Články

Pozvánka: FOR BIKES 2017
18. 02. 2017 Pozvánky na akcie

Za 6 týždňov, na prelome marca a apríla, privíta výstavisko v pražských Letňanoch už 8. ročník najväčšieho cyklistického veľtrhu v  strednej Európe FOR BIKES. V piatich halách výstaviska PVA EXPO PRAHA, počas troch dní od 31. marca do 2. apríla, uvidia návštevnici významné cyklo firmy z Česka, Slovenska ale aj zahraničia. Záujem vystavovať prejavilo doteraz viac ako 200 firiem a organizátor očakáva minimálne rovnaký počet návštevníkov ako vlani, ktorých bolo rekordných 30 448. Navštíviť, okrem iných stánkov, bude môcť Author s najväčším priestorom 200 m2, Cannondale, Trek, GT, Felt, Kona, Specialized, DeRossa atď.Aj tento rok, bude jedna hala FOR E-BIKES, patriť len elektorbicyklom. Veľa e-bikov budú mať návštevníci možnosť aj vyskúšať na testovacích dráhach. Otestovať sa budú dať samozrejme aj klasické horské bicykle. Na svoje si určite prídu na veľtrhu FOR BIKES 2017 aj cykloturisti a záujemcovia o aktívnu dovolenku. Pripravené sú dva závody, v soboru 2. ročník cestného Author kritéria a v nedeľu pre verejnosť 3. ročník HERVIS RACE FOR BIKES. Nebudú chýbať ani autogramiády, exhibície a súťaž o bicykel Cube Stereo 140 HPA Pro v cene cca 2 000 €.   Termín výstavy FOR BIKES 2017 - 31.3. - 2.4. 2017Otváracia doba - piatok a sobota od 9:00 - 19:00, nedeľa 9:00 - 16:00Cena vstupného - 165 Kč v predpredaji, na mieste 200 Kč. Deti do 12 rokov a ZTP zdarma Parkovné - 150 Kč Viac informacií nájdete na www.forbikes.cz   Autor: Milan Majtán

