Po dlhej zime sa nám oteplilo, rozsvietilo sa to žlté čudo na oblohe, rosničky začali hlásiť rozumné čísla a organizátori maratónov začali ponúkať to, čo počas dlhých zimných večerov pre bajkerov pripravili. Konečne!!! Prvý vážnejší maratón tejto sezóny sa už síce konal minulý týždeň v Partizánskom, ale tam boli podmienky trošku o inom - mohli ste si prežiť osobne, alebo si o tom môžete prečítať v reporte kolegu Tilandyho. Rado je totiž správny úchylák a zlá predpoveď počasia ho pred fekálnou bikovačkou nemôže zastaviť. Nebude predsa v sobotu vysávať obyvačku. To je ale iný príbeh.. Ten môj začal okolo stredy, keď mi zavolal šéf Terry, či náhodou nechcem ísť do Jura a napísať o tom report. Mrkol som na net, vypísal prihlášku a už som aj v sobotu nakladal mašinu do auta. Pridal sa ku mne aj kamarát z Cyklopozitívu Žilina, takže cesta ubiehala celkom rýchlo. Prišli sme na miesto činu hodinu pred štartom, zaregistrovali sa a potom sa niekde zamotali/zakecali. Ľubo dofrčal na štart pár sekúnd pred výstrelom a ja asi 4-5 minút po ňom. Dal som si teda letmý štart, zapípal si sólo na koberci a vydal sa trať. Taktika bola jasná – na prvom maratóne v sezóne sa nedogrcať, vychutnať si jarné Malé Karpaty a dôjsť do cieľa pokiaľ možno v pohode (a nie medzi poslednými desiatimi v kategórii). Predsa len to mali byť prvé kilometre v teréne, tak to nebudeme hneď hrotiť, nie? O trati sa viedli na internete siahodlhé debaty, no nakoniec som bol milo prekvapený. Sucho až sa prášilo, občas trošku blata (nemôžeme predsa prísť na finish lajnu čistí ako baletky) a zopár brodov na osvieženie. Počasie bolo skvelé, len som mal pocit, že idem stále proti vetru. Nie som si istý, čím to bolo, ale asi som doma zabudol kondičku. Aj napriek tomu sa mi však išlo dobre a jediný náznak krízy som na cca. 44. kilometri zahnal zožraním nejakej energetickej plastelíny, ktorú som nafasoval v igelitke pri registrácii. Tuším to pomohlo a potom som až do cieľa frčal ako píla. Síce taka pomalá, ale aspoň som sa nezasekával.. Celkový pocit z jazdy zlepšoval aj fakt, že som predbiehal najskôr pomalších borcov na dlhej, a neskôr aj na strednej trati. Ako najväčší macho som sa však cítil vo chvíli, keď som fičal dolu asfaltkou oproti pretekárom z krátkej trasy. Tam som si pripadal ako biker s veľkým...B (predsa len to dolu kopcom ide nejako svižnejšie) V cieli som bol po ehm-ehm hodinách a pár minútach, spokojný ako decko pod vianočným stromčekom. A navyše som predbehol aj kamoša, ktorého som dorazil na tretej občerstvovačke, kvalitne skŕčovaného.. muhehe.. Trošku ma po dojazde prekvapil borec, ktorý ku mne pristúpil s rukami plnými nejakej bagety, pol litrovej minerálky a nealko pivka v plechovici. Ja zasraný od blata, držím bike, kukám kde čo je a pýtam sa ho, kam to mám akože dať. Pokrčil plecami a strčil mi to do rúk. To bola asi jediná vec, ktorá mi z organizačného hľadiska neprišla úplne šťastne poriešená (státie v 2 radoch na 1 neprispôsobivú v žemli, rozumej cigánsku, sme si férovo podelili s kamošom). Polmaratónsku klasiku vo forme čakania na vyhlásenie výsledkov a ťapkanie výhercom v tombole organizátor spestril nejakou svadbou. Celkom originálne, ženích je frajer, keď sa vie takto kvôli programu na maratóne obetovať. Veľa šťastia v ďalšom živote prajeme! Výsledky zo Sväteho Jura Autor: Martin Assouvi Vaško Foto: Janka Kirdajová
