naše tesné umiestnenie v rebríčku Škoda Bike Open Tour.

Ráno volím presun na štart v sedle biku a celkom príjemne som sa rozjazdil, pri pohľade na oblohu si vravím pls vydrž, je pod mrakom a mierne fúka. Nie je teplo a preto si dávam aj návleky na ruky.

Organizátor pripravil pre pretekárov tri varianty. Rekre 15 km, Profi 48 km a Elite 96 km. Ja samozrejme volím trať Elite a pár minút pred deviatou už netrpezlivo čakám na štart.

O deviatej počujem výstrel a okolo 60 bikerov vyráža pozbierať posledné body do ŠBOT a niektorí len prežiť a prísť do cieľa. Asfalt prechádzame v družnej debate, ale akonáhle schádzame na poľnú cestu odchádza sprievodné vozidlo a nastalo ticho. Idú sa strašné bomby, cez prach vidím akurát na predné koleso a tak len dúfam, že niekto predo mnou nespraví dajakú hlúposť. Začiatok sa ide väčšinou po lúkach a až pod prvý kopec nestíham sledovať nič len pretekárov ktorých sa snažím za každú cenu udržať.

Tieto šprintérske začiatky veľmi nemusím a tak či chcem alebo nechcem musím zvoľniť a prehodnotiť taktiku. Prvé výrazné stúpanie sa ide po asfalte a to si celkom užívam. Držím si skupinku pretekárov ktorí si neustále nastupujú a tak je o zábavu postarané.

Prvá OS - napravujem výšku posedu (čo som musel urobiť ešte 3 krát počas pretekov) beriem melón a pome ďalej. Stále stúpame s krátkymi zjazdmi sa ale dostávame stále vyššie až na najvyšší bod trate kde si aj kus potlačím. Tam zisťujem že mi chalani pláchli a teda že voľačo by trebalo vyhútať. Heh no nič prevratné ma nenapadlo, len že treba tomu viac nakladať.

Prechádzam okolo druhej OS to už sa začínajú trúsiť pretekári ktorí prepálili začiatok, ale stále nikto kto je na dostrel v tabuľke ŠBOT. Túto časť trate mám rád, veľa ľudí ktorí povzbudzujú a hecujú ma k lepšiemu výkonu. Na Kláštorisko sa dostávam geniálnym zjazdom kde mi nikto nezavadzal a preletel som ho viac vo vzduchu ako po zemi. Ďalej opäť zjazd až do cieľa kde pre mňa závod nekončí a pokračujem do druhého kola. To už vidím jediný cieľ bomby až do odpadnutia. Kómatické stavy prichádzajú skoro a uvedomil som si to až keď som skoro nabral nevestu pri Hornáde, kde si robili s nastávajúcim fotky v prírode pred svadbou. Niečo pekné som im zaželal teda znelo to asi tak. Už len vyletieť asfalt, na OS beriem ovocie naprávam sedlo a ide sa ďalej. Na hrebeni konečne dobieham niekoho z dlhej a naprávam si morál. Vravím si ide to len treba ešte pridať. Na Kláštorisko som opäť doslova doletel a už len viac menej zjazd a cieľ.

V cieli mám zmiešané pocity, víťaz Szalay Peter z Maďarska to dal za 3:51:42 a ja som za ním zaostal 35 minút.

Idem rýchlo z cieľa na privát nech nevytuhnem. Marek ma víta so slovami no neviem neviem, na prejazde si bol 15 ty – nič moc. A mal pravdu len potom som si všimol postup v druhom kole a aj to že časová strata na pretekárov ktorí bojujú o bedňu v ŠBOT nebol výrazný a tak rýchlo poďme do zázemia, čakajú nás tam halušky ktoré boli ozaj skvelé.

Záver sezóny v Raji hodnotím opäť výborne, skvele sme si s Marekom zajazdili a nakoniec aj tá bedňa sa mi ušla, síce zasa tretie miesto ale musím povedať že som to nečakal a samozrejme som sa veľmi potešil.

Organizátor udržal kvalitu tohto maratónu na vysokej úrovni a to je skvelé lebo sa môžeme opäť o rok tešiť do Slovenského Raja. Sú akcie kde chodím len po body, či z povinnosti lebo je to blízko, ale sem sa vždy veľmi teším a trocha mi je ľúto, že musím čakať rok kým sa sem na záver sezóny opäť vrátim.

Autor: Tomáš Tomášek