Report: ČERGOVSKÁ STOPA 2017
17. 02. 2017 Reportáže

Mojím druhým pretekom v sezóne sa stal maratón Čergovská stopa, ktorý sa konal už po 12. krát v malej dedinke s názvom Raslavice, nachádzajúce sa v Prešovskom kraji. Aj napriek jeho dlhej histórií, som až dňa 11.02.2017 mala možnosť zažiť tú perfektnú atmosféru, ktorú mi kamarát Heňo opisoval, keď ma na túto akciu volal. Po krátkom zvážení dĺžky trate tohto šprintu - 18 km a vzdialenosti (240 km) medzi Žilinou, odkiaľ sme vyrážali a miestom, kde sa pretek koná, som sa rozhodla tohto maratónu zúčastniť. A dobre som urobila! Ranné vstávanie nie je nič pre mňa, ale aby som bola nachystaná odštartovať o 10 hodine bolo potrebné vyraziť zo Žiliny o pol 6 ráno. Jedna vec na tom bola perfektná. Čarovný východ slnka, ktorý sme spolu s dvoma kamarátmi z klubu Bikepoint.sk videli počas cesty. Po necelých troch hodinách sa pred nami objavila spomínaná dedinka a Kultúrny dom, odkiaľ sme štartovali a kde sa konala aj registrácia. Štartovací balíček bol prekvapujúco bohatý, nakoľko cena štartovného bola len 10 €. Okrem klasických lístkov na jedlo a pitie, sme dostali: tričko s logom maratónu, svetlo na bicykel, cereálnu tyčinku a k tomu nám ponúkali iontový nápoj v neobmedzenom množstve. Chystanie sa pred štartom bolo veľmi rýchle, keďže teplota na teplomery ukazovala 8°C pod nulou. Takúto nízku teplotu som veru na východe naozaj nečakala. Ešte pred odštartovaním približne 240 pretekárov, vyrazilo na trať vozidlo vezúce naše suché veci do cieľa, ktorý bol na Čergovskej chate. Komornú atmosféru, ktorá v areály pretekov vládla počas celej doby, zapríčinilo ticho z nezabezpečeného ozvučenie na štarte. Výhodu som však videla v tom, že nevznikal na štartovnej čiare stres z odpočítavania. Rovno nás vypustili na trať výstrelom z pušky. Keby sa pelotón nezačal hýbať vpred, nejeden pretekár by si povedal, či náhodou nepoľujú miestni poľovníci. Prvé kilometre, sprevádzané krásnymi slnečnými lúčmi, viedli po miestnej asfaltovej komunikácií. Každý pretekár si chcel získať čo najlepšie poradie, a tak bolo tempo hneď zo začiatku dosť svižné. Asfaltová pasáž prechádzala piatimi susediacimi dedinkami, preto si všetci cyklisti hľadali skupinu, ktorá by im najviac vyhovovala a pomohla im tento úsek trate prejsť čo najrýchlejšie. Radenie sa do háku a malé štuchance zo strany pretekárov spôsobili pád dvoch cyklistov hneď na úvode. Vaniškovce Prechod z Raslavíc do druhej dedinky Vaniškovce bol pre mňa príliš náročný. Cyklista, ktorého som sa chcela držať čo najdlhšie, nasadil tak rýchle tempo, že môj organizmus začal štrajkovať. Bolesť brucha a nevoľnosť z preťaženia nenechali na seba dlho čakať. Keďže vypadnutie z tempa neprichádzalo do úvahy, snažila som sa tento stav prekonať. Osikov Pri vstupe do tretej dedinky Osikov bolo očividné, že sa mi oplatilo vydržať a prekonať nepríjemný stav, pretože predbehnutie pretekárky, ktorú som zazrela na štarte niekoľko radov predo mnou, ma posunulo o jednu priečku hore. Fričkovce Nepovoliť nasadené tempo mi znemožňovali kŕče v pravom lýtku, ktoré ma začali trápiť približne v strede štvrtej dedinky s názvom Fričkovce. Musím poznamenať, že doteraz som pri jazde na bicykli nikdy kŕče nemala. Hertník Po prejazde poslednou dedinou Hertník sa začal profil trate pomaly meniť zo suchej asfaltky na snehom prikrytú cestu, vnárajúcu sa postupne do lesa, kde prevažná väčšina pretekárov zvolila nižší prevod, a tak sa dostavila konečne možnosť si trochu oddýchnuť. Keďže som nevedela koľko súperiek mám ešte pred sebou, táto možnosť pre mňa nebola moc reálna. O niekoľko metrov ďalej nebolo však inej cesty, ako spomaliť a zaradiť sa za predo mnou idúcich pretekárov do dvoch koľají vyjazdených od áut. V tomto momente mi ostávali dve možnosti - ostať vo svojej koľaji, trmácajúc sa za cyklistami, ktorí poväčšine chytali viac balans ako šľapali, alebo risknúť to a predbehnúť ich stredom. Nechcela som zbytočne strácať čas, preto bolo pre mňa výhodnejšie zvoliť druhý variant. Keď už pred mojím kolesom nikto nebol, chystala som sa to rozbaliť na okolo stojacich divákov, ktorí na mňa začali kričať: „Ide prvá žena!“. Skoro sa mi prestali točiť kolesá, lebo som to vôbec nečakala. Aj napriek povzbudzujúcim informáciám som mala pochybnosti o mojom umiestnení. Čím viac sa cieľ približoval, tým vo mne prekvapujúco rástla energia a nohy sa mi točili oveľa dynamickejšie ako na začiatku preteku. Záverečná klesajúca pasáž ma zaviedla priamo do cieľa, cez ktorý som prebehla ako raketa a zastavil ma až dav cyklistov, ktorí už dokončili trať a kopa ruksakov, ktoré tam na začiatku priviezlo spomínané auto. V cieli už hrala hudba a konečne bolo počuť hlas komentátora, ktorý mi na štarte trochu chýbal. Hneď po odložení bicykla nasledovalo dobitie energie vo forme vynikajúceho gulášu, nerozoznateľného od nášho domáceho. Južní susedia zo Stupavy by sa od kuchárov z Raslavíc mali čo to naučiť. Nápojový lístok som si vymenila za preso z kávovaru s nadýchanou penou ako z kaviarne a k tomu bol k dispozícií na zahriatie teplý čaj, ktorý sme si mohli neobmedzene nalievať. V priestoroch vedľa chaty bol postavený Eleven stánok, ktorý ponúkal pestrý sortiment čeleniek, čiapok, ponožiek a veľa iných praktických vecí nie len pre cyklistov. Taktiež bola vytvorená limitovaná edícia čiapok a šatiek s tematikou maratónu Čergovská stopa s možnosťou zakúpenia len v deň preteku. Čakanie na vyhlásenie výsledkov bolo trochu zdĺhavé, nakoľko sa čakalo na príchod posledného pretekára. Milo ma prekvapilo rozdelenie kategórií, hlavne čo sa týka ženského pokolenia, ktoré boli vyhodnocované až v troch kategóriách. Na väčšine týchto pretekov sú ženy hodnotené len v jednej. Do poslednej chvíle som nevedela, či sa okolo stojaci ľudia na trati nemálili, keď mi kričali: „Si prvá!“, pretože výsledky neboli nike vyvesené. Takže v momente keď odznelo moje meno a ja som sa postavila na stupienok víťazov, som sa cítila trochu prekvapene. Najrýchlejším mužským pretekárov sa celkovo stal opäť Karel Hartl, ktorý zdolal túto trať za necelých 50 minút. Ostatné výsledky si môžete pozrieť na stránke: http://cergovskastopa.sk/evidencia/. Maratón Čergovská stopa sa mi vryla do pamäte krásnym profilom trate zakončený zasneženým úsekom, ktorý všetkým pripomenul že sa zima ešte nekončí. Výborne zvládnutá organizácia a perfektné jedlo o rok priláka opäť cyklistických nadšencov, medzi ktorými určite nebudem chýbať. Tí, ktorí chcete prežiť krásny deň spojený s jazdou na bicykli, neváhajte a určite sa na tento pretek o rok prihláste aj vy.   Autor: Monika Sedliačková Foto: Anton Ďurina

2% z dane
22. 01. 2017 Reportáže

Podporte nás formou poukázania 2% zo zaplatenej dane z príjmu. 2% z dane pre Občianske združenie Žilinský pedál sa poukazujú prostredníctvom špeciálnych tlačív, v závislosti od toho, kto poukazuje: ZAMESTNANEC - používa Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby a Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti FYZICKÁ OSOBA, ktorá podáva daňové priznanie: a) Daňové priznanie fyzických osôb TYP A) b) Daňové priznanie fyzických osôb TYP B) PRÁVNICKÁ OSOBA – daňové priznanie právnických osôb

Pozvánka: SNOWPARADE s Filipom Polcom
06. 02. 2017 Pozvánky na akcie

Zažite adrenalínovú zábavu na svahu v spoločnosti TOP športovcov ako Filip Polc. V sobotu 25.2.2017 zažijete v Bachledke perfektný adrenalínový deň na svahu. Pretekať budeme v disciplíne zjazd po slalomovej dráhe s prekážkami a večerný dual slalom. Pretekať môžete na bicykloch, snowscootoch a skki trikke. Po adrenalínovej zábave na svahu sa domov nechystajte. Zábava pokračuje na after párty v aprés ski bare La Gamba. Viac informácií o pretekoch nájdete priebežne na www.bachledka.sk alebo facebooku.   Zdroj: bachledka.sk Autor: Milan Majtán

Hviezda juhu - nové MTB etapové preteky v Poľsku
04. 02. 2017 Reportáže

Pod Babiou horou, u našich severných susedov v Poľsku, sa budú od 13. do 16. júla 2017 konať nové MTB etapové preteky Hviezda juhu. Preteky vedú po novoobjavených trasách, ktoré pre cyklistov pripravil jeden z nejlepšich poľských cyklistov Cezary Zamana (majster Poľska, víťaz pretekov Okolo Poľska a Critérium du Dauphiné). Štvoretapové MTB preteky sa skladajú z úvodnej časovky a troch etáp. Bikeri budú pretekať v okolí troch dedín Stryszawa, Maków Podhalański a Zawoja. Úvodnou etapou bude časovka v obci Stryszawa, ktorá má sedem kilometrov s ťažkými stúpaniami. Druhá etapa v obci Stryszawa prevedie bikerov cez päť náročných stúpaní s celkovým prevýšením  2 200 metrov. V druhej etape prejdu pretekári cez najvyšší bod etapáku Jalowiec vo výške 1 100 m n. m. V tretej, najkratšej etape pretekov Hviezda juhu v obci Zawoja, nastúpajú bikeri cez 1 340 metrov. Štvrtá etapa v obci Maków Podhalański ponúkne 2 000 metrové prevýšenie a povedie cez náročný záverečný zjazd so sklonom 25% po voľných kameňoch. Každá trasa etapy má dve varianty - náročnejšiu a dlhšiu PRO a kratšiu a menej náročnú 1/2 PRO. Každý biker si svoju trasu vyberie sám v priebehu etapy, stačí odbočiť na križovatke... Pre prihlásených bikerov do 1. marca bude základný štartovací balíček stáť 350 poľských zlotých, neskôr to bude 400 poľských zlotých. V cene je teple jedlo v cieli, občerstvenie na trati a servis bicykla v cieli. Pre čakajúcich členov rodiny bude čakať pripravený sprievodný program. Viac informácii nájdete na http://www.gory.zamanagroup.pl     Zdroj: gory.zamanagroup.pl Autor: Milan Majtán

CANNONDALE KRÁĽ ZÁHORIA MTB MARATÓN, prihláste sa včas a získajte darček!
03. 02. 2017 Reportáže

Prihláste sa včas na maratón na horských bicykloch CANNONDALE KRÁĽ ZÁHORIA MTB MARATÓN 2017 a získajte ako bonus DARČEK -kvalitné funkčné tričko s logom podujatia v hodnote 8,00,-Euro. Funkčné tričko s logom podujatia získava prvých 220 prihlásených pretekárov s uhradeným štartovným. Prihlásiť sa môžete od 1.2.2017, kedy spúšťame online prihlášku. Viac info o preteku na: http://www.h-triathlon.sk/kral-zahoria-mtb-maraton/

Report: Stupava Winter trophy MTB&RUN 2017
31. 01. 2017 Reportáže

Stupava Winter trophy MTB&RUN Prihlásiť sa na 9. ročník maratónu Stupava Winter trophy MTB&RUN z tepla a pohodlia Vášho domova je tá jednoduchšia vec, ale zúčastniť sa ho v zimných  mrazivých podmienkach je už niečo iné. Tí, ktorí ste 28. – 29. 01. 2017 neostali sedieť pred radiátorom, mohli ste konečne zažiť tú pravú atmosféru zimného maratónu v Stupave buď ako cyklista, bežec alebo v kombinácií oboch. Kombinácia zahŕňala sobotňajší mtb pretek na 25 km trati s prevýšením 500 m a nedeľňajší beh na 10 km trati s prevýšením 170 m. Do areálu pretekov sme prišli medzi prvými, preto sme si mohli obsadiť najlepšie parkovacie miesto blízko štartovacej čiary. Naše kroky smerovali hneď do vyhrievaného stanu, kde sa sústreďovalo celé dianie spolu s registráciou, ktorá prebehla bez problémov. Po niekoľkých minútach strávených v teple, sme sa museli ísť chystať, lebo čas je nezastaviteľný a okamih štartu sa rýchlo blížil. Na ceste napäť k auta ma však vychytal moderátor, ktorý aj napriek môjmu odmietaniu trval na tom aby som mu povedala pár slov o maratóne a o svojich pocitoch z minulých ročníkov. Po pár sekundách paniky a stresu z kamery som sa konečne dostala k mojej cestovnej taške, kde ma čakalo niekoľko vrstiev oblečenia, ktoré som musela na seba nahádzať, aby som na štarte nezamrzla. Neoddeliteľnou súčasťou mojej výbavy boli aj neoprénové návleky na nohy a zimné zateplené rukavice, ktoré mi na trati zachránili prsty. Pre svoj dobrý pocit som si bola niekoľko minút pred štartom zahriať zimou stuhnuté svaly, ktoré aj tak pri čakaní na štart zas zatuhli. V koridore sa postupne začali zbiehať pretekári, s rozžiarenými tvávami a dobrou náladou, keďže väčšina z nich sa do poslednej chvíle vyhrievala v stane. Od tresknúcej zimy sa im onedlho začal ten úsmev z tváre vytrácať. Našli sa však aj nadšenci ako my, ktorým ani chladné počasie nezničilo zážitok z tohto maratónu. Na štarte som sa zvítala s kamarátmi, ktorých pravidelne stretávam na takýchto podujatiach. Urobili sme si pár zamrznutých fotiek, popriali šťastný dojazd a čakali na odpočítavanie zakončené ako inak - výstrelom zo zbrane. Na štartovnú čiaru sa postavilo viac ako 200 pretekárov, odhodlaných pustiť sa do boja nie len s ostanými štartujúcimi, ale aj so snehovou pokrývkou, ktorá bola konečne súčasťou tohto maratónu. Prvé okamihy na trati neprebehli podľa mojich očakávaní, pretože len pár metrov po štarte som sa takmer ocitla na zemi, keď ma z pravej strany narazil jeden z cyklistov, ktorý nie len že bol mojím kamarátom, ale ešte bol aj z rovnakého tímu. Po prekonaní už druhého stresujúceho zážitku v tento deň, som sa mohla so zdvihnutým tlakom pustiť konečne do pretekania. Profil trate sa oproti minulému roku vôbec nezmenil - 25 km s 500 m prevýšením. Keďže aj po minulé roky svietilo moje meno na štartovnej listine na 80 % som vedela kade sa pôjde. Prvé kilometre viedli cez stromovú alej na asfaltovú cestu, kde sa ukázalo, kto cez zimu makal a kto jedol koláče. Na neustále naliehanie môjho priateľa Tomina, som ho konečne poslúchla a zobrala som si okuliare, ktoré ma síce ochránili od mrazivého vetra, ale keďže som dychčala ako „bujak do šrotu“, všetko sa mi zahmlievalo a nič som nevidela. Okrem polovičnej slepoty ma trápili aj prsty na nohách, ktoré som si skoro vôbec necítila, aj keď som mala na tretrách návleky. S prvým stúpaním po panelovej ceste prichádzal aj pocit tepla a konečne sa mi začínali roztápať končatiny. Vnorenie sa do lesa bol úžasný zážitok, keďže všade okolo mňa bola cca 15 cm vrstva snehu. Eufória skončila, keď sa v kopci objavila doska z čistého ľadu. Niektorí hrdinovia, medzi ktorými som bola aj ja, sa ju snažili prekonať na biku, no väčšina z nich ostala sedieť na zadku. Trať pokračovala „neohrnutou a neposolenou“ :D lesnou cestou s perfektne vyjazdenými dvoma pruhmi, po ktorých sa jazdilo jedna báseň. Klesajúci a stúpajúci profil nás doviedol až na širokú cestu, na ktorej som mohla konečne obehnúť pretekárov, ktorí ma dovtedy brzdili. Predošlé pokusy predbehnúť ich preradením sa do druhej koľaje sa mi nikdy nepodarili, práveže ma ešte viac spomalili. Rešpekt z nasledujúcich