Report z 24hodín SLOVAKIA RING Cycling Race

24h SLOVAKIA RING Cycling Race

Vývoj cyklistu v kocke: človek si kúpi/požičia lacný bicykel, že sa ide povoziť. Začne ho to baviť a tak jazdí stále častejšie. Zväčša krátke výlety po práci a občas cez víkend, ale tie sa nenápadne predlžujú. Zatiaľ si nič nevšimol. Na biku ho začínajú sr*ť niektoré veci, o ktorých číta na bikerských fórach, na internete, prípadne v nejakom magazíne. Začína to jeho váhou a nedostatočnou výbavou a stále častejšie sa objavuje myšlienka na elastický dres aj napriek tomu, že pred pár mesiacmi sa takým ľuďom od srdca smial.

Strihne si prvý cyklistický maratón niekde v okolí, zatiaľ len krátku trasu. Pri pohľade na výsledkovú listinu si uvedomí, že fakt potrebuje karbónový bike, lebo na trápnom hliníku nikdy poriadny výsledok nespraví. A musí ho farebne zladiť s handrami!

Magazín o cyklistike si už predplatil a pri záchode nemá nič iné. Kupuje nový bike a definitívne prepadá závislosti. Jedinec s vyvinutou sebareflexiou si to už dokáže priznať.

Jazdí na stále viac pretekov a trúfa si už aj na dlhšie vzdialenosti. Prichádza prvý hec a snaha prekonať magickú stovku. Samozrejme to dá, aj keď najbližšie dni pozerá telku postojačky. Medzitým kupuje tretí bike...

A TERAZ ZA NÍM PRÍDE NEJAKÉ HOVADO a namotá ho na 24-hodinovku. Že však to je len taká zábavka, kopa fajn ľudí, grilovanie, občerstvovačka stále k dispozícii, môžeš sa bikovať, dať si pauzu, zase sa pobikovať,  hodiť šlofíka a zase bikovať. Proste super akcia na voľný čas.

Ja osobne som týmto procesom viac-menej prešiel a MTB 24-hodinovky jazdím už niekoľko rokov. Takže to chcelo zmenu a pred pár rokmi sa jedna objavila - 24h SLOVAKIA RING Cycling Race.

Doteraz som jazdil len MTB závody a občas nejakú turistickú akciu na cesťáku, ale 24-hodinovka na cesťáku - to vyzerá na slušné maso. Určite však celkom schodná cesta, ako si spraviť osobák v najazdených kilometroch na jeden záťah.

A tak 29. júna 2018 parkujem na Slovakia Ringu pri Orechovej Potôni a hneď je mi jasné, že som mal mozog nechať radšej doma. Ako MTB bikera mi naháňajú hrôzu 2 veci: rovina a protivietor. Obe tu majú na rozdávanie. Z jedného miesta vidím v podstate celý 5922 metrový okruh a nezachraňujú to ani 4 umelé horizonty pri ktorých človek nastúpa možno aj 2-3 metre.

Ale nič to, nebudú sa zbierať výškové metre, ale vzdialenosť. Idem sa zaregistrovať a dostávam svoj štartovací balíček: štartové číslo, nejaké reklamné predmety a poukážky na 2 teplé jedlá a 2 nápoje. Vopred som bol upozornený, že občerstvovačka ako na MTB akciách tu v podstate neexistuje a tak mám radšej nejaké svoje zásoby. Mohol som si ich zobrať aj viac, ako som neskôr zistil.. :)

Rýchlo sa pripravím a ide sa na štart, ktorý je presne o 12:00. Štartuje sa samozrejme štýlom Le Mans, keď si každý pretekár dobehne k svojmu tátošovi (niekomu ho drží support, socky ako ja si ho oprú na konci koridoru o plot, nič to) a potom už pokračuje na ňom. Plán je jasný - naskočiť si do nejakého vláčiku a proste sa v ňom voziť využívajúc všetky výhody zákonov aerodynamiky. To sa mi darí prvých pár kôl, keď zrazu zozadu dovalí skupina borcov dávajúca nám celé kolo a naša malá skupinka motajúca sa po trati rýchlosťou nejakých trápnych 32-35 km/h je za 2 a pol sekundy roztrhaná na kusy.

