Report: Čergovská stopa
Čergovská stopa 2014, alebo up hill v krásnej panenskej prírode na východe Slovenska.
Mám najazdených 2000km, takže som nažhavený na poriadne adrenalínový cyklo-zimný zážitok, zimný mtb resp. skôr UP HILL blízko poľských či ukrajinských hraníc. Minulý rok to bola snehová paráda, teraz nám súdruhovia sneh zrušili, takže zase niečo nové. Dúfam, že bude aspoň pršať a aj sneh na vrchu.
Cestou z Trenčína sa ako inak presúvam k cyklo-kámošovi Riškovi a jeho očarujúcej a najmä neskutočne dobroty vyvarajúcej manželke Alenke (samozrejme ma budú chcieť vypásť, aby som nevyhral :) ).
Východ mám veľmi rád. Srdečných východniarov, rozkošné východniarky a hlavne nepredvídateľnosť čohokolvek ako to už v tejto krásne šalenej, šaleno krásnej časti sveta býva.
V piatok poobede sme sa išli „trochu rozjazdiť“, 100km okruh cez Maďarsko (samozrejme na plné pecky hneď z kraja). Tu sa žije rýchlo takže načo warm up :). Večer na party s priateľmi do mesta , takže na sobotu budem „správne „ pripravený :). Spať som nemohol tak som ráno ešte vyskúšal Riškov fatbike a po skvelých raňajkách sme sa pobrali do Raslavíc.
Oproti minulému roku bolo parkovisko výrazne plnšie. Mnohých bajkerov som poznal z minulého roka, zvítali sme sa a s úsmevom na perách sme sa odprezentovali. Postarší pán si zabudol prilbu. Požičal som mu svoju ktorú už dlhšie vozím v aute (ešte že kufor upratujem 2krat do roka). Ujo bol na bedni, tak som mal dobrý pocit.
O 10:15 sme odrátaním oragnizátora Tomáša vyrazili. Neďaleko stojaci fanúšikovia viac či menej opálení povzbudzovali (trochu som mal obavu, že i oni vyštartujú preskúmať smerom k našim autám, ale mýlil som sa :).
Štartujeme, je nás odhadom viac ako 100 pretekárov na krátku aj dlhú trať. Žiadne stresy okrikovanie “premotivovaných“ bajkerov. Zato hrana hneď od štatu. Snažil som sa uvisieť za nejakým pekným ženským zadkom. Mal som šťastie, boli rovno dve Zuzka a Danka. Ďakujem. Sám som nechcel ísť i z obavy že zablúdim :). Po 10km odbočujú 16kári, my ideme ešte okruh. Ani nie za hoďku mám 20km za sebou. Skvelé i keď väčšina dupala ešte rýchlejšie. Okruh bol super značený s milími regulovčíkmi. Príjemné bolo stretnúť asi 6 ročného fanúšika so Slovenskou zástavou zavesenou na odrezanom prútiku. No nemiluj to tu :).
Pred nami je posledných 7km. Čistý up hill. Z výšky 450mnm do 960mnm. Na začiatku stretávam úplne zničenú dievčinu, ktorú naložili na záchranný voz, bajk na strechu (staré hasičské auto) super. Opúšťam posednú dedinku. Pekné ritky mi ušli tak idem sám. Dorážam zopár zničených bajkerov čo to na začiatku prepálili, zopár i tlačiacich (nič nenaštve viac ako keď vás tlačiaci bajker obehne a vy dupete :)). Výhľady na sexi ritky striedajú výhľady na panenskú prírodu. Vzduch je osviežujúci, trošku prší ale aspoň sa nepráši. Stretávam zdravoťákov. Obieham zničeného TIR-áka (115kg - minulý rok môj prípad :)). Pýta sa ma asi 2km od vrchola koľko je do cieľa? Odpovedám „po pravde“ asi tak 20km (jeho reakciu písať nebudem) :).
Od zhruba 850 výškových metrov sa objavuje sneh a ľad, čo pridáva akcii „zimnú náladu“ paráda. Pokúšam sa trochu pridať aby som to dal pod 2hoďky, no nevyšlo, 3minútky som presluhoval. GPS ukazuje 28,2km, 885m nastúpaných. Pekná porcia.
V cieli sa jedna partia ohrieva pri ohníku, statní nasúkaní vo vnútri chaty, kde vyhrávali miestni junáci. Zuzka s Rišom na mňa mávajú, že kde som tak dlho, či som zablúdil, srandičky. Riško skončil 10ty, Zuzka 2há medailová, ja 12....
Po parádnom guláši vyhlásenie výsledkov. Kategórii ozaj veľa, aj špeciálne najstarší a najťažší pretekár (ten bol dlhé roky mojou dominantou, vcelku rád som ju opustil :)). Nakoniec tombola. Vyhral som. Hurá oplatilo sa cestovať 400km :).
Výsledky budú na stránke organizátora starbike.sk.
Asi by mal prísť záver, nuž ale ešte nie.
V cieli síce už sme, ale táto akcia má aj druhú časť. Na bajkoch treba zísť 17km dole. Down hill, aspoň tu budem prvý :). Riško mi ešte zavesil megabagel na chrbát, že keď som tak dlho išiel hore som oddýchnutý tak môžem odniesť ruksak, srandičky.
Teraz už ozaj záver :)
Pozitíva tejto akcie? V podstate všetko. Perfektná trať, dobre značená ,náladička, fanúšikovia, proste cítil som tak ako aj minulý rok. Robí sa to zo srdca nie pre ťažký zisk.
Mínusy? Snáď ani žiadne, snehu bolo málo, ale za to organizátori nemôžu, či hej?
Za seba. Po minulé roky som chodil na všetky MTB akcie v okruhu 500km, ale teraz si už vyberám to čo ma baví, kde som spokojný. Čergovská stopa , čo sa týka zimných maratónov má u mňa a verím že aj u mnohých ďalších pevné miesto v cyklo-kalendári aj v roku 2015.
Autor: Rado Tilandy
Foto: Rado Tilandy, Zuzana Kovacova Repova