rýchlych zjazdov bol vidieť na väčšine pretekárov, mnohí z nich odopínali tretry, resp. dávali jednu nohu dole z pedála aby pri prípadnom páde zmäkčili náraz na tvrdú zem. Po krátkom oddychu som sa musela opäť pasovať s náročným výšľapom, ktorý zo začiatku viedol cez úzku lesnú cestu povedľa asfaltky, potom cez malú čistinku na ktorej stál fotograf, krátky úsmev a išlo sa ďalej až na lúku popod elektrické vedenie. Na tomto úseku sa podmienky začali zhoršovať. Z doteraz krásne ujazdeného snehu sa tvorila akási hmota, ktorá moje kolesá viedla úplne iným smerom ako som chcela. Onedlho som prišla k občerstvovačke na Bielom Kríži a vypila som celý pohár vlažného čaju, keďže mi voda vo fľaši zamrzla. Niet divu, veď bolo približne 8 °C pod nulou. Myslela som si, že bojovanie s bielou hmotou po občerstvovanej stanici skončilo, ale mýlila som sa. Ešte sa to len začalo. Krkolomný zjazd vedúci k potôčiku som zvládla bez ujmy na zdraví a pokračovala som tlačením do kopca ako všetci okolo mňa. Od tohto momentu som striedala štýl „PUSH – PULL“ pozerajúc sa na cyklistov s fatbikmi, ktorí si okolo mňa prechádzali bez viditeľných problémov. Sem tam som zvolila štýl „kolobežka“ a jednou nohou som sa odrážala od zeme, čo mi tiež moc nepomohlo. Nasledujúce zjazdy boli už o čosi pomalšie ako predchádzajúce, kvôli zhoršenému povrchu, ale aj napriek tomu mi stihli zamrznúť mihalnice na očiach a nemohla som riadne otvoriť oči. Z ťažkým povrchom som rafinovane vybabrala, keď som sa zaradila za pretekára na fatbiku a jazdila som po kolajničke, ktorú vytvoril svojimi širokými kolesami. Ku koncu preteku, keď už som mala kvapky od vydychujúcej pary stečené na šilte prilby do zmrznutého „stalaktitu“, prišiel pre mnohých pretekárov obávaný a dobre známy koridor, ktorý býval vždy plný blata, čím býval nebezpečným. Tento rok to však bolo úplne inak. Celé koryto bolo pokryté mäkkým snehom, ktorý zabezpečoval výbornú jazditeľnosť. Vyústili sme klasicky na cestu, ktorá už viedla priamo do cieľa, kde nás vítala už len hŕstka nadšencov, ktorá ešte nezamrzla. Po dokončení preteku viedli moje kroky hneď do úschovne bicyklov, ktorú organizátori pre pretekárov zabezpečili a následne do obrovského stanu, kde už na mňa v teplučkú čakali moji spolubojovníci. Ani som si nestihla sadnúť, už pri mne stál kamarát (ten, ktorý ma na začiatku skoro zrazil) a niesol mi jedlo a pitie ako ospravedlnenie. Čakanie na vyhodnotenie výsledkov nám spríjemňovala živá kapela s názvom Na Ex a rôzne zábavné hry o hodnotné ceny ako napr. vstup do fitnes centra, večera v Holiday In atď. Odovzdávanie cien prebiehalo veľmi rýchlo a organizovane. Keďže do Stupavy so mnou cestoval aj kamarát, ktorý išiel ešte v ten deň na nočnú smenu, musela som túto super atmosféru opustiť skôr, ako som chcela. Maratón Stupava Winter trophy MTB&RUN som si veľmi obľúbila vďaka super nálade, ktorá počas jeho trvania vládne všade okolo. Organizácia bola tento rok naozaj perfektne zvládnutá, najmä čo sa týka regulovčíkov na trati, ktorí stáli pri každej križovatke či odbočke, kde by pretekári mohli zle odbočiť. Popracovať by však mohli na odvetrávaní vyhrievaného stanu, pretože veľa lavičiek bolo, z dôvodu neustáleho padania kvapiek zo stropu, mokrých a tým pádom nepoužiteľných. Aj napriek malým nedostatkom, ktoré sa snažia organizátori stále odstraňovať hodnotím tento maratón veľmi pozitívne a teším sa na ďalší rok kedy sa opäť postavím na štart a obhájim tohtoročné druhé miesto v kategórií ženy do 29 rokov. Najrýchlejším pretekárom v disciplíne mtb na 25 km sa stal Tomáš Višňovský a najrýchlejšou pretekárkou  Keseg Janka Števková. Prvé miesta v behu na rovnakú vzdialenosť si vybojovali Gabriel Švajda a Renáta Klčová na 10 km trati zvíťazili Marek Hladik a Hortobágyiová Eszter. Víťazmi v kombinácie mtb a beh sa stal v mužskom zastúpení Martin Imrich a v ženskom Radka Suchá. Ostatné výsledky si môžete pozrieť na webovej stránke: http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/2085.   Autor: Monika Sedliačková Foto: Anton Ďurina a Peter Krajčí  

Fotogalérie

ŠKODA HORAL 2016
17. 08. 2016 1 fotograf
FESTINA 24hod MTB 2016
07. 06. 2016 2 fotografi
24 MTBike Jam 2016
07. 05. 2016 1 fotograf