Samozrejme som sa nechal strhnúť, naskočil si do nového vláčiku a už som sa viezol ako japonským Shinkanzenom. Totálna paráda! Rýchlosť dobre cez 41 km/h, stále sme predbiehali pomalších jazdcov, stále v strehu, kolo v pohode pod 9 minút. Nádhera. Lenže zrazu tam začali niektorí borci jazdiaci v tímoch nastupovať a to už bol masaker. Otáčky v snahe udržať sa v balíku v červenom a čas potrebný po takomto nástupe na návrat do normálneho stavu stále narastal. Alebo boli tie nástupy stále častejšie? :) To už neviem, ale každopádne som túto nakladačku vydržal asi 70 kilometrov a umrel som na nohy. :)

Využil som výhovorku (sám pred sebou), že nemám support a nikto mi nevozí pitie do balíka a šiel som sa občerstviť. Doplnil som vodu, niečo do seba natlačil a vrátil sa na okruh. Zase som sa pokúšal naskočiť si do nejakej skupinky, ale už to bolo potrhané a vhodná sa hľadala stále ťažšie. Najhoršie bolo, keď si to tam človek točil osamote (každú chvíľu ho predbehli borci vo vláčiku idúcom takou rýchlosťou, že sa už o nič ani nepokúšal) a mohol si naplno užívať jednotvárnosť toho prostredia. Rovina, rovina, rovina. Proti vetru, po vetre, proti vetru. A takto stále dokola. Napriek tomu to stále nejako išlo a kilometre pribúdali. Nakoniec som si našiel systém, že som na bidón prešiel asi 50 km a potom sa šiel zase najesť a doplniť vodu.

Teplota bola ideálna, okolo 20°C, pod mrakom. Mne to celkom vyhovuje, dokonca ani dážď, ktorý prišiel okolo 6 večer mi nevadil a hlavne som nabehol na svoje tempo, ktoré mi pripomínalo jazdenie na MTB. Taký pomalý diesel. Bez mučenia priznávam, že na závodné jazdenie v balíku nemám a asi mať nikdy ani nebudem. Ale tú chvíľu, čo som tam vydržal som si fakt bohovsky užíval.

Prvý náznak boja samého so sebou prišiel okolo deviatej večer, keď ma začali bolieť ruky (nezvyk sedieť tak dlho na tvrdom cesťáku) a začalo naozaj husto pršať. A to všetko práve v momente, keď som sedel v aute a tlačil do seba večeru. Fakt sa mi nechcelo von do toho nečasu.

Nakoniec som sa hecol a šiel doklepnúť tretiu stovku kilometrov, čo sa mi podarilo niekedy okolo polnoci (na to potrebujem na MTB 24-hodinovke celých 24 hodín, tu stačilo 12). Pridal som ešte jedno "potvrdzovacie" kolo a potom som sa na to vys*al. Hodil do seba poriadnu večeru v miestej reštaurácii a šiel sa do auta vyspať. :)

Predsa len som šiel ešte na druhý deň do roboty a nechcel som byť ako mátoha.

Takže zhrnutie: Zaujímavá akcia pre všetkých bikerov, ktorí chcú otestovať svoje mentálne i fyzické schopnosti. Určite nie je potrebný karbónový drahý cesťák, točili to tam aj jazdci na horských bicykloch, každopádne je to asi najlepších 6 kilometrov asfaltu na Slovensku - bez výtlkov, dier, roliet a podobných prekvapení. Fakt pecka! Trošku je škoda, že sa to jazdí cez pracovné dni (streda a štvrtok), ale zase rozumiem tomu, že nájsť voľný termín na takomto okruhu asi nie je žiadna sranda a predsa len to je okruh pre motorizovaných petrolheadov, ktorí tu majú asi prednosť. Aj napriek tomu si na okruh našlo cestu 366 cyklistov.

Bude nás budúci rok viac? Asi sa posnažím trochu potrénovať, zobrať si dovolenku, hecnúť sa a prekonať konečne ten bradatý osobák! Priestor tu na to určite je!

A len tak mimochodom, víťaz sólo kategórie Michal Švec tu najazdil za 22 hodín a 14 minút čistého času solídnych 734 kilometrov. Priemerkou 33 km/h. "Blázen". :)

Autor: Martin Jožko Assouvi Vaško

foto: www.slovakiaring.